Začiatkom mája do Košíc v rámci turné Agony & Ecstasy zavítali kapely Watain, Bølzer a Concrete Winds. Keďže prvé dve menované sú dobre známymi menami, nechal som sa zlákať na krivé chodníčky a vyrazil na koncert. Nebol som sám, do Colossea ten večer zavítalo ďalších približne 100 návštevníkov.  Veľa či málo, prednedávnom na Cult of Fire prišlo o pár desiatok menej, na Marduku však bolo vidieť možno aj dvojnásobok. Či je taká návšteva na kapely patriace k tomu najviac populárnemu zo súčasného blacku je otázne, na druhej strane riadením osudu sa tento predĺžený víkend na Slovensku konalo dobrých päť-šesť podobne ladených akcií a vieme, že fanúšikovská základňa veru nie je nevyčerpateľná.

Večer otvorili svojim vystúpením fínski Concrete Winds. Od kapely som v živote nič nepočul, osobne by som ich zaradil do nejakej warmetalovej škatuľky, podľa vševediacich Metalových archívov hrajú hybrid death metalu a grindocoru. Aj na základe toho si viete predstaviť divočinu, ktorú trojica v zložení gitara/spev, gitara a bicie na pódiu rozpútala. Boli hlasy, podľa ktorých to všetko bolo na jedno kopyto. Nie som najväčší znalec podobnej hudby a Concrete Winds si asi bežne nepustím, no podľa mňa to bolo viac ako energetická paľba s chaotickými sólami. Minimálne takto naživo to malo svoje čaro a nápady a určite by som vyzdvihol výkon bubeníka. Od Concrete Winds som nečakal nič, ale ako „predkapela“ rozhodne potešili.

Večerom „bez basákov“ pokračoval Bølzer. To je predsa už len známejšia kapela a helvétska dvojka bola isto nielen pre mňa hlavným dôvodom zúčastniť sa koncertu. Nástupcovia Celtic Frostu na pomyselnom švajčiarskom metalovom tróne rozhodne nesklamali. Agresívne až rýchle pasáže sa striedali s drtivými doomovými. Pódiovú dynamiku zaobstarával frontman a postupne sa kapele dostalo odozvy aj pred pódiom, kde to začínalo ožívať. Nie som najväčší znalec Bølzeru, ale piesne boli verné ich štúdiovým predlohám a ani zvuku nebolo tento večer čo vyčítať. Medziiným zazneli The Archer, A Shepherd in Wolven Skin a vystúpenie skončilo svojim vyvrcholením v podobe piesne Entranced by the Wolfshook. Veľmi dobré vystúpenie.

Ako posledný prišiel na rad Watain. Kapela, ako to už k nej patrí, naplnila celé pódium svojimi rekvizitami a aj inak ho dosť naplnila, keďže nastúpila v plnej zostave, aby tak rehabilitovala aj tých nešťastných basgitaristov. Watain som nevidel prvýkrát, už som na ich bol pred nejakými 11-12 rokmi vo Viedni. Tam ich sprevádzali Destroyer 666 a aj vtedy, rovnako ako teraz, som bol na ich súputníkov zvedavý viac než na nich. Aby som to vysvetlil, Švédov som počúval tak do tretieho albumu a odkedy „resuscitovali black metal“, ide ich tvorba kus mimo mňa. Väčšina návštevníkov však mala iný názor a na veľkolepú pódiovú show Erika a spol., ktorí do black metalového vystúpenia priniesli čo-to zo štadiónového heavy metalu, reagovala veľmi pozitívne. Aby som nebol pokrytcom, v bode, keď sa do publika liala krv, v predných radoch stál celkom dobrovoľne aj autor reportu. Zo staršej tvorby zazneli Devil’s Blood a Sworn to the Dark, jadro vystúpenia asi tvorili skladby z nového albumu (my sme recenzovali na Bese ten predposledný), ale ktoré to boli, vám neprezradím. Watain určite neostali dlžní svojej povesti, malo to grády a to teátro mi tento večer nijako extra nevadilo.

Čo povedať na záver? Podľa mňa vydarená akcia, s pomerne slušnou návštevou a hlavne výbornými výkonmi interpretov.

Napísal: N. KH