Pravdupovediac si vôbec nepamätám, ako som sa k Arckanum dostal. Marí sa mi, že album Kostogher (1997) sa kedysi vyskytol v stredne veľkom balíku cd-čiek, ktoré mi na vypočutie priniesol kamoš. Avšak kedy som sa do Arckanum zaľúbil, si pamätám úplne presne. Bolo to pomerne neskoro a opäť mi bol len podsunutý ako dar k narodeninám. Ten album sa volá Antikosmos (2008) a je už takmer 16 rokov starý.  Keď ho však počujem, som vo vytržení dodnes. Zároveň mi pootvoril uši aj pre staršie nahrávky a naladil na Shamaatae-ho vlny. Milujem jeho zmysel pre skreslenie gitár, výrazné basové podmazy, sadistické bicie a ne-kom-pro-mis-ný prejav! Skôr ako ho vyhlásim za blackmetalového génia a môjho osobného bôžika, vypočujme si jeho posledný album, ktorý nesie názov Den Förstfödde.

Nebudem otáľať a poviem hneď na rovinu, že album je to výborný. Na jazyk sa mi tlačí dokonca štandardne výborný. Nástup prvej skladby je aj na jednu uronenú slzičku. Chrapľavé gitary znejú, akoby zvuk ledva pretlačili von. Skreslená basgitara celú tú nehoráznosť podporuje. Zväčša v ich réžii nastáva ťažkotonážny rozbeh v štýle Beherit (možno štipka veľmi raných Marduk). Totálny old school. Skutočne si držím sánku a nechcem o tom ani ďalej písať, len si to dookola a dookola púšťať.

Dobrý úvod nie je nikdy zlý. Mám však pocit, že na tomto albume ma na zážitok dokonale pripravuje až skladba Nedom etterböljorna. Inštrumentálka, pri ktorej ide do tuhého. Taká, čo vám povie, že tento album nepočúvate len tak. Toto idete zažiť! Veru, Arckanum bol vždy o atmosfére, emóciách, sentimentoch, fantázii… Nejde po povrchu, vždy sa poslucháča dotkne v sférach najhlbších a je mu jedno, akú formu na to zvolí. V tomto prípade je to hypnóza, ktorá „musí mať následky“.

Potom sa už valí poctivé blackmetalové remeslo. Ukážka, čo sa dá spraviť s dvoma gitarami, basou, bicími, štipkou škrípavých elektronických zvukov a originálnym jačákom. Nálada je pochmúrna, neopakovateľná. Ak by som mal osobitne zmieniť nejaké skladby, tak to bude určite celý nástup v podobe prvej Den förstfödde a druhej Nedom etterböljorna; Veľmi sa mi páčia aj štvrtá Ofjättrad a posledná, na albume ôsma Kittelns beska. Ani sa nebudem snažiť to prekladať. Pre svoju vlastnú potrebu som síce niečo gúglil, ale to nestojí za reč. Ak nie ste Švéd, alebo horlivý študent severských jazykov, stačí snáď tušiť, že tu neexistuje žiadne svetlo, žiaden pevný bod, čas plynie inak… Pri počúvaní niektorých albumov mám osobne pocit, akoby zvyšok scény postavil na druhú koľaj. Že sú ostatní úplne márni. Že sú to len bábkové divadlá na pódiách. Pózujúci diletanti na obrázkoch. Otvárajúce a zatvárajúce sa ústa. Že nič viac nie je treba.

Toto je taký album. Znesie na jednej strane najprísnejšie kritériá na umenie ako také, ale aj najvyberanejšie škatuľky ukecaných škatuľkárov. Napokon, trošku nadnesene môžeme povedať, že Shamaatae si ide svoje, nech sa na svete deje, čo chce. Uprostred Švédska varí najtemnejšiu noc, v ktorej vzýva Lokiho a zatína do všetkého živého, čoho sa dotkne. Nech sa páči, 46 minút dokonalého okultného takmer šialenstva. Je to black metalový génius a môj osobný bôžik!

Napísal: C.

English overview
Arckanum has always been about atmosphere, emotions, feelings, and fantasy. It didn’t just stay on the surface; it always touched the listener in the deepest spheres, regardless of the form it chose to do so. The mood of Den Förstfödde is sombre and unique. If I had to mention the tracks that make this album a musical gem, they are definitely Den förstfödde, Nedom etterböljorna, the fourth track Ofjättrad, and the last, eighth track Kittelns beska. Den Förstfödde offers 46 minutes of perfect, almost occult madness. As the band’s last album, it didn’t disappoint and closed the rich discography of this legend with dignity.