Watain – Trident Wolf Eclipse (2018)

V prvom rade by som rád poukázal na to, že si uvedomujem, že poslednou dobou porušujem trend mojich kolegov, ktorí ostávajú verní recenzovaniu undergroundových vecí, ale zatiaľ čo propagovať menej známe kapely je šľachetné (a potrebné), tak si dovolím tvrdiť, že je dôležité – ako pre čitateľov, tak aj pre blog – aby sme z času na čas rypli aj do „bulváru“ a zamerali svoj pohľad aj na známych interprétov a držali krok so scénou, nakoľko by bolo chybné, keby táto veľmi podstatná sféra unikala spektru nášho obsahu. To však neznamená, že sa os, okolo ktorej existuje celý Bes, nejako mení.

Dobre, to by sme mali – takže Watain. Ako už prvý odstavec napovedá, ide opäť o známu kapelu, ktorú si myslím, že netreba predstavovať, no pre prípad, že o nej niekto nikdy nepočul: je to švédske pekelnícke trio existujúce od roku 1998 a Trident Wolf Eclipse spod záštity Century Media Records je ich šiesty plnohodnotný album. Ich meno dosť vyzdvihuje aj trochu arogantná a veľmi sebavedomá figúrka, ktorou je E. (alebo Erik Danielsson), ktorý vystupuje ako frontman a je to teda zároveň aj spevák, ktorý má ohľadom Watainu neustále nejaké trúfalé tvrdenia a o nejakej skromnosti sa pri tejto kapele hovoriť nedá. Ale to nevadí, je to súčasť ich imidžu a blabla, všetko chápem. My sa teraz radšej pozrime na to, či má Watain nárok na to, aby vystupoval tak, ako vystupuje.

Od Watain som prvýkrát počul album Sworn to the Dark, čo je v poradí tretí album a vyšiel roku 2007. Cez  Lawless Darkness z roku 2010 až po The Wild Hunt z roku 2013 sa pre mňa stal Watain jednou z obľúbených kapiel. Neskôr som si uvedomil, že som vlastne prvé dva albumy nepočul, tak som sa zahryzol do – v poradí druhého – Casus Luciferi z roku 2003 a … vtedy som pochopil celú watainovskú dvojtvárnosť. Totiž Watain je z jednej strany besná satanská klepanica, často až v crust-punkových umca-umca rytmoch a z druhej strany epická veľkolepá melodika. Toto bolo veľmi badať už na Sworn to the Dark , kde Watain vyprážal ako šialený a z času na čas to premenil do epických melódií, vyslovene lahodiacich uchu. Neskôr na Lawless Darkness túto stránku ešte väčšmi prehĺbili a epických melódií tam nájdeme habadej, no a The Wild Hunt je epický hádam z celej polovice, dokonca tam prvýkrát počujeme Erika spievať čisto v rockovej balade a v jednej piesni nájdeme aj etno rytmy! Proste a jednoducho: Watain v priebehu rokov rozširoval svoju komplexitu a celý rozmer svojej hudby veľmi pozitívnym spôsobom. Casus Luciferi žiadne takéto prvky nemá, tobôž nie úplný debut. Čiže v prvých dvoch albumoch hovoríme o v praxi rádovej blackmetalovej kapele, ktorá hrala dobrú hudbu, ale nič také, kvôli čomu by som si ja Watain zapamätal. Je to v porovnaní s neskoršou tvorbou proste ochudobnené, pretože novšie nahrávky nie sú menej agresívne alebo tvrdé – majú akurát bonus epiky a melodiky. A dovolím si tvrdiť, že Watain získali svoje uznanie až neskoršími albumami, preto jednoducho NECHÁPEM PREČO „Trident Wolf Eclipse“ je ďalšie „Casus Luciferi“.  Aby ste ma nechápali zle, nie je to kopírka starého albumu, len je to úplný návrat do časov prvých dvoch albumov, čo je podľa mňa vrcholná škoda.

Ako som už načrtol, začiatky Watainu boli prostý a jednoduchý black metal. Mohli by sme to pokojne nazvať old schoolom, žiadne z radu vybočujúce prvky, žiadne zaujímavosti, proste priamočiary hrdzavý čierny kov. Neskôr začali svoj zvuk vylepšovať a cibrili ho z nahrávky na nahrávku, len aby potom po 5 ročnej (!!!) pauze skočili o štyri kroky dozadu? 5 rokov je veľa aj na Watain, ktorí tvrdia, že kvalitná kapela nevydá viac ako jeden album za 3 roky, pretože to je minimálny čas na urobenie nahrávky na úrovni. Ja rozumiem, že niektorí ľudia nemusia zbytočne pretkané black metále a majú radšej poctivú surovosť, ale to Watain vždy mal. Na The Wild Hunt sa rocková balada „They Rode On“ vystrieda s masakrálnou „Sleepless Evil“, krásne inštrumentálne epické intro „Night Vision“ s búrkou „De Profundis“, ktorá poslucháča odveje zo stoličky a obráti mu končatiny naopak. Klepanica „Reaping Death“ z Lawless Darkness sa vystrieda s „Malfeitor“, ktorej melodický koniec je pre mňa jeden z najkrajších momentov v black metale, rovnako ako záver „Waters of Ain“ z toho istého albumu. Takéto niečo na Trident Wolf Eclipse proste nenájdete, pretože toto je album v štýle starého Watainu a ten epiku nerobil. Snažím sa byť najobjektívnejší ako sa dá, ale nech mi nikto nehovorí, že sa Watain zhoršil, keď spravil svoju hudbu komplexnejšou. Niekedy je prospešné vrátiť sa do starých koľají a skúsiť urobiť niečo podobné s väčšou mierou skúseností, no toto je len okresanie, zahodenie potenciálu, lenivosť venovať sa atmosfére a tomu lesku, čo Watain nadobúdal. A ja skutočne neviem povedať jedno pozitívum, ktoré by z tohto mohlo pre kohokoľvek vzísť. Iste, môžu existovať fanúšikovia, ktorým viac vyhovoval starý Watain, ale z pohľadu umelca – zahodím zvuk, ktorý som formoval na troch albumoch, len aby som sa vrátil k začiatkom?

Je ťažké zhodnotiť Trident Wolf Eclipsepred človekom, ktorý nikdy nepočul Watain, no popísať by sa dal tento album ako rádový black metal zahraný naozaj skúsenými hudobníkmi a dobrými skladateľmi, ktorý je agresívny, rýchly a s ničím sa nepára. Ničím neurazí, no ani za nič neviem prečo by som si ho pustil znova. Pre tých, ktorí Watain poznajú – neviem povedať príklad kapely, ktorá by skočila do svojej minulosti čo i len podobne, ako to Watain urobil na tejto nahrávke a za mňa zoskočil z výnimočnosti do úplne sivej mediokrity. Pokiaľ máte radi Watain iba na prvých dvoch albumoch, tak budete z Trident Wolf Eclipse nadšení, pokiaľ je pre vás ich najlepšia nahrávka Lawless Darkness, tak budete sklamaní.

 

Hodnotenie: Priemer  6/10

Napísal: B.

 

English overview:

Watain is a swedish black metal trio that needs no introducing. Since 1998 they contributed to the black metal scene with 6 albums, Trident Wolf Eclipse being their 6th. Now, Watain can be characterised with two faces that dominate in their music – furious hellish old-fashioned beating and epic melodies emphasizing, that Watain is more than a mere satanic black metal. The first two albums were designed in the old-fashioned way, they started to advance to a new level with their third and had not stopped soaring higher, until they reached Trident Wolf Eclipse which is basically a bitter fall to the beginnings of Watain – undoubtedly intentional. But why Watain got such intention? Only they know… This album is written and recorded masterfully, however it is a great shame, that after a 5 year break they leaped backwards like this and I seriously do not know what good it served.

Author: B.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.