Švajčiarsku kapelu Rostorchester som donedávna nepoznal, rovnako ako mnohí ďalší. Po víkendovom vystúpení na Eternal Hate Fest však ich alkoholové delírium obletelo internet a stali sa tak priamym konkurentom Azazel. Posmešky na adresu vystúpenia boli na mieste, aj keď by sme sa mohli zahrať na diablovho advokáta a položiť otázku: „A kto z vás sa nenajebal tak, že ste v istom bode opojenia spravili solídnu hanbu a nepriznal by sa k vám ani vlastný pes?“ (zbierka došťatých a dogrcaných metalistov je v pamäti každého návštevníka koncertov a festivalov).
Budem úprimný, keď poviem, že práve vďaka tomuto excesu som mal nutkanie pustiť si tento trojčlenný black metal a nechať prehovoriť štúdiový album. Do oka a ucha mi padla ich najaktuálnejšia nahrávka, ktorej vizuál svojou stredovekou tematikou upúta od prvej chvíle. EP Tränen aus Stahl vyšlo minulý rok u domáceho labelu BergStolz a trojica skladieb je pomerne krátka – má len desať a pol minúty.
Je dosť pravdepodobné, že ako prvé zoznámenie s Rostorchester som si nevybral ten najvhodnejší materiál, ale zbežne som vypočul aj ich posledný full-length Der Zinnen Sang vom Niedergang (2024). Veľmi špecifické sú melodické postupy gitaristu Antimessiaha, a tu dôrazne upozorňujem na slovo „špecifické“. Už od prvej, rovnomennej skladby Tränen aus Stahl zistíte, o čo ide, pretože počas celého jej trvania vás sprevádza jeden riff a melódia, pri ktorej sa neviete rozhodnúť, či je otravná, alebo originálna. Pokiaľ by išlo len o časť piesne, mohol by tento postup fungovať, ale preboha nie päť minút vkuse (s miernou obmenou). Nezachraňujú to ani bicie a jediná obstojná vec je tu vokál, ktorý parádne pasuje k nemeckému jazyku.
Ak vám liezla na nervy už prvá skladba, nasledujúce dve vás ničím neprekvapia, skôr vás naserú. Veľmi podobné melódie v ďalších riffoch sa tiahnu dookola, až mám miestami pocit, že sa zasekla gramofónová platňa. Pri tretej skladbe s podobne obohratým riffom sa už nútim k dopočúvaniu tohto EP, pretože gitarista sa rozhodol, že vyššie ako desiaty pražec na gitare nepôjde a E a A struny mu absolútne netreba.
Štruktúra piesní sa nijako nemení, je jednotvárna a neprináša žiadne zmeny. Melódie sú vlezlé a časom vás vyslovene serú. Verím, že som si len vybral zlý materiál, alebo jednoducho nie som cieľová skupina.
Hodnotenie: 3/10
Napísal: S.
English overview:
I became curious about Swiss black metal trio Rostorchester after their alcohol-fueled performance at Eternal Hate Fest made the rounds online. Wondering whether their studio work would leave a better impression than their infamous live appearance, I decided to give their EP Tränen aus Stahl a listen. Despite being drawn in by the medieval-themed artwork and appreciating the harsh vocals, which fit the German language very well, I quickly ran into problems with the songwriting. The title track revolves around a single riff and melody for most of its duration, and what might have worked as a short passage became increasingly irritating over five minutes. The two remaining songs follow a very similar formula, relying on repetitive melodic patterns that eventually made the EP feel stagnant and frustrating. The drumming does little to break the monotony, leaving the vocals as the only aspect I consistently enjoyed.
I realize that Tränen aus Stahl may not be the ideal introduction to Rostorchester, and it is entirely possible that I am simply not part of the band’s target audience. Still, I found the EP overly repetitive, lacking in variation, and ultimately difficult to sit through, which is why I rated it 3/10.
