Trochu v nepriaznivom dátume avšak s veľkým odhodlaním sa organizátori zo skalickej Orlovne rozhodli zorganizovať jednodňový open-air minifestival. Ako to celé dopadlo vám rozpoviem v nasledujúcich riadkoch, ktoré budú z mojej strany na nejaké obdobie poslednými. S besom to samozrejme nekončím, ale isté povinnosti volajú a moje festivalové leto touto akciou končí.

Takže, kde sme to skončili? Áno, minifestival v priestore Maringota fest som navštívil prvýkrát spolu s našou fotografkou DMNVS a veru neboli sme tam z Besu len my dvaja. Z redakcie sme sa na Záhorí stretli nakoniec štyria členovia a v úmornej horúčave sme vypili nejedno pivo. Zostava bola multižánrová a azda každý z nás si tam našiel niečo pre seba, hlavným ťahákom však boli samozrejme Gréci Septic Flesh. Budem úprimný a poviem, že ich tvorba ma vždy akosi obchádzala a ich vystúpenie som vynechal aj minulý rok na Kilkim Žaibu 2023, na čo mi viacerí prítomní povedali, že som spravil veľkú chybu.  Ešte sa nachvíľu pristavím pri prostredí, pretože to bolo príjemné a doslova by sa dalo povedať, že útulné. Miesta na stanovanie bolo tak akurát, ale pri početnejšej dvojdňovke, by bol už asi mierny problém s miestom, avšak areál poskytuje dostatočné miesto na pohyb. Stánkov s pivom bolo dostatok a človek nestál príliš dlho v rade. V ponuke bol celkom ku podivu celkom chutný Radegast 10 a Plzeň. Pri tej horúčave, ktorá toho dňa panovala som zvolil prvú variantu. 

Ako prví sa na pódiu predstavili „zahraniční“ Blind Street, ktorí to však mali azda bližšie ako niektoré domáce kapely. Nu-metalová kapela spoza rieky Moravy sa azda netajila svojím najväčšími vzormi – boli to evidentne veteráni Korn. Prezrádzalo to tetovanie Johnatana Davisona (speváka) tejto americkej žánrovej legendy, ale aj celkový zvuk kapely. Hudba to nebola na zahodenie, avšak s viacerými sme sa zhodli, že slabou stránkou bol čistý spev, pritom growl bol o niekoľko tried lepší. Kapela si bola vedomá, že sú takpovediac mimo žáner hlavného ťaháku, vzali to však v pohode a úlohu otváracej kapely zvládli.

V tomto úmornom teple sa ako druhí na pódiu postavili domáci black/death metalisti Depresy. Kapela, ktorú môžeme už titulovať prívlastkom veteráni sa navrátila na scénu s albumom Psycold (2022) po dlhých 13stich rokoch. Poriadne dlho som Depresy nevidel ani ja a prekvapením bolo, že na pódiu sa s nimi predstavila aj klávesáčka Gianna. Klávesové aranžmá hrajú v produkcii Depresy celkom podstatnú rolu a ináč tomu nie je ani na novom albume. Zvuk od začiatku bol solídny a koncerty Depresy aj napriek úmornému teplu bol zvládnutý veľmi dobre. Po ich vystúpení som sa musel ísť schladiť do tieňa nejakým tým pivom a koncert Praeya z Rakúska som počúval len z obďaleč. Predsa len, metalcore nie je veľmi môj žáner a Praeya je začínajúcim zoskupením.

Nasledoval jeden z najväčších ťahákov dnešného dňa, teda minimálne aspoň pre mňa asi aj čitateľov Besu. Domáca atmosfericko-blackmetalová skupina Aeon Winds v našich končinách nekoncertuje veľa. V súčasnosti je to asi jedna z najkvalitnejších domácich kapiel a ich posledný album Night Sky Illuminations (2023) vydalo talianske vydavateľstvo Avantgarde music. Aeon Winds sa predstavili na pódiu v trochu netradičnej a celkom „starej“ zostave. Slnko bolo počas ich setu ešte stále vysoko, ale pod pódiom sa už tvoril menší tieň. Setlist odpálili 10 rokov starou peckou zo splitka s nórskym Trollom, Death Speak Silence, Bones Speak Truth. Pre mňa asi jedna z najepickejších skladieb Aeon Winds prilákala pod pódium celkom slušnú kopu ľudí. Treba dodať, že od začiatku akcie a rovnako aj počas Aeon Winds bol zvuk jednoducho výborný. Viem, že nazvučiť multižánrovú akciu býva občas boj, ale pánovi zvukárovi dávam dole klobúčik. Ďalšími skladbami boli Molpír, Of Shadows and the Blind, ale aj poriadne starina Za Tmou sa Poberal. Po skončení na žiadosť publika pridali ešte jednu z aktuálneho albumu – Primordial Fire. Za mňa výborný koncert a som rád, že som ich mohol po dlhej dobe vidieť v dobrej forme. 

Priznám sa, že nasledujúcu skupinu Scars of The Sun som vôbec nevidel, keďže som stretol niekoľkých známych, ktorý som nevidel dlhé roky a bolo treba utíšiť aj hlad. Po ich koncerte však už nasledovala hlavná kapela večer, kvôli ktorej sa pod pódiom zozbieralo celé osadenstvo. SepticFlesh som síce nikdy aktívne nepočúval, ale chýry o ich skvelých vystúpeniach sa šíria sami. Vystúpenie kapely a zvuk pripravoval takmer celé ich zvukový technik a bubeník, pričom ostatná trojica prišla až na „hotové“. Celé klávesové a orchestrálne aranžmá boli zosúladené so strunovými nástrojmi takmer dokonale a veru pod pódiom to znelo parádne. Frontman s basgitarou v rukách sa priam vyžíva v hecovaní publika a pri ich epickej hudbe to nepôsobí ani rušivo. Diskografiu SeptiFlesh nepoznám natoľko aby som vedel menovať jednotlivé skladby, ale z notoricky známych piesní hrali Anubis alebo Prometheus, z čias kedy ich ešte vydávali Season of Mist. Vydarený koncert veru, môžem si odškrtnúť ďalšiu z veľkých kapiel, ktoré síce aktívne nepočúvam, ale svojím vystúpením potvrdila žánrovú kvalitu. V príjemnom prostredí ako je Maringota fest by som si ich kľudne pozrel znova. 

Ľudia sa rozpŕchli po koncerte SpeticFlesh do strán a možno nevedeli akú chybu činia. Na pódiu sa po odstránení všetkých doplnkov predstavili moravskí Heiden. Muzika ako stvorená k počúvaniu pri jasnej nočnej oblohe. Heiden sa navrátili posledným albumom Andzjel (2022) k svojim tvrdších koreňom, čo som ocenil aj v minulej reportáži. Tentokrát bol zvuk o niečo lepší ako pri ich poslednom koncerte a väčšina skladieb sa točila práve z posledného albumu. Běsů se nezbavíš je výborná priam progresívno-avantgardná skladba, ktorá funguje aj naživo. Nový album charakterizujú časté zmeny tempa a gitarové vyhrávky príznačné pre post-rockové vplyvy. Je tu však aj mnoho blackmetalových častí, čo prebúdzalo niektoré zaspávajúce duše v publiku, a to je len dobre! Heiden ma veľmi potešili, že vytiahli jednu z mojich najobľúbenejších skladieb ich diskografie – Co času zbývá? z albumu A kdybys už nebyla, vymyslím si tě (2013). Aj keď ich post-rockovú éra nemám v láske tak ako staré albumy, paradoxne je to jedna z najlepších skladieb Heiden. Atmosferický post-black metal deluxe ako čerešnička na torte. Nič viac som k dokonalému záveru večera nepotreboval… 

… teda už len ružové donuty, ktoré rozdávala slečna po zatvorení stánkov. Ďakujeme za ne, boli perfektné! Na záver len dodám, že dúfam a pevne verím, že organizátori budú s touto skvelou akciou pokračovať. Samozrejme je ešte čo zlepšovať – napríklad viac nápisov k vstupu do areálu (naozaj sa našli ľudia, ktorí išli ďalej hore kopcom), ale ako jednodňovka to bolo priam dokonalé. Ešte vás teda pozývam k prehliadke fotogalérie našej spolupracovníčky Demonvoisa.

 

Napísal: S.

Fotografie: DMNVS