Prvú časť našej ságy s michalovskou skupinou Nemrael máme za sebou. O tom ako rokmi pokračoval príbeh jednotlivých členov a ako prišiel pád Nemraelu sa dozviete v druhej časti.
Vždy ma pomerne udivoval Váš ortodoxný image a satanizmus. Kde ste čerpali inšpirácie na Vaše texty a ako na to reagovalo okolie?
Alghoras: Okolie na to reagovalo negatívne. Pamätám sa, ako sa raz dostala jedna naša sfanatizovaná susedka k fanzinom a časopisom, kde sa písalo aj o nás a s celou tou kopou bežala niekam… za farárom? Či kam? Nikto ju nezastavil. Ale keď sme pri tom, tak nejako tuším, že už môžem povedať konečne pravdu (úsmev)…: U mňa to bolo inak ako u Sargariela a satanizmus som bral iba ako imidž. Samozrejme som sa o to zaujímal. Prečítal som Bibliu – Starý zákon, Nový zákon, Satanskú… Bol som skôr iba takým pozorovateľom všetkého a neskôr som došiel k jednoduchému záveru, že človek je ako vírus. Jeho úlohou je iba rozmnožovať sa a prežiť za každých okolností čo najdlhšie. A z tohto pohľadu je všetko v poriadku. Kresťanská cirkev síce v súčasnosti slúži ako protiváha k islamizmu, ale je podlá už od svojich koreňov, má násilnú minulosť, sedí si na nakradnutom zlate a povedzme si pravdu, náboženstvo – či už to, alebo tamto – historicky prinášalo vždy iba vojny a nenávisť. Náboženstvá vám sľubujú posmrtný raj a iné výhody, je jedno kto ste a čo ste spravili, stačí iba prijať ich vieru. Podivný obchod. Podľa mňa je to až smiešne a mne ostáva iba krútiť hlavou. Raj tu už je, nie je posmrtný, práve naopak, je za života a je všade okolo nás. Stačí len byť k sebe normálny, no ale ani to nedokážeme, aj vďaka náboženstvám a stále extrémnejším ideológiám. Ale ako vravím, nakoniec je aj tak všetko tak, ako má byť – sme vírus, ktorý sa bude rozmnožovať, kým sa sám nezožerie. Alebo to opäť ukončí niečo zvonku. Ale hlavne buďme optimisti, lebo život tým ani náhodou neskončí, príde po nás niečo iné a možno to bude lepšie ako my… Ak nie, je tu ešte celý vesmír, plný života. Ale to som už dosť odbočil. Takže nie, satanista a ani nič iné nie som a asi som ani nikdy nebol. Ale milujem mystiku, temné texty, pomaľované blackmetalové ksichty a hlavne lebky. Tých sa ani za Boha neviem nabažiť.
Sargariel: Ufff…, tak to je otázka, ktorú by sme spolu mohli preberať hodiny… Tým pádom budem musieť svoju odpoveď značne oklieštiť, aby som ju zhrnul v nejakom prijateľnom rozmedzí… Ako už Alghoras načrtol, pre mňa satanizmus a s ním súvisiace vizuálne vyjadrenie formou ortodoxného image, bolo naprostou samozrejmosťou. Temný duch bol dirigentom našej hudby a jej diabolské tóny, našim pekelným prejavom… – a k tomu patrila i adekvátna prezentácia! Do Nemraelu som vložil celú svoju dušu, celé svoje srdce, so všetkým v čo som veril a čo som nenávidel… Bol pre mňa poslaním, čiernou nádejou, nespútaným naplnením…, a svoju hrdosť na to som pred nikým neskrýval. Ako plynul čas, cítil som vo svojom vnútri stále intenzívnejšiu potrebu hlbšieho umeleckého vyjadrenia ako po hudobnej, tak po vizuálnej stránke… Moje do všetkých kútov rozpínajúce sa predstavy o tom, ako budú vyzerať nové fotografie kapely, aké bude vyobrazenie nového coveru, hudba a celkový koncept siedmeho dema, boli fantastické – ako vystrihnuté z hororového sna… Nové satansko-dekadentné texty zakomponované do gréckej mytológie, by nám mohli závidieť i prekliaty básnici! Vyhliadky toho, čo som mal v pláne boli proste fascinujúce…!
(rok 1996 Sargariel a Alghoras pozn. red.)
A kde tkvela naša inšpirácia? Od satanských, okultných a čarodejníckych kníh a kinematografie, až po materiály o starovekých civilizáciách, ich kultoch, pohanských rituáloch, mágii, špiritizme a mytológii… To všetko bolo obrovským žriedlom z ktorého som čerpal a následne prelieval do našej tvorby. Z nej potom zneli na všetky strany mrazivé posolstvá démonov, plné vzdoru, blasfémie a smrti. Okolie na nás väčšinou reagovalo ustrašene a negatívne. To vieš: Dlhé vlasy, koženky, metalové nášivky a tričká, pyramídové náramky, pivká, cigaretky… No, nepôsobili sme dvakrát mierumilovným dojmom. A keď sa nás takých zopár zišlo… Nám to však nijako nevadilo. Vôbec sme sa tým netrápili… Žili sme svoj svet. Ale všetko na tomto svete má svoj počiatok i koniec…
Určite niekoho napadne otázka, prečo? Prečo to len muselo prísť?! Prečo Nemrael padol?!? Veď toho mohli ešte toľko dokázať…, taká škoda, nemal odchádzať, všetko sa tým len pokazilo…!?!?!?… Chápem, že takto to niekto môže vnímať dodnes… Ale skúsme sa cez to preniesť a zamyslime sa spolu: Vtedy som sa zaujímal o zapovedanú stranu nazývanú kresťanstvo skôr len okrajovo a na základe nadobudnutých vedomostí som čoskoro dospel k tomu, že v tom mám naozaj jasno. Veď všetci predsa vieme, ako to s tým nepríťažlivým náboženstvom a ich svätým Bohom je. Stačí sa porozhliadnuť. Vidíme, že sú to len úbohý chudáci, pokrytci a slabosi. Hlupáci, ktorý si zabili vlastného Boha, symbol utrpenia a ľútosti! Vodu kážu a víno pijú. Čo s tým? Veď vďaka náboženstvám sa ešte dnes stále vedú vojny, prelieva nevinná krv, mrzačia životy. Čo je na tom dobrého? Je Boh naozaj mŕtvy…? A keď nie, ako tomu môže len tak prizerať, prečo dopúšťa to, či ono? Ako je to vlastne v skutočnosti? Kde je pravda? Aký to má všetko zmysel…?! My sme sa kedysi tomuto náboženstvu postavili tvrdo na odpor ako satanisti s presvedčením, že „náš boh“ je lepší. Preč s kresťanským otroctvom, sláva ozajstnej slobode…!!! Ale odvtedy už uplynulo mnoho rokov… Ako sa k tomu postavíš ty teraz? Zdá sa, že možností je viac, že? Ale záľudnosť veci spočíva v tom, že v skutočnosti sú stále len dve.
Buď sa vyberieš cestou smerom k živému Bohu, alebo si vyvolíš odvrátenú stranu, ako vtedy my. A aby to bolo pre tých čo blúdia, na tomto svete pestrejšie, ponúka sa im ešte mnoho iných, na oko oveľa vzrušujúcejších chodníčkov (viac možností, väčší výber, viac pochybností, viac zmätenosti) – falošné prúdy ako scientológia, new age, ezoterika, špiritizmus, budhizmus a iné pseudo-náboženstvá v ktorých sa budeš snažiť nájsť – fantázii sa medze nekladú… Ale výsledok bude stále rovnaký = všetky tieto chodníčky sa totiž v cieli spájajú do jednej cesty na odvrátenej strane… Poslednou sortou (ktorá tvrdí, že nie je na žiadnej strane, takzvaní nezávislí) sú ateisti, ktorý ti budú do roztrhania tela tvrdiť: Nie, nemá…, nemá to žiadny zmysel, je to rýdze bláznovstvo – žiadny Boh neexistuje! Nedá sa vedecky dokázať. Ty si pánom svojho života, ži si ho ako chceš, buď happy a hlavne si užívaj = bezduchý materializmus založený na vymyslenej evolúcii formou – všetci sme vznikli z vesmírnej polievky… Takýto ľudia nepotrebujú žiadne náboženstvo – sami si sú náboženstvom. Ale uvažuj a uznaj, nepodobá sa to v konečnom dôsledku LaVeyovmu satanizmu? Ako vidíš, tu sa nám už karta pomaly obracia a my vidíme, že… (?!) Človeku, ktorý sa o to hlbšie nezaujíma by snáď klasické ochudobnené argumenty (tak ako kedysi mne) mohli stačiť…
(rok 1997 Aramael pozn. red.)
Ale niekomu, ako si trebárs ty teraz (a čím som si prešiel i ja), komu časom niečo nesedí a vŕta hlavou, kto hľadá, pretože bytostne vníma, že to proste nemôže byť všetko, alebo nemôže byť len tak ako sa to prezentuje (a o tom sa v mnohých smeroch presvedčujeme stále viac), to jednoducho stačiť nebude. Nie je tomu tak dávno, čo som videl jeden seriál v ktorom ma oslovili tieto vety: „Navyprávali ti veľa klamstiev. Siahajú tak hlboko, že im dnes veria i skaly a korene.“ Čo tým chcem povedať? Overujte si informácie a zdroje, overujte si „pravdy“ (dokiaľ to ešte ide), aby ste neskĺzli k nesprávnym názorom, ktoré môžu natrvalo poškodiť váš kompas. Neuspokojte sa s tým, čo kde začujete, alebo čo vám kto povie… Žijeme v dobe presýtenosti informáciami. Denne sme nimi úplne zaplavovaný. Tými pravdivými i nepravdivými. Koľkokrát sú tak dokonalo premiešané, že ich už ani nedokážeme rozlíšiť. A to nehovorím o pravdách prekrútených storočiami. O klamstvách a podvodoch, z ktorých sa rozvinuli mnohé dnešné! A my, ako tupé ovce ďalej upierame svoj zrak do zeme, iba na ten obmedzený, pokrivený úsek vlastného života… Strácame sa v nich a topíme sa… A tí, ktorí nimi vládnu, s úsmevom kormidlujú svoju loď za temným cieľom. Otázka na telo č. 1: Dokážeš si predstaviť postaviť sa pred pravdu s vedomím toho, že sa jej pozrieš priamo do očí? Si pripravený ju zniesť nech je akákoľvek? Si otvorený ju pochopiť a prijať i keď sa práve nezlučuje s tvojim momentálnym vnímaním? Bez predsudkov? Neodpovedaj unáhlene… Otázka na telo č. 2: Chceš poznať skutočný satanov zámer? Chceš pochopiť o čo ide jeho bábkarom ťahajúcim za nitky? Chceš sa orientovať v tejto dobe rodiaceho sa chaosu, ktorá ti naoko nedáva zmysel? Dobrá rada: Niektoré veci chcú čas. Nie je to jednoduché. Buď trpezlivý… A až k nim dospeješ, môžeš si pokladať ďalšie otázky, aby si sa mohol rozhodnúť, či sa vyberieš doprava či doľava, než pevne vykročíš.
Ale nezabudni pri tom, že čas sa kráti… Žiaľ, nájdu sa i takí (a je ich pomerne dosť), ktorí odmietajú otvoriť oči a budú Ti tvrdiť – ja vidím, ja počujem…, o čo sa tu snažíš? Nepotrebujem žiadnu inú pravdu… Tí budú ďalej dobrovoľne ignorovať všetky „vyložené karty“ a spokojne blúdiť vo svojich klamných presvedčeniach až do smrti. A to len preto, že „odmietajú porozumieť“, pretože by ich to nútilo vyjsť zo svojej komfortnej zóny a prehodnotiť všetko, čo doteraz poznali, žili a čomu verili… Ako hovorieval Mark Twain: „Ľudí je ľahšie oklamať, ako ich presvedčiť, že boli oklamaní.“ Mojim osobným kompasom je Biblia – slovo živého Boha. Prastará Kniha kníh, ktorú nám dal náš Stvoriteľ, aby sme Ho mohli poznávať a netápali viac v nevedomosti a neistote…, ktorá obsahuje nielen to, odkiaľ sme sa tu vzali a v čom spočíva zmysel našej existencie, ale i to, čo sa stalo od založení zeme, až po udalosti doby konca v ktorej sa majú definitívne uzavrieť všetky dejiny. Máme tak neobyčajnú prednosť sledovať v nej historicky dohľadateľné naplnenia dávnych proroctiev v ktoré vtedy ľudia len dúfali – a ktoré sa všetky do jedného naplnili! A s takou presnosťou, ako sa naplnili vtedajšie proroctvá, naplnia sa do posledného písmenka i tie, ktoré na svoje naplnenie ešte len čakajú. A tých zostalo už len pár…!!! Pre túto knihu boli ľudia prenasledovaní, mučení, zabíjaní…
Myslíš, že by takto riskovali len z nejakého pochybného rozmaru, alebo dočasného pobláznenia? Že by im to za to stalo? Za čo by si dokázal zomrieť ty? Aká by to musela byť pravda, aby si za ňu položil svoj život? Tá kniha je dar! Nie je to dar obmedzený len pre určitú skupinu. Je to dar pre celé ľudstvo! Dar, ktorý nám bol storočia odopieraný a zakazovaný! A keď sa napokon vďaka mnohým obetiam (a časom i vynálezu kníhtlače) začal nekontrolovateľne šíriť, začal byť v modernom svete dehonestovaný, zosmiešňovaný, bez povšimnutia váľajúci sa na pultoch lacných kníh… Keby som chcel (ako ten, ktorý chce urobiť všetko preto, aby sa čo najviac ľudí nedozvedelo pravdu), aby ľudia nemali možnosť študovať Bibliu, urobil by som to presne takto – najprv by som sa im ju logicky snažil vziať/zakázať. A keby sa mi to vymklo z rúk, tak potom by som pravdepodobne prišiel s touto skvelou stratégiou – urobiť z nej takú frašku, aby si ľudia odpľuli už len pri pomyslení na ňu. Po nejakom čase by bol výsledok presne taký, aký by som si prial – ako v dnešnej dobe – nad očakávanie krásny = „Biblia? Hahaha… No, ty si sa musel asi zblázniť! Aký Boh? Kde žiješ? To nemôžeš myslieť vážne!“Nemôžem tu na tomto mieste rozoberať všetko dopodrobna, pretože by to vyšlo na samostatnú publikáciu, ale verte mi, že som sa k tomu nedopracoval tým, že ma ktosi jedného krásneho dňa opil rohlíkom.
Vnímam to tak, že Pán si ma vo svojej milosti našiel a prehovoril ku mne v pravý čas a ja som sa rozhodol, že Jeho slovo už viac negovať nebudem… Študujem Bibliu takmer 8 rokov a v spojení s tým, čím všetkým som si kedysi prešiel, mi môžete veriť, že nejakými pochybnými márnosťami by som len tak svoj drahocenný čas nestrácal. Ale poďme ďalej: Každý vie, že i to najlepšie pitie s pridanou kvapkou jedu môže otráviť! Najhoršia lož väčšinou obsahuje 99% pravdy. Preto, ako hovorí Prof. Dr. Walter Veith: „Skúmajte to do hĺbky! Cirkev (ta istá cirkev, ktorá v stredoveku zakázala Bibliu) odviedla vynikajúcu prácu v tom, že skreslila Boží charakter k nepoznaniu. Neveriaci sa na to pozerajú a hovoria si – s tým nechcem mať nič spoločného – veria, že taký je Boh. Príliš mnoho ľudí sa odvrátilo od viery, kvôli hriešnym skutkom tých, čo vyznávajú Kristovo meno…“ Ale, aby som to uzavrel: Kde kto môže považovať tieto slová za bláznivé absurdity – nikomu jeho postoj neberiem. Nie nadarmo sa hovorí, že najdrahšie veci sú zadarmo. A čo som zadarmo dostal, to aj zadarmo ponúkam. Kto chce, nech teda berie koľko unesie, kto nie, nech nechá tak – každý má možnosť slobodnej voľby. Ale až príde ten „Deň“, nebude mať výhovorku – „nikto mi nič nepovedal!“ – sám si teda vyvoľ, komu budeš slúžiť… Ja som bol odhodlaný prijať len čistú, neriedenú pravdu! A to ma postupne, po veľmi dôkladnom skúmaní priviedlo k tomu, že som sa stal adventistom siedmeho dňa. Na záver prikladám odkaz na jednu kľúčovú publikáciu a kto sa chce ponoriť do štúdia a viac pochopiť Bibliu, tak na týchto odkazoch: I., II., III., IV., V., VI.
(rok 1996 Chocky, Sargariel, Alghoras, Gorghoth pozn. red.)
V poslednej dobe sa z rozhovorov dozvedám, že sa pomerne veľké množstvo zahraničných fans zaujíma o naše najstaršie skupiny. Kontaktoval aj Vás niekto s ponukou na vydanie Vašich demáčov prípadne chcel zohnať niektoré z Vašich starších vydaní?
Sargariel: Hmm, áno. Čas od času mi niekto napíše, že zháňa to či ono. Pokiaľ ide o nejakú väčšiu ponuku, tak asi pred dvoma rokmi ma oslovil istý nemecký label (na názov si už nespomeniem) s tým, že by chceli vydať Tute Rege Satanas na LP, vyšperkované v špeciálnom limitovanom vydaní. Takže záujem by tu, čuduj sa svete stále bol, ale odmietol som…
Alghoras: Celú tú dlhú dobu som k tomu mal rovnaký a nemenný postoj: Ak by niekto chcel vydať naše demáče, bol by som bez váhania a jednoznačne proti – stačilo by si popočúvať hociktoré tri minúty a každému by došlo, prečo. Možno by som ešte tak zvážil prvotinu For His Glory z roku 1993, lebo tam sú aspoň živé Chockyho bicie. Tak takto jasne som sa na to pozeral ešte donedávna, kým mi podobnú otázku nepoložil Hirax (Ramchat, Lunatic Gods).
Keďže nie som zase až tak úplne z tých, ktorí nikdy, za žiadnu cenu nemenia názory, začal som váhať. Ak by totiž bolo také niečo na stole a jednalo by sa naozaj o kvalitné zremastrovanie, môj argument by vlastne do istej miery musel stratiť opodstatnenie a tých pár vydaných nosičov, možno 100, by skončilo ako rarita v rukách zberateľov, čo tiež nie je až tak hrozné. Ale je to jedno, k ničomu podobnému nedôjde a vôbec nijak mi to neprekáža. Čo ma už veľakrát napadlo, je spraviť cover na niektorú skladbu, respektíve nahrať niektorú zo skladieb úplne nanovo. Určite aspoň jednu. To by som veľmi chcel a aj to spravím.
Ako došlo k spojeniu Nemrael a Osiris Productions?
Sargariel: Tieto dvere sa nám otvorili takmer hneď po recenzii na demo Tute Rege Satanas, ktorá vyšla v roku 1996 v prestížnom metalovom časopise Metal Hammer. Krátko na to nás kontaktoval Julo Gál z Osiris Productions s ponukou vziať si tento výtvor pod svoje krídla. Neváhali sme a s radosťou sme ju jednohlasne prijali. Vďaka jeho majstrovsky odvedenej práci sa tak Tute Rege Satanas rozletelo do všetkých kútov Európy. S odstupom času sa ukázalo, že to bola tá najlepšia voľba, akú sme len vtedy mohli urobiť.
Tuge Rege Satanas predstavuje pomerne rôznorodý materiál. Viaceré ambientové vsuvky, surové skladby rôznej kvality. Aké boli odozvy na toto jediné oficiálne vydané demo?
Sargariel: Chápem, že to „oficiálne“, myslíš vo vzťahu s vydaním v Osiris Productions, ale nerád by som to oddeľoval. Teda, ako sme si už povedali, Nemrael splodil šesť demonahrávok s tým, že až táto posledná (pod hlavičkou OP) spôsobila väčší rozruch. Áno, Tute Rege… predstavuje skutočne rôznorodý materiál – zaujímavé i keď jednoduché surové skladby, nádherné monumentálne Gorghothove klávesy a magické gitarové témy, filmové vsuvky – to všetko prispelo k jedinečnosti a originalite tohto interesantného opusu. Nedá mi, aby som to s odstupom času trochu neporovnal: Keď len pomyslím na to, že by sme v tej dobe disponovali takými technickými vymoženosťami, aké sú vo svete k dispozícii dnes, tak ver, že to, čo by sme s nimi dokázali, by nemalo obdoby…!!! Ale späť na zem: Aké boli odozvy? Hmm… Boli sme v šoku, pretože také množstvo pozitívnych reakcií z rôznych kútov sme ešte nikdy vo svojej histórii nezaznamenali. Bolo to pre nás obrovským povzbudením. Myslím, že to bola ta osudová chvíľa, keď sa Nemraelovi uvoľnila reťaz a bola mu tak konečne daná možnosť vzlietnuť vyššie, aby mohol začať plachtiť nad horizontom. V jednaní s Osiris Productions bola i eventualita, že so siedmym demom by jeho ďalšia cesta mohla viesť do Osmose Productions, ale tam už kvôli môjmu odchodu nikdy nedoletel…
Ako vlastne prebiehalo nahrávanie Tuge Rege Satanas? Na kazete sa spomína Black Throne studio.
Sargariel: Vieš, nechcem, aby to tu pôsobilo nejako samoľúbo a dúfam, že každý pochopí, že to ani nepotrebujem, ale je neoddiskutovateľným faktom, že Nemrael mal vždy bohatý tvorivý potenciál! O inšpiráciu sme nikdy nemali núdzu. Skôr naopak. Často sme niekoľkokrát prehodnocovali, ktorému z návrhov pre to, či ono, dáme prednosť. Jediné s čím sme sa neustále trápili boli realizačné možnosti – to nám naozaj bralo silu… Možno tomu nebudeš veriť, ale Tute Rege Satanas sme komplet celé vymysleli a nahrali za dva týždne! Z toho na samotné nahrávanie sme mali asi len dva, či tri dni – čo bol čas v ktorom sa to proste muselo stihnúť, pretože bolo treba vrátiť požičané nástroje. Mať ich ešte o pár dní dlhšie, tiež by to vyzeralo trochu inak… Nahrávali sme ho na magnetofónový kazeťák hi-fi veže AIWA. Asi si sa už dovtípil, že Black Throne studios bol v podstate názov pre naše vlastné „na kolene“ štúdio, aby to malo nejakú štábnu kultúru.
(rok 2011 Alassë – Chocky a Sargariel pozn. red)
Z akého dôvodu vlastne Nemrael skončil a aký bol osud jeho členov?
Alghoras: Ja by som sa rád vyjadril najprv k Nemraelu z pohľadu môjho. Nemrael nemal ľahké začiatky a tak, ako veľa iných kapiel si musel kdečo preskákať. A aj si to preskákal. Ale čo bolo potom? Nič. Potom nebolo nič. Všetko ostatné chýba. Tam, kde niekto iný začína, okrídlený had skončil. To je celé. Keď tak nad tým teraz s odstupom času rozmýšľam, možno to aj je trochu škoda, možno pre Slovensko, ale aj pre samotnú hudbu. Som presvedčený, že v takej tvorivej a skladateľskej symbióze, v akej sme svojho času s Rišom (Sargarielom) boli, mohlo vzniknúť veľa dobrej hudby. Niečo podobné zažívam už len veľmi vzácne a aj keď, tak teraz to má veľké časové obmedzenia kvôli práci v zahraničí, kde trávim takmer celý rok. Vtedy sme sa každý deň stretli na dlhé hodiny. Dokonca aj v dobe keď sme prišli o skúšobňu sme to riešili s gitarami u niekoho, alebo trebárs aj hocikde vonku. Nič iné sme nemali, iba tie gitary. A bolo to pekné obdobie. Mne osobne ale žiadna sláva nechýba a neberiem to ako nejaké mínus, skôr naopak. Mám rád kľud. Je mi len ľúto všetkých tých nacvičených skladieb, ktoré sme nikdy nenahrali, ale tak trochu aj tých, ktoré sme nahrali takým spôsobom, akým sme ich nahrali.
Osud Nemraelu bol vždy výsostne v rukách Sargarielovych, bolo to jeho dieťa, ktorému sa venoval od rána do večera. Písal, kreslil, vydával fanziny, tvoril hudbu, okrem toho robil korešpondenciu a kdečo iné… Málo kde by ste našli podobne zanieteného človeka a sám by som rád vedel, kam sa podela celá tá jeho energia. Možno niečo potajme pripravuje. Bol by som rád. A osud členov? Čo sa týka mňa samotného, prešiel som dosť kostrbatú cestu. Budem otvorený, bola to cesta závislosťami, tá alkoholická definitívne (naozaj definitívne) skončila ešte v roku 2009. Tá drogová až v 2018. Nakoniec ma zastavil až kriminál a úprimne, môžem byť rád, že ešte žijem. Takže k hudbe a aj k rozumu som sa začal pomaly vracať až v roku 2018, hoci nejakú hudbu som vytvoril aj v 2007 počas pobytu v Anglicku. A hoci by som mal byť sám sebe svojim jediným poslucháčom, len tak ľahko to už nenechám, tým som si nad slnko istý. Mám veľa rozpracovanej hudby, niečo málo som zverejnil na youtube kanáli OVERCAST SK. Mojimi pomocníkmi sú Juri „Antarktis“ Mašlej a môj syn Sadmorphine, obaja mi pomáhajú diaľkovo so spevom. Nespomínal by som to tu, ale zrejme som z nás v tejto chvíli jediný, kto sa ešte hudbe venuje. Čas už asi nedobehnem, ale čo už.. c’est la vie…
Sargariel: Ani neviem, čo by som k tomu dodal. Alghoras to celé veľmi pekne vystihol. Proste po tom všetkom čím sme si prešli, než sme prerazili, nebolo nič – okrídlený had náhle skonal, pretože môj duch opustil jeho telo. To je všetko. Po mojom odchode z kapely, na jar roku 1998, sa pozostalí Nemraelovci premenovali a ďalej pokračovali pod novým názvom ESTUARY. V 1999 som odišiel pracovať do Čiech. Po roku 2000 si chlapci dali pauzu a i oni sa vďaka nepriaznivej ekonomickej situácii rozišli tak rôzne do sveta za prácou… A sny zostali pochované v čase…
Alassë je pokračovanie Vašich hudobných aktivít. Predstav nám prosím skupinu a Vaše jediné demo The Fall of Nemrael (2010)
Sargariel: Po dlhých šiestich rokoch, v auguste 2005, som sa akoby zázrakom opäť stretol v Michalovciach s Alghorasom a o mesiac po tom v Prahe i s Gorghothom. Nádhera… V priateľskom rozhovore som im okrem iného načrtol víziu svojho nového projektu, ktorý mal byť priamym pokračovateľom Nemraelu i keď v inom duchu. Obaja túto lákavú ponuku prijali s nadšením. Asi približne po roku sa nám podarilo skontaktovať sa s Chockym, ktorý medzitým pracoval v USA. Slovo dalo slovo. Kocky boli hodené! 13. 3. 2008 (desať rokov od pádu Nemraela) vznikol názov ALASSË, čím sa spečatilo prerodenie starej kapely v kompletnej zostave, ako za dávnych čias: Sargariel – gitara, vokály; Alghoras – gitara, basgitara, vokály; Gorghoth – gitara, klávesy a Chocky – bicie. Kráľ je mŕtvy, nech žije kráľ! …Nadišiel čas pre „nové posolstvo!“ Táto úžasná eufória však, žiaľ, netrvala dlho. Už v apríli 2009 sa obsadenie Alassë postupne zužuje z pôvodného kvarteta na duo: Sargariel & Chocky. S ostatnými členmi sme sa museli rozlúčiť kvôli narastajúcim komunikačným absenciám… Bolo nám to naozaj proti srsti, ale nevideli sme inú možnosť. Museli sme sa nejako pohnúť ďalej… 13. júna 2010, po mnohých peripetiách, vydáva Alassë svoje prvé demo – The Fall Of Nemrael. Demo, ktoré v sebe nesie viac vrstiev súbežných významov:
- Je nečakane natočené v rovnakej zostave, ako prvé demo Nemraelu pred sedemnástimi rokmi – For His Glory
- Uzatvára bludný kruh demonahrávok.
- Je symbolickým rozlúčením s bývalou kapelou.
- Obsahuje už vyššie spomínané nové posolstvo.
Neskôr sme zvažovali, že ho vydáme ešte raz vo vylepšenej remastrovanej verzii ako EP, pretože soundu na deme (s ktorým sme vtedy nevedeli pracovať) chýbala dynamika. Potom sme to však prehodnotili tak, že to radšej celé nahráme znova i s nejakými úpravami, ako prvú oficiálnu LP, čo by dávalo väčší zmysel, pretože by sme tým rovno eliminovali i ďalšie nedostatky. Po nej mala nasledovať druhá doska s názvom Nanyë Lendur. Jej hrubú kostru mám dodnes uloženú doma v šuplíku. Ale nič z toho sme už nestihli zrealizovať… V auguste 2014 si dáva v Alassë pauzu z dôvodu mnohých zmien vrátane pracovnej vyťaženosti Chocky a po poldruha roku, už pomaly odkladám gitaru aj ja… Proste, vlak s označením „To Abyss“ v ktorom sme sa viezli, kupodivu náhle (z neskôr pochopiteľných príčin) zastavil v stanici „Najvyšší Čas“ a my sme sa neplánovane rozhodli vystúpiť. Potom ten vlak odišiel. Jazda v ňom, bola pre každého z nás dôležitou a užitočnou životnou skúsenosťou… A čo bude ďalej? Hmm… Ako s obľubou hovorím – to vie len Boh. Žiaden iný vlak už do tejto stanice nemieri, ani z nej neodchádza, takže nikam necestujeme. Nikto z nás už nepotrebuje nikomu nič dokazovať, tobôž nie sebe. A keby sme ešte predsa len z nejakej pohnútky niečo nahrali, bude to mať iný charakter významu.
(rok 2012 Alassë – Sargariel a Chocky pozn. red.)
Ďakujeme za tento rozhovor. Posledné slová patria štandardne Vám.
Alghoras: Pozdravujem všetkých čitateľov Bes Webzinu, špeciálne tých, ktorí nejakým zázrakom došli až sem. A samozrejme redakcii, že si vôbec spomenula na prachom zapadnutú, dávno neexistujúcu kapelu. Veľký rešpekt vám. Posledná moja veta patrí Jurajovi Mašlejovi, môjmu súčasnému pomocníkovi a nádejnom spevákovi, ktorý počas písania tohto rozhovoru zomrel. Pozdravujem jeho pravú, blackmetalovú dušu a aj človeka, ktorý mu na poslednej rozlúčke dal zahrať jeho obľúbený Abigor. Česť tvojej pamiatke, Juri.
Sargariel: Po tom, čo som sa v jednom interview pre časopis Unholy Pagan Fire (# 14/2020) zmienil o tom, že pre nich robím pravdepodobne posledný rozhovor (pretože v ňom bolo povedané všetko podstatné), som sa dosť zdráhal púšťať sa znova do podobných aktivít… Keď mi však Blutkrieg objasnil, že v prípade UPF ide o tlačený časopis v limitovanom množstve a po čase nie je akákoľvek šanca sa k tomu obsahu dostať, vzal som si zopár dní na rozmyslenie s tým, že uvidím, ako sa k tomu vyjadrí i zvyšok kapely… Keď som sa nad tým tak zamýšľal, šlo by vlastne o „prvý spoločný“ (a v istom slova zmysle i „spoločný rozlúčkový“) rozhovor v histórii v ktorom by sme figurovali všetci spolu. Po pomerne kladných ohlasoch som sa teda rozhodol túto výzvu prijať. V priebehu nasledujúcich týždňov som však pochopil, že túto myšlienku asi nenaplním: Chocky sa, žiaľ, nakoniec tohto rozhovoru nezúčastnil z časovej tiesne…, a Gorghoth, ktorému to najviac ležalo na srdci sa od decembra 2023 z doposiaľ neznámych dôvodov neozval… Ale, ako mi nedávno povedal Alghoras i keď má každý z nás už dlhé roky svoje životy, aspoň nás všetkých po čase tento rozhovor trochu viac „spojil“. Nie, žeby sme doteraz neboli v kontakte vôbec, to nie, ale bolo to také sporadickejšie a toto interview to príjemne zintenzívnilo…
Som hrdý na to, že som vo svojom živote mohol poznať tak skvelých ľudí ako práve Chockyho, Alghorasa a Gorghotha – skutočných priateľov – ako bratov, ktorý by „dali ruku do ohňa“ jeden za druhého a s ktorými ma pojí nielen muzicírovanie, ale i mnoho iných neuveriteľných zážitkov a dobrodružstiev! Priateľov s ktorými som prešiel veľkú časť svojej púte… Takých len tak v živote nestretneš, to mi ver…!!! Je pre mňa cťou, že som s nimi mohol hrať!!! Inak, na každú z týchto otázok a pod otázok, by sa dalo odpovedať omnoho obšírnejšie, ale z pochopiteľných dôvodov som sa musel „krotiť“ a korigovať túto túžbu… Možno raz dopíšem kompletnú históriu, ktorú mám doma už dlhé roky rozpracovanú. Tým by sa vyplnili i stále nezodpovedané trhliny v tomto zvláštnom príbehu…, a tiež by to mohlo poslúžiť, ako mocné svedectvo… Hmm…, ešte uvidím… Každopádne ďakujem za celú našu hordu za váš nevšedný záujem poodhrnúť starý závoj času…, i za Tvoju preveľkú trpezlivosť, ktorú si nám prejavil pri takmer nekonečnom čakaní na tieto odpovede… veľmi si toho vážime! Ďakujem tiež všetkým čitateľom a fanúšikom Besu Webzine, ktorý v sebe našli toľko síl, že absolvovali túto cestu až do konca…, i keď bola náročná… Snáď to stálo za to. Čo dodať na záver? Hmm… I keby podstatu toho čo som sa tu snažil predložiť pochopil len jeden jediný človek, mal tento rozhovor zmysel.
Súvisiaci rozhovor:
Rozhovor s Nemrael časť I. – Z dávnych archívov (2024)
