Rozhovor so Svarthenom (Aeon Winds, Karpathia) (2024)

Aeon Winds sú na našej scéne dobre známou firmou. Ich minuloročný album Night Sky Illuminations (recenzia tu), obdržal pozitívne ohlasy nie len v domácom podzemí. S kľudom a istotou môžeme konštatovať, že ide o ich najvyzretejšiu nahrávku, ktorú za tie dlhé roky pustili do sveta. Práve o nej a jej nasledovníkovi vám prinášame rozhovor s hlavným mozgom kapely, Svarthenom.

Ťažko sa tomu verí, ale Aeon Winds už pomaly, ale isto tiahne na 20te narodeniny. Ako to celé vnímaš po tých rokoch ty? Čo bolo pre teba za tú dobu najzásadnejším pri celom chode kapely?

Zdravím ťa. Áno v roku 2027 to bude dvadsať rokov od vzniku Aeon Winds. Je to naozaj veľmi dlhý čas, ktorý ubehol extrémne rýchlo. Pričom hudbe som sa začal venovať už skôr cez skupiny ako Evil Dead, Stronghold a neskôr Karpathiu. Trvalo to dlho, kým som našiel presnú podobu toho čo chcem robiť a možnosti ako to dosiahnuť. Výsledok mojej cesty je zhmotnený v hudbe Aeon Winds.

A najzásadnejší moment bolo osamostatnenie sa v rámci produkcie hudby. Odkedy mám vlastné možnosti nahrávania „vlastné štúdio“ celý proces tvorenia/nahrávania sa zrýchlil bez finančného a časového vyčerpania. Samozrejme zostava skupiny tiež zohráva svoju rolu. Obklopil som sa ľuďmi s ktorými sme na jednej vlne, bez zbytočných a malicherných sporov.

Na našej scéne je len pár skupín, ktoré majú fanúšikov aj mimo Slovenska, no ešte menej je tých, ktorým sa podarilo mimo republiky aj koncertovať. Vy tiež patríte medzi nich. V čom vidíš ten zásadný rozdiel medzi vami a tými, ktorým sa to nepodarilo a nikdy nepodarí? Je niečo, čo by si odporučil mladým, začínajúcim kapelám, ktoré tiež majú túto ambíciu?

Do veľkej miery záleží od vydavateľstva, kde vychádzaš a kontaktov, ktoré máš. Čím schopnejšie vydavateľstvo tým väčšia šanca, že tvoja hudba zaujme zahraničného poslucháča. Potom prídu ponuky na rozhovory, recenzie a koncerty. Druhý aspekt je tvoja tvorba. Musí byť istým spôsobom špecifická, musí mať nazvime to „dušu“ prípadne osobitú atmosféru… To všetko podporené zaujímavou grafikou a komunikačnou zručnosťou vytvára predpoklad, že niekto zahraničný koho oslovíš prejaví záujem o vydanie. Nakoľko je posledné roky obrovský pretlak skupín je to aj o veľkej dávke šťastia. Je to dlhá cesta a my sme možno niekde na začiatku.

(rok 2004 obdobie Evil Dead – pozn. red)

Ktoré obdobie Aeon Winds vidíš v tomto ako to prelomové? Kedy sa začali veci meniť k lepšiemu?

Určite obdobie po roku 2019 teda vydanie druhého albumu Stormveiled pod talianskym vydavateľstvom Avantgarde Music. Album sa dostal do väčšej pozornosti, objavilo sa množstvo recenzií a možnosť koncertovať na festivale Brutal Assault. Následne covid pozastavil všetky rozbehnuté veci, no na druhej strane ponúkol čas na nahratie nášho posledného albumu Night Sky Illuminations. Avantgarde Music posunula veci správnym smerom, za čo sme im samozrejme vďační. Každé vydanie však prináša rovnakú strastiplnú cestu riešenia labelu a promovania tak ako v minulosti. Väčšinu vecí od nahrávania, mixu, masteringu, grafiky až po vybavovanie koncertov si riešime sami.

Night Sky Illuminations vznikal počas pandémie, čo bolo pre mnohých veľmi ťažké obdobie. Avšak, niektoré kapely z toho vyťažili maximum a vzniklo mnoho kvalitných nahrávok. Ako si spomínaš na časy, kedy vznikal váš najnovší album? Ako vtedy vyzeral tvoj bežný deň?

Celkom monotónne. Čas som vypĺňal práve s gitarou v ruke skladaním a kompletizovaním skladieb. Dostal som sa dokonca k starým riffom z pred dvadsiatich rokov z čoho vznikla napr. skladba Primordial Fire. Nakoniec bolo materiálu toľko, že vyšiel album Night Sky Illuminations a jeho nasledovník An Ode To The Mountains sa aktuálne dokončuje. V príprave je dokonca ďalší album. Dostatok času a priestoru na hudbu považujem za jediné „pozitívum“ tejto pandémie.

A to je na tom celom fascinujúce – Night Sky Illuminations je pravdepodobne váš najvyzretejší album s najlepšími ohlasmi, a pri tom vznikal spontánne, z veľkého množstva materiálu. Očakávania k An Ode To The Mountains sú teda pochopiteľne veľké. Bude v niečom iný? Prelomový? Či sa bude len držať nastaveného smeru?

V istom zmysle bude An Ode To The Mountains podobný svojmu predchodcovi nakoľko oba materiály vznikali paralelne spolu ako som spomínal vyššie, na druhej strane bude produkčne odlišný. Skladby sa riffovo pohybujú niekde medzi albumami Stormveiled a Night Sky Illuminations takže prirodzene nadviažeme na predchádzajúce materiály. Lyricky nevybočíme i keď tentokrát sa na albume neobjaví tvorba slovenskej literárnej moderny v podobe Ivana Kraska. Album však bude predovšetkým poctou slovenským horám špeciálne Strážovským vrchom, temným aspektom duchovnej kultúry a načrieme aj do dávnej histórie Karpát. Bude druhým pokračovaním trilógie, ktorá začala s Night Sky Illuminations.

Albumová trilógia znie zaujímavo a asi si nespomeniem na domácu kapelu, ktorej by sa niečo podobné podarilo. Ako ste sa dopracovali k tomuto nápadu? Nebáli ste sa, že si nastavíte latku príliš vysoko?

Nápad vzišiel z pandemickej situácie, kedy vzniklo toľko hudobného materiálu, že to v konečnom dôsledku vydalo na tri plnohodnotné albumy. Nakoľko Odolen v tomto období písal texty jednotne, došlo k prepojeniu celého materiálu ako celku. Na každom albume sa nachádza text, ktorý metaforickými opismi prenesie poslucháča do tajomných zákutí našich hôr (napr. Night Sky Illuminations), vzkriesi temné sily z ľudových povier (Of Revenants And Apparitions), či zapáli plameň dávnych predkresťanských miest (Blazing Monuments) a rituálov (Primordial Fire). Jeden príbeh tejto zeme vyrozprávaný v troch dejstvách.

Je niečo, na čom by si chcel zapracovať ohľadom vašich koncertov? Či už ide o výkon, zvuk, prípadne vizuál na pódiu? Hrávate aj mimo republiky, takže si mohol vidieť kapely na vyššom leveli, ako sú tie naše domáce.

Zapracovať aktuálne asi nič. Koncerty Aeon Winds sú teraz v takej podobe s ktorou sme všetci plne spokojní. Jediným rozdielom oproti minulosti je, že sme začali používať na pódiu aj staršie logo. Živé vystúpenia sú pre nás skôr o zhmotnení atmosféry našich nahrávok, ako o pódiovej šou. Nekoncertujeme často a keď tak po boku spriatelených skupín alebo na akciách, ktoré nás oslovia.

Čo sa týka koncertov v zahraničí. Niekedy sa stretneš s profi prístupom, ale aj s odfláknutými akciami. Vždy záleží od organizátorov. Tak ako môžeš mať kvalitnú akciu v Nemecku s dobrým obsadením, tak sa môžeš stretnúť aj s úplným opakom. Podobná situácia je aj doma.

Okrem Aeon Winds si známy aj z pôsobenia v mnohých iných zoskupeniach, z ktorých sú najznámejšie Karpathia, Concubia Nocte, či Krajiny Hmly. Ako si spomínaš na časy prežité v týchto kapelách?

S veľkou nostalgiou. V prípade Karpathie išlo o plynulé pokračovanie našich hudobných aktivít po skončení Evil Dead. Zmena názvu a zamerania skupiny nám svojho času prišla vhod. Nakoľko sme sa na jedinom a zároveň poslednom albume Spomienky na Predkov odklonili od predchádzajúcej tvorby Evil Dead, vznikla v roku 2007 Karpathia. S tou sme nahrali niekoľko materiálov z ktorých pamätný bol debutový album Urheimat Volanie Havranov. Na tom sa podarilo zhmotniť všetky naše vtedajšie nápady v rámci pagan black metalu.

Paralelne som v tomto období začal hrávať v Nocturnalovej skupine Concubia Nocte. Nahrali sme v roku 2008 debutový album Sekerou Peruna a Kladivom Thora, kde som nahral spevy a basu. Toto obdobie bolo pomerne plodné, čo sa týka pagan scény a vyústilo mojim hosťovaním v Ancestral Volkhves a v Krajiny Hmly. Chalanom som vtedy ešte ako začínajúcej skupine pomohol s nahratím materiálu na úvodné split Keď Padnú Hmly s Misty Forest a s debutovým albumom Na Konci Ciest. Namtar bol vtedy členom Aeon Winds takže sme si prirodzene hudobne pomáhali. Po smrti Wolkogniva a odchode Namtara zo skupiny sa naše hudobné cesty v dobrom rozišli a skončilo i moje hosťovanie v Krajiny Hmly.

Mnoho hudobníkov má svoje overené spôsoby hľadania inšpirácie, niečo, čo im oživí studnicu nápadov. Čo ženie v pred teba, keď tvoríš?

Ťažko povedať nové nápady prichádzajú postupne samé. Niekedy je toho viac a podarí sa spraviť niekoľko skladieb naraz. Inokedy prichádza obdobie tvorivého prázdna. Žiadne špecifické rituály nemám. Každý deň sa snažím dlhými prechádzkami s mojim synom vyvetrať hlavu a raz ročne chodievam na týždeň do hôr, kde dopĺňam energiu.

Mladosť je sprevádzaná búrlivým obdobím. Niektorí nadšenci si prejdú istými aktivitami, ktoré už mnohí považujú skôr za klišé. Ako sa retrospektívne pozeráš na svoje black metalové začiatky?

Pre mňa je toto obdobie začiatkov charakteristické nahrávkami Evil Dead a Stronghold. Síce sme nemali veľké nahrávacie možnosti a zručnosti, čo sa podpísalo aj pod celkovou produkciou nahrávok, zato sme mali veľa tvorivej energie. Niektoré z týchto materiálov sa po rokoch podarilo remastrovať do takej podoby, že opätovne vyšli pod krídlami Necroeucharist Productions (vydanie Evil Dead – Spomienky na Predkov) či Unholy Pagan Fire (vydanie Stronghold – V Chráme Noci). Tieto vydania dokumentujú obdobie mladíckej energie, pokusy zhmotniť naše hudobné nápady, ale rôzne chyby ktoré sa udiali. To jednoducho k tomu patrí, bez nich by tu dnes nebol Aeon Winds.