Litovská black/thrash metalová kapela Luctus má za sebou niekoľko kvalitných koncertov na Slovensku i v Českej Republike a na scéne je pomerne rešpektovanou kapelou. V dnešnej recenzii sa pozrieme na ich EP s názvom Ad Arma!, ktoré oslavuje 20 rokov a pri tejto príležitosti bolo vydané v remastrovanej verzii a doplnené o doposiaľ nevydané skladby. Špeciálne LP vydanie je „venované ukrajinským vojakom, ktorí obetovali svoju krv a život v boji proti ruským okupantom“ a polovica výnosu z predaja pôjde na ich podporu. O vydanie novej verzie sa postaralo vydavateľstvo Garsų gelmės.
Pôvodnú verziu Ad Arma! nahral Kommander L. v Ríme v štúdiu 16th Cellar, v časoch keď bol Luctus ešte len dvojčlenná kapela. Toto obdobie môžeme v diskografii Luctus označiť z tematického hľadiska ako vojnovo ladené, až po album Jaučiant pabaigą arti (2009). Neskoršia tvorba sa už tematicky a aj hudobne vyvinula trochu iným smerom, ale o tom dnešná recenzia nie je.
Solídna dĺžka EPčka, ktorá mala pôvodne 34 minút sa rozšírila o ďalšie dve skladby Kažkas akių nenuleido a Mano žemė, takže reálne tu máme materiál dostatočný pre plnohodnotný album. Prvá skladba War is Coming Soon začína za doprovodu guľometnej paľby a počas úvodných troch minút Luctus naservíroval celkom surový a pomerne dobre ozvučený black metal v štýle druhej vlny. Rýchle tempo tu pred koncom strieda thrash metalová a pochodová pasáž, ako stvorená pre war metal. Pred druhou Bloody Frontline na pár sekúnd započujete delostrelecké bombardovanie a ihneď nastupuje priamočiary a agresívny black metal, najbližšie asi k starému Darkthrone. Inšpirácia je zjavná, avšak v žiadnom prípade nejde o nejakú snahu príliš sa podobať. Pri skladbe Song for the Enemy mám zas miestami pocit, že je to vlastne nahrávka z koncertu a môže za to pravdepodobne veľmi dobrý reverb vokálu. Okrem punkového rytmu sa tu dočkáme aj pár technickejších častí. Prvá strana LPčka obsahuje aj pieseň Vilkalokai – cover na legendu litovského pagan metalu Obtest a ich špecifický rukopis je tu zachovaný. Nasleduje nevydaná skladba s litovským názvom Kažkas akių nenuleido, ktorej intro sprevádza melódia Beethovenovej klasiky Für Elise vo vojnových kulisách.
Druhá strana platne obsahuje tri skladby, desaťminútovku Children That Will Never More Wake Up, Paskutinė Naktis a druhú nevydanú pieseň Mano žemė. Dá sa povedať, že všetko vyššie spomenuté platí aj na tejto časti nahrávky, od surového zvuku, až po agresívne ladený black metal. O čosi odlišnejšia od zvyšku albumu je práve najdlhšia skladba Children That Will Never More Wake Up s mierne atmosfericko-depresívnym zafarbením. Prvé, čo ma napadne pri tomto spojení, sú staršie albumy talianskych Frostmoon Eclipse.
Vydanie remastrovanej verzie Ad Arma! po 20tich rokoch ma skutočne potešilo, nakoľko ich tvorba často zaznie v mojom playliste. Pozitívom je tiež pozadie vydania albumu zmienené v úvode a takisto aj doplnenie o nevydané skladby. Zvukovo je na tomto albume všetko zrozumiteľné a veľkým plusom je, že už na pôvodnej nahrávke nezanikla v mixe basgitara, ktorá je tu miestami dosť výrazná.
Hodnotenie: 8/10
Napísal: S.
English overview
The newly remastered version of the twenty-year-old EP Ad Arma! by the Lithuanian black/thrash metal band Luctus was released with two additional unreleased songs. This is the material from the Luctus era which was partly focused on war thematics and it was one of the first materials I have heard from this band. The sound on this LP is still raw and suitable for black metal of this caliber, meanwhile all instruments are readable. Aggressive and straightforward riffs are the best characteristic of this album and I am glad that this new release happened.
