Deň po výročí Dňa ukrajinskej nezávislosti prinášame jednu staršiu recenziu z archívu nášho webu. O ukrajinskú scénu sme sa zaujímali už od počiatkov a recenzovali sme aj undergroundové nahrávky, ktoré prichádzali od rôznych labelov v poštových balíkoch. Také boli časy okolo roku 2010, kedy fyzický balík z Ukrajiny cestoval niekedy aj mesiac. Medzi týmito nahrávkami bola aj kapela Molphar. Nebudem tu ďalej písať siahodlhé úvody, preneste sa v čase spolu s Blutkriegovou recenziou 18 rokov späť…
Skupina Molphar je ukrajinskou formáciou, ktorá je pomerne neznáma v našich kruhoch. V prípade Ukrajiny môžeme hovoriť naozaj o druhom Nórsku, z hľadiska pagan black metalu, keďže veľký hudobný potenciál s ktorým táto krajina zmenila black metalovú scénu je nepopierateľný. Dnešnou recenzovanou skupinou bude Molphar, konkrétne ich druhý album Lake of Fire. Popravde musím povedať hneď v úvode, že aspoň pre mňa ide o neznáme meno. Skupina funguje už zhruba pätnásť rokov a má na konte dva albumy a jeden singel. Prvý debutový album nebol zatiaľ oficiálne vydaný, tak ako druhý singel, no tretiemu počinu sa dostalo tej pocty v menšom ukrajinskom labeli Vacula Production. Poďme teda priamo na hudbu, ktorou sa Molphar prezentuje.
Šesť skladieb v celkovej dĺžke cez tridsaťpäť minút začína úvodnou skladbou Moonlight Sacrifice, ktorá Vás naplno vnorí do produkcie skupiny Molphar. Akékoľvek intrá tu absentujú, Molphar to rozbaľuje v celej svojej kráse hneď v úvodných tónoch. Zvuk pôsobí veľmi plocho a miestami aj umelo i napriek tomu, že sa jedná o štúdiovú produkciu. Z hudby už od prvých tónov cítiť že Molphar vsádza na starý dobrý osvedčený black metal bez klávesov, či iných atmosferických prvkov. Ak hľadáte folkové nástroje, ktoré sú tak veľmi príznačné pre väčšinu ukrajinských skupín, tak ich určite nenájdete. Naopak mám pocit, že Molphar neostáva v jednej hudobnej škatuľke, ale naopak obohacuje svoju tvorbu i o death a trashmetalové prvky. Ak mám prirovnať hudobnú produkciu tejto skupiny, pripomína mi z časti produkciu starých nórskych skupín ako Gorgoroth. Časť riffov, tempá bicích, či samotný spev speváka Berzekera pripomína práve ich album Pentagram. Musím však povedať, že iba pripomína, a to by som chcel zdôrazniť, keďže album Lake of Fire má svoje veľké rezervy. Zbytočné spomaľovanie v podobe sekačiek, niekedy až násilné naťahovanie riffov a celkový zvuk kazia príjemný dojem z tohto albumu. Ako pozitíva by som hodnotil práve už vyššie spomenutú atmosféru klasického black metalu z nórskej produkcie. Zo skladieb môžem vypichnúť The Last Battle, Lake of Fire, Awakening of Warfare Soul. Najlepšou skladbou je však pre mňa práve záverečný bonus …To Fly The Nightshade Wings…, ktorý sa prezentuje na vyššej úrovni, čo sa týka zaujímavosťou kompozície, ale aj celkovým aranžmá a posúva produkciu Molpharu úplne niekde inde. Ak by bol celý album nahratý v podobnom duchu má táto skupina u mňa dosť vysoké hodnotenie.
Album Lake of Fire odporúčam ľudom, ktorých zaujíma black metal z ukrajinskej produkcie bez paganfolkových vplyvov. Jednoznačne nejde o album roka, no ukazuje druhú tvár ukrajinského black metalu. Bohužiaľ však musím hodnotiť album ako celok nie podľa jednej pesničky, a tak Molphar získava mierne nadpriemerné hodnotenie.
Hodnotenie: 6,5/10
Napísal: Blutkrieg
