Či už človek zodpovedne sleduje scénu, alebo nie, nakoniec aj tak pár mesiacov po spísaní zoznamu toho najlepšie z minulého roka zistí, že mu ušlo niekoľko pomerne zásadných nahrávok. Taký je aj prípad tretieho albumu anglických Auld Ridge, ktorý minulý rok vyšiel na CD cez Dark Adversary Productions a na vinyle cez Amor Fati Productions. No čo už, nežijeme pre nejaké zoznamy a je lepšie nahrávku spomenúť a recenzovať oneskorene ako vôbec. Tak sa poďme pozrieť na to, čo Folklore from further out prináša.

Najprv nejaké základné informácie – za kapelou Auld Ridge stojí gentleman s prezývkou O. W. G. A., ktorý stojí aj za projektom Albionic Hermeticism. Obe zoskupenia patria spolu s ďalšími dvoma hudobnými telesami do spolku The Hermetic Order of Ytene. Menovaný O. W. G. A. sa z rodného Albionu presťahoval na francúzsku pevninu, kde podľa internetov teraz kapela pôsobí. Musím priznať, že hoci mená telies Auld Ridge a Albionic Hermeticism mi neboli neznáme, až donedávna som ostal len pri názvoch. O to viac sa budem snažiť sprostredkovať svoje dojmy z aktuálnej nahrávky, aby čitatelia Besu neumreli sprostí, ako sa to takmer stalo mne.

Prvé, čo som zaregistroval pri vstupe do úvodnej skladby A Pact with Kólumkilli, bola výrazná basa a pieseň mi týmto aj hypnotickým charakterom vzdialene pripomenula „ponávratové“ albumy Burzumu, predovšetkým Belus a Fallen. Keď sa však album poriadne rozbehne, počujem ešte jednu výraznejšiu inšpiráciu, ktorou je predovšetkým s ohľadom na gitarové kompozície nahrávka In the Nightshade Eclipse. Zvuk je tu možno trochu čistejší, hoci určite nečakajte modernú digitálnu produkciu, klávesov je menej, ale vplyv tejto kultovej nahrávky od Emperoru, je dobre čitateľný. Ak chcem byť úplne dôsledný, tak občas mi skladby pripomenú aj Sacramentum – Far Away from the Sun a hlavne ku koncu aj domácich symfonikov Aeon Winds. Dá sa povedať, že Auld Ridge pije z rovnakej studne inšpirácie ako americká kapela Stormkeep, drží si však viac undergroundové vyznenie zvukom i citlivejším využitím klávesov, ktorých tu nie je „za vedrá“. Blackmetalové jadro hudby pekne dopĺňajú neoklasické intermezzá obstarané akustickou gitarou.

Ak by som mal vybrať nejaký vrchol albumu, tak by som úprimne ani nevedel, ktorú skladbu zvoliť. Každá z black metalových kompozícií má svoje silné momenty a napriek slušnej dĺžke si aj desaťminútové piesne držia pozornosť poslucháča bez toho, aby mu museli predhadzovať nejaké lacné kostičky. K bookletu sa vyjadrovať veľmi nemôžem, zatiaľ som si zaobstaral len digitálnu verziu nahrávky cez bandcamp, kde som aspoň takouto formou podporil kapelu, ktorej hádam ostalo aspoň na kávu z automatu.

Prišiel nám teda čas na finálne zúčtovanie. Dá sa povedať, že Auld Ridge čerpá z klasických koreňov žánru a predovšetkým severskej školy druhej vlny black metalu. A na svojich vzoroch stavia zodpovedne. Výsledok neznie ako kompilát lepších nápadov niekoho iného, ale ako nahrávka, ktorá obstojí sama o sebe a nestratí sa v záplave generického balastu, ktorý zaplavuje scénu. Osobne rozhodne odporúčam.

Hodnotenie: 8/10

Napísal: NKH

English summary

New album by Auld Ridge must be one of the biggest discoveries I have found in the black metal scene during the last few years. Firmly built on the tradition of the Scandinavian second wave it is able to carve its own space and present the listener with high quality material that keeps the attention for the whole running time. If the quality of the black metal parts was not enough it is imbued by neoclassical intermezzos. Highly recommended.