V rámci príprav článku Pagan Black Metal na Slovensku časť I. V znamení hromu, sme oslovili skupinu Strigor s niekoľkými otázkami. Odpovede boli zaujímavé a vyšli aj na kratší, samostatný rozhovor. O začiatkoch Strigor, vydaní prvého materiálu a mnohom inom sa Blutkrieg rozprával so Stanislavom (klávesy, spev).

Zdravím ťa Stanislav. Je to už devätnásť rokov od vydania Vášho debutového materiálu. Ako a kedy vznikla myšlienka založiť Strigor?

Zdravím. Myšlienka vytvoriť Strigor prišla postupne po mojom zoznámení sa s Andrejom. Obaja sme mali radi podobnú hudbu, prevažne black metal a jeho odnože. Myslím, že Andrej sa už v tej dobe pohrával s myšlienkou niečo tvoriť, nakoľko hral na akustickej gitare a na rozdiel odo mňa mal aj hudobné nadanie. V tej dobe mal  rozpracované nejaké texty z pohanskou tematikou.  Ja som bol skôr fantasta a snílek, ktorý nosil v hlave určité predstavy a vízie, ale sám by som to nevedel hudobne pretaviť do nejakého zmysluplného výsledku. Keďže som mal rád staré príbehy, rozprávky a od mala som bol fanúšikom rozhlasových hier, napadlo mi prísť s nejakým projektom, ktorý by bol skĺbením viacerých vplyvov. V tomto sme si s Andrejom dokonale sadli, a tak sa začal písať príbeh Strigorov.

Dungeon synth s folkovými prvkami bola pomerne netradičná vec na našej scéne. Čo Vás viedlo tvoriť v tomto štýle. Aké ste mali inšpirácie?

Dá sa povedať, že myšlienka uberať sa týmto smerom bola daná našimi vtedajšími možnosťami a zároveň nám pripadala ako najviac originálna. Obaja sme cítili, že založenie klasickej kapely (gitary, basa, bicie) nebude úplne ono, z rôznych dôvodov v tej dobe z toho vyplývajúcich. V dobe keď Strigor vznikal, sme dokonca ani nevedeli že tvoríme, alebo chceme tvoriť nejaký dungeon folk synth. Takto sme to nevnímali. Proste sme pracovali s tým čo sme mali. I keď, predstava určitej originálnosti bola pre nás veľkou inšpiráciou. Chceli sme sa čo najviac priblížiť k atmosfére starých rozhlasových hier, kde hovorený text bol doprevádzaný úžasnými zvukovými kulisami, a dotvoriť to vlastnou hudbou.

Ako si spomínaš na nahrávanie Vášho debutu Povstaň rod Strigorov? Ako vznikali jednotlivé skladby?

Taká malá dobrodružná výprava do neznáma. Andrej ako ten hudobne gramotnejší a nadanejší, tvoril gitarové kostry, na ktoré som potom lepil klávesy. Myslím, že to tvorenie prebiehalo tak, ako u iných kapiel. Akurát sme nemali toľko živých stretnutí. Všetko sa hádzalo do softu a následne zmixovalo, doplnilo o vokály, pazvuky a tak.

Čo sa skrýva za príbehom rodu Strigorovho či púťou kráľa Strachana?

Samotný Strigor a príbeh o Strachanovi odzrkadľoval náš postoj k histórii, rozprávkam, povestiam, ale aj osobného postoju k cirkvi a pohanstvu.

Z Vašej tvorby cítiť začarovaný svet rozprávok Pavla Dobšinského. Hľadali ste inšpiráciu aj v domácom folklóre?

 Áno. Dobšinského povesti boli veľkou inšpiráciou. Jeho zozbierané povesti a rozprávky považujem za naše kultúrne dedičstvo.

Váš debutový materiál ste si vydali svojpomocne. Neskôr ste sa dostali k vydaniu v Krutoslav Productions. Ako došlo k tejto spolupráci a prečo nepokračovala na nasledujúcom vydaní?

Neviem už, či sme kontaktovali Krutoslav Productions alebo prišla ponuka od Peťa. Korešpondenciu sme riešili obaja, nejaké veci riešil Andrej, niektoré ja. Viem, že u Krutoslav Productions to neskôr vyšlo na kazete. Ani neviem, prečo nepokračovala spolupráca medzi nami. Možno už nebol záujem, neviem. Každopádne sme boli vďační aj za to, čo sa uskutočnilo. Už to, prekonalo naše očakávania.

Ako si spomínaš na obdobie prvých rokov nového tisícročia, kedy na scéne dominoval pagan black metal. Sledovali ste domácu scénu?

Ale áno, ako tak sme scénu sledovali. V tej dobe sme sa zoznámili s veľa zaujímavými ľuďmi a kapelami.

V textoch cítiť odkazy na pohanstvo, prípadne vzdor voči kresťanstvu. Ako sa po rokoch pozeráš na posolstvo Vašich albumov?

Myslím, že ešte pred samotným písaním vecí pre Strigor, mal Andrej napísané nejaké texty so slovanskou (pohanskou) tematikou. Potom, čo sme si vytvorili fiktívny národ a postavy, sa niečo použilo, niečo sa napísalo nové. Strigor bol o pohanstve, a hrozby z prichádzajúcej novej viery, o Strigorovom vzdore proti kresťanstvu. V tej dobe sa v tom vŕtala asi väčšina black metalových a pagan kapiel a nebude tomu inak ani dnes. Myslím, že sme to moc nevnímali ako nejaké posolstvo a po tých rokoch to stále tak neberiem, na to sú tu asi iní. Pravdou, ale je že ideovo to bolo v duchu protikresťanskom a určite by sme to tak napísali aj dnes.

Oba albumy tvorí celkom vydarená grafika. Kto bol jej autorom?

Kresby na našich veciach som robil ja, technicky to doupravoval grafik.

Strigor sa vytratil zo scény pomerne skoro. Aké boli osudy členov skupiny? Prečo vlastne došlo k zániku.

Prišiel jeho čas. Povedal čo mal, a odišiel. Ešte nedávno by som povedal, že odišiel do zabudnutia, takže Vám patrí vďaka za jeho chvíľkové oživenie a spomenutie.

Ďakujeme za spomienkový rozhovor pre Bes Webzine. Posledné slová patria tebe.

 Ja ďakujem, prajem veľa zdaru !