Nedávno sme publikovali archívnu reportáž z roku 2010, pri ktorej sme si aj zaspomínali na začiatku Besu. Nasledujúci rok sa k nám pridalo viacero nových ľudí (ktorí už nie sú členmi redakcie, ale ostali napriek tomu našimi dobrými priateľmi), a tak v roku 2011 vychádza na starom blogu reportáž z akcie We All Shall Fall On Vigrid Plain. Ďalší z radu podivných slovenských koncertov, o ktorom neskôr kolovali rôzne chýry. Ďalej už prenecháme slovo Azogovi a vrátime sa o 10 rokov naspäť.
Po mojom príchode do podniku Naozzay už „veselo“ vyhrávala Samsara na pódiu. Dal som im šancu zaujať ma a neodišiel som hneď ku baru ako učinili mnohí. No ani po úpornej snahe prekonať sa nedokázal som tam stáť dlhšie ako desať minút. Sadol som si a zobďaleč pri kofole pozoroval dianie na pódiu. Možno sa tak stalo práve pre tú depresívnosť na ktorú som nemal chuť. Pokiaľ ma moje zmysly neklamali, tak šlo o niečo doom/death metalové, ja osobne som to nazval cyklickou depresiou. Musím poznamenať, že jediné čo dobre hodnotilo moje ucho bol vokál, ktorý dodával aspoň akú takú atmosféru inak fádnej muzike.
Vystúpenie Samsary bolo na môj vkus až pridlhé a tesne pred jeho koncom som sa vybral do neďalekého bufetu ešte najesť. Predsa som veľký človek a jedák. Po dlhokánskom nazvučovaní sa na rad dostala Slovenská kapela Corrupted Melody. Táto kapela sa stala príjemným prekvapením toho večera. Pre mňa absolútna neznáma, ktorá ma dá sa povedať celkom oslovila, aj keď pochybujem, že by som túto kapelu zaradil medzi moje každodenné potreby. Už po prvých tónoch mi navodila zimomriavky, čo sa už dlho nikomu nepodarilo, a tak som uvažoval, že či ide o skutočne kvalitnú kapelu alebo nezáživnosť predchádzajúcej mi posunula hranicu. Celkovo kladne hodnotím melodické klávesy nádherne pasujúce s gitarami. Na nahrávkach tejto kapely je počuť aj ženský vokál, no na živom vystúpení ženský element absentoval. Dvojako škriekavý vokál speváka miestami prechádzal až do výšok alá Cradle of Filth, čo by bolo ešte celkom v poriadku, avšak teraz sa dostávame k momentu, ktorý absolútne ničil dobrý zážitok. Neviem či bola chyba v technike alebo u strýčka zvukára, ale mikrofón robil nepríjemne piskľavú vysokofrekvenčnú odozvu, ktorá sa tiahla takmer až cez štyri pesničky. Človek s citlivým sluchom tak opäť nemal nič ani z tohto vystúpenia.
Najhoršie azda ako mohlo, to skončilo s Ragnarokom a Nervo Chaosom. Ak sú moje informácie správne, mali sa kapely spoločne dostaviť až zo vzdialeného Rumunska a dorazili s obrovským meškaním. Ľudia boli čím ďalej nervóznejší z čakania a alkohol, ktorý vypili počas prestávky tiež spravil svoje. V tomto klube ako aj v mnohých ďalších je pevne stanovená doba do kedy sa môže hrať. Hranie sa má uskutočniť len do 23:00 keďže ide o klub v centre mesta a má to tak údajne zazmluvnené a keďže obe kapely prišli súčasne okolo 22:15 rozhodlo sa, že odohrajú len chlapi z Ragnaroku. Mnoho ľudí bolo potešených, lebo sa aj tak celú dobu tešili len a len na nich, avšak našli sa aj takí, čo prišli primárne na death metal a tí svoje sklamanie aj prezentovali. Našťastie sa žiaden konflikt nekonal a metalisti ukázali svoju rozumnosť aj napriek množstvu alkoholu. Medzičasom sa Ragnarok pripravil a rozpútal hotové PEKLO! Opäť sa ukázali v tradičnom stageovom kostýme – corpspaint a krv. Dav vrel a šalel, rozpútala sa aj strkanica. To všetko do rytmu piesní z nového albumu, ale aj niekoľkých starších záležitostí. Kapela hrala skvelo avšak celkový čas strávení na pódiu bol mizivý – niečo vyše pol hodiny. Vďaka tomu by sa tento koncert dal nazvať aj obrovským sklamaním a zároveň aj dobrým zážitkom. Z môjho pohľadu bola primárnou záchranou posledná pesnička – moja srdcovka Blackdoor Miracle.
Na obranu organizátorov treba dodať, že to nebola ich chyba. Oni nie sú zodpovední za meškanie kapely. A na druhej strane na obranu kapely treba dodať, že keď už sa to takto spackalo aspoň si vzali menší honorár a boli po vystúpení prístupní na popíjanie a rozhovor v priestoroch podniku.
Napísal: Azog
