Nový album od Rivers Like Veins som spomenul už vo svojom výbere toho najlepšieho z uplynulého roku a teraz by som sa chcel k nemu vrátiť v plnej recenzii. Vo vyššie zmienenom texte som totiž tvrdil, že si nie som istý či je niečo z toho výberu, k čomu sa budem opakovane vracať aj v budúcnosti. Nuž, album, o ktorého vydanie sa už tradične postaral Werewolf Promotion, som počul už možno dvadsaťkrát z CD i YouTube, a teda by mohol pokojne byť takou nahrávkou.
Kapela od severných susedov mnohým našim čitateľom nebude neznáma, pre ostatných spomeniem, že RLV započali svoju púť roku 2017 demom Jesiennie mgły ostatnich oddechów. Mne osobne a isto aj iným je známejšie ich nasledujúce vydanie – splitko s kapelou Stworz, po ktorom nasledovali dva plné albumy: Z iskier srebrnych orszaków a The Hidden Portals. Doteraz práve splitko a prvý album boli pre mňa vrcholom kapely (druhý album ma príliš nezaujal), ale novinka mala potenciál to od prvého počutia zmeniť. Prečo sa domnievam, že sa to podarilo, vysvetlím v nasledujúcich riadkoch.
Architektura Przemijania pozostáva z piatich regulárnych piesní, intra a outra nazvanými Nasadiya, respektíve Sansara a jeho hrací čas dosahuje približne 40 minút. Počas nich nám trio zložené z Icyvra (vokály, gitara, basa, klávesy), Wosda (bicie) a A. Bouillanne (vokál a hovorené slovo) servíruje atmosférický black metal, ktorý sa nesie skôr v pomalších a stredných tempách. No, niežeby sa tá hudba nevedela rozbehnúť, ona občas pekne vygraduje v rýchlych klepačkových pasážach alebo nimi rovno začne ako v prípade skladby Pokryte popiołem krawędzie czasu, čo dáva hudbe slušnú dynamiku.
Najvýraznejším a nosným elementom nahrávky sú jednoznačne gitary a ich melódie, ktoré sa v podstate po celý čas dopĺňajú harmonizovanými vyhrávkami a sólami. Musím sa priznať, že som počas premýšľania nad recenziou, nevedel nájsť vhodné prirovnanie. Rozmýšľal som nad starou Katatoniu, RLV sú však jednoznačne živší, atmosféra i melódie sú možno zádumčivé a sentimentálne, ale predsa len podstatne odľahčenejšie a bez tej sebaľútosti, ktorou preteká produkcia menovaných Švédov. Napokon by som konštatoval, že RLV mi gitarami najviac pripomína tvorbu ich krajanov, neprávom polozabudnutých Aetheres, čo samo o sebe vypovedá o kvalite, hoci ani zďaleka nečakajte podobnosť jedna k jednej (Aetheres bol viac doomovejší, RLV to vie predsa poriadnejšie rozbehnúť).
Poďme teda k ďalším nástrojom. Gitary miestami ako jednoduchý, ale efektívny podmaz dopĺňajú klávesy. Basa tam niekde je, ale Icyvir je zjavne viac gitarista ako basák a asi aj následkom toho sa v mixe druhý z nástrojov dostal kdesi do pozadia. Mužský vokál je taký bežný drsný chrapľák, ktorý neohúri, ale zastane si svoje miesto. Ženský spev sa pohybuje niekde na hranici spevu a recitácie, ale s peknou farbou hlasou a aj vďaka tomu, že je využitý s striedmo a s citom je príjemným a zaujímavým doplnkom. Bicie sú často skôr jednoduchšie a poňatím mi miestami v strednotempových pasážach pripomínajú Paradise Lost. Možno by v mixe mohli byť málo vyššie s trochu výraznejším zvukom, ale to už je viac otázka osobnej preferencie ako nejaká veľká kritika.
Na prednej strane obalu je maľba od lotyšského umelca začiatku 20. storočia, Janisa Rozentālsa, znázorňujúca smrť skláňajúcu sa nad matku, ktorá v náručí chová pravdepodobne už mŕtveho novorodenca. Zvyšok bookletu, o ktorého celkové spracovanie sa postaral Orkan Graphics, tvoria ďalšie maľby a scény z filmov.
Ako tak znova počúvam Architektura Przemijania ako podklad k písaniu, dostal som sa na záver recenzie, kam patrí aj celkové hodnotenie. A moje je nasledovné – z albumu možno nemám pocit, že by ma svojou kvalitou úplne „odfúkol“, aby ste mi ale nerozumeli zle, hodnotím ho len superlatívami. Je to naozaj kvalitný black metal s inteligentne vystavanými piesňami a zaujímavými melódiami, ktorý mňa osobne nenudí ani na chvíľu. Osobne jednoznačne odporúčam hlavne tým, ktorým nevadí v blacku možno aj trochu technickejšia hra a dôraz na gitarové melódie. Album si drží vysoko nastolenú latku od počiatku až po koniec, takže je zároveň ťažko vybrať nejaký jasný vrchol, ale ako svojho favorita by som vybral práve vyššie spomínanú skladbu Pokryte Popiołem Krawędzie Czasu.
Hodnotenie: 8,5/10
Napísal: NKH
English overview
Rivers Like Veins released their third full-length entitled Architektura Przemijania at Winter Solstice 2023 through Werewolf Promotion. Release offers mostly mid-tempo black metal centred around intricate guitar work that occasionally speeds up and is sometimes spiced with simple keyboards and female vocals. In my opinion this is their best to the date and one of the best releases of 2023. Give it try as it is far more interesting than all the Mgła copycats that are flocking for the Clone Wars.
