Posledný piatkový večer v apríli sa na Slovensku konali dva zaujímavé koncerty – Agony Night IV. v Bratislave a Gothoom v Žemberovciach. My sme sa v Bratislave stretli s našim fotografom Ad-mi-rallom (ktorý bol tentokrát bez aparátu) a išli sme si pozrieť prvý koncert Thy Catafalque na Slovensku. Po posledných aprílových prerábkach viacerých slovenských organizátorov som šípil, že aj tu to nedopadne veľmi dobre, však indoor Gothoom mal solídne mená v zostave a Thy Catafalque u nás zas tak extrémne známy nie je. Prichádzame do bratislavského MMC, kde som zažil už jednu solídnu blamáž (čo sa týka účasti) pri Bolzer a Dodheimsgard a pred vystúpením prvej kapely večera Heiden, som teda neodhadoval viac ako 120 ľudí. Na klub, ktorý je pomerne dosť drahý a priestorovo pomerne veľký (odhadujem na cca 800 ľudí a viac) bol tento skromný počet naozaj bieda. Prečo sa organizátori rozhodli pre MMC som sa nepýtal, dôvod mi ostáva záhadou.

Celkom ma prekvapilo, že Heiden boli otváracou kapelou večera. Organizátori z kapely April Weeps ich nechali hrať ako prvých, pritom ide o čosi staršiu skupinu s oveľa početnejšou diskografiou. Heiden sa k živým vystúpeniam vrátili po dvoch rokoch a nedávno im vyšiel nový album Andzjel, čo bola pre kapelu výborná príležitosť ako ho predstaviť publiku. Väčšina ich setlistu pozostávala práve z novinky, ktorá je výrazne tvrdšia oproti predchádzajúcim albumom a z môjho subjektívneho hľadiska aj naozaj lepšia. Spevák a gitarista Kverd sa vrátil opäť aj ku harsh vokálu a post-rock z predposledného albumu Země beze mě by sme už v ich hudbe hľadali ťažšie. Heiden sa navrátili k tvorbe, ktorá sa prelínala medzi ich post-black metalovou a post-rockovou érou a myslím, že im to len prospelo. Živé vystúpenie po dlhej odmlke aj napriek niekoľkým nepresnostiam bolo na úrovni a k úplnej spokojnosti mi chýbala už len staršia skladba Co času zbývá.

Druhá kapela večera boli organizátori akcie April Weeps, ktorých som doposiaľ naživo nevidel a ich nahrávku som si prvýkrát pustil len v deň koncertu pred odchodom. V podstate ide o symfonický gothic/doom metal s dvoma vokalistami a kapelu s nejakou tou fanúšikovskou základňou na Slovensku. Na rovinu poviem, že hudobne ide podobná produkcia mimo môj vkus, takže budem viac menej zdržanlivý. Mal by som v zásade len niekoľko poznámok, keďže vystúpenie ničím neurazilo, ale ani nenadchlo. Prvou je, že treba pochváliť speváčku. Tá predvádza profesionálny výkon, či ide o čisté spevy alebo o growl, pričom druhý spevák pri nej pôsobí mierne ako kozmetický doplnok. Najvýraznejší bol jej výkon v skladbe Ruptures, ktorú som si zapamätal aj z predošlého počúvania, takže nejaký efekt to pravdepodobne zanechalo. Druhou poznámkou na záver bude: prosím vás kúpte gitaristovi Matúšovi (na pódiu vľavo) bezkáblový snímač, lebo raz si pri tom behaní pódiom ten kábel z gitary isto vytrhne.

Hlavným ťahákom večera bol projekt Thy Catafalque maďarského hudobníka Tamása Kátaia. Ten funguje už dlhých 24 rokov a v súčasnosti ho vydáva dobre známy label Season of Mist. Koncertovať začal len pred niekoľkými rokmi a zostava, ktorú si Kátai vybral pre svoje živé účinkovanie je naozaj početná. Hudba Thy Catafalque je prinajmenšom svojská a v celej svojej diskografii prekračuje hranice metalových žánrov od technických a progresívnych pasáží cez atmosferické black metalové skladby, prvky maďarského folklóru, až po elektro. Na pódiu sa Kátai chopil basgitary, nástroja ktorý s miernym zveličením býva to najjednoduchšie v rámci kompozície. Ako sme však viacerí zhodnotili, v tomto prípade išlo o majstrovsky technickú basgitarovú linku a protagonista si to patrične užíval. Na pódiu sa počas koncertu Thy Catafalque vystriedalo dokopy 6 vokalistov! Mužské vokály a growly boli takmer rovnaké a ich množstvo by sa dalo pre živé vystúpenia z ekonomických  a logistických dôvodov isto zredukovať, ale zdá sa, že Kátai je detailista a všetko chce mať vyšperkované do detailov. O ženské vokály sa starala Martina Veronika Horváth, ktorá ich nahrávala aj pre posledné albumy Vadak a Alföld, a tiež Ivett Dudás. Počas vyše hodiny a pol trvajúceho koncertu zahrali celkom solídny prierez tvorbou a zo setlistu si najviac vybavujem, predovšetkým titulnú pieseň Szarvas z albumu Vadak a Balra a nap z albumu Geometria. Koncert Thy Catafalque bol profesionálny a vytýkať sa mu v zásade nedá nič. Všetky elektro prvky išli zo samplov a ozvučenie bolo v MMC na výbornú a to počas všetkých troch kapiel. Ten kto si v piatok nechal ujsť Thy Catafalque prišiel o celkom jedinečný koncert, pre fanúšika to bol isto skvelý zážitok. Kto mal z koncertu hlavu v smútku musel byť organizátor, nakoľko účasť vo veľkom MMC vyzerala dosť slabo a bolieť to muselo aj peňaženku.

Napísal S.

Prvé dve kapely večera patria do môjho stálejšieho playlistu. Západných susedov Heiden so svojou melancholickou hudbou mi však tentokrát neprislúcha hodnotiť, pretože som kvôli pracovným povinnostiam stihol posledné tri piesne. (Ako už bolo vyššie spomínane, kedže som vedel, že pravdepodobne nestihnem celý koncert, foťák som nebral, ale pár záberov som aspoň spravil na telefón). Z nového albumu to bol Běsů se nezbavíš a posledné dve piesne boli z albumu Dolores (Tmář a Dnešní noc je žena). Celkom ma zamrzelo, že prezentáciu najnovšieho počinu som prepásol, pretože ma návrat kapely ku koreňom neskutočne teší (a to nielen hudobným. Heiden na albume Andzejl odkazuje aj na návrat k tradíciám Bielych Karpát – domova Žítkovských bohýň). Každopádne Heiden už dlhé roky končia svoje koncerty s piesňou Dnešní noc je žena, takže ju majú zmáknutú veľmi dobre a z toho čo som stihol vypočuť, veľmi nie je čo vytknúť. Snáď len, že mi Heiden viac „reže“ v menších kluboch. Povedal by som, že k tomu post-blacku viac pasuje taká „intimita“ a predchádzajúce akcie s Heidenom boli možno kvôli tomu vizuálnejšie (projekcie na plátno počas koncertu, svetlá a podobné fíčure).

Neviem, či to bolo tým priestorom, ale aj výkon kapely April Weeps mi pripadal trochu skostnatelejší – aspoň čo sa pódiového prevedenia týka. Najviac si to zrejme užíval gitarista Matúš, ktorý sa snažil vyplniť priestor pódia, avšak prílišný pohybový prejav proti statickosti zvyšku zoskupenia pôsobil skôr trochu komicky. Ako keby prídete s partiou z turistiky a nájde sa tam ten jeden, ktorý si po celodenke na nohách strihne ešte 5 sérii vo fitku. Myslím, že sa tomu nadáva že premotivovanosť? Ešte mám v živej pamäti koncert spojený s krstom CD Cataclastic. Tam sa „Weeperom“ aj napriek pokročilej hodine podarilo rozprúdiť krv v žilách a celé vystúpenie pôsobilo oveľa živšie. Tentokrát boli ale statickí aj fanúšikovia. Komorná atmosféra mohla vyhovovať ľuďom, ktorým pohyb „v kotli“ prekáža. Kapela taktiež promovala hlavne najnovší albumový počin – odzneli piesne ako Igneous, Fundamental Ingressions, či Lithos. Po zvukovej a inštrumentálnej stránke bol koncert zvládnutý veľmi dobre, ale niečo tomu proste chýbalo.

Ďalším dôvodom, prečo mi koncert predošlých zoskupení pripadal trochu slabší, môže byť aj už vyššie spomínaný fakt, že posledná kapela večera – Thy Catafalque  doslova pódium „vyplnila“. Na stejdži sa striedali speváci ako na bežiacom páse, a zmeny formácii a postavenia jednotlivých členov kapely dodalo celému vystúpeniu šmrnc. Jednoducho mal človek okrem hudobného zážitku, aj sústavné vizuálne stimuly. Zrejme to naozaj bolo klubom, priestorom a prácou s ním, že sa Thy Catafalque „neutopil“. Na druhej strane – kým komornejšie kluby by Heidenu a April Weeps pomohli, neviem si predstaviť ako by sa s menším „pľacom“ vysporiadal Thy Catafalque. Takto ako headliner aspoň zahviezdili – aj keď len pre tých pár ľudí, ktorí prišli akciu podporiť. Priznám sa, že kapela bola pre mňa trochu prekvapením. Pred koncertom pre mňa neznáma vec, ale verím, že to doženiem. Thy Catafalque stojí za pozornosť.

Napísal Ad-mi-rall