Kto čítal náš report z Brutal Assaultu 2019, tak mohol naraziť aj na zhodnotenie vystúpenia tejto kapely. Kto nie, tak pre tých zopakujem, že som o tejto kapele počul až keď som si čítal line-up festivalu a zaujalo ma, že ich žáner popísali ako post-black/post-hardcore. Vypočul som si to a hneď som vedel, že toto vystúpenie musím vidieť. Bolo to jedno z najlepších vystúpení, ak nie úplne najlepšie, aké som na BA 19 videl, možno v živote. Nejdem sa k tomu vracať, kto má záujem, môže si tu vyhľadať reportáž z ich vystúpenia.

Deluge je teda banda z Francúzska, ktorá existuje od roku 2013. V jednom rozhovore s nimi som čítal, že je to prácou najmä jedného z ich členov, ktorý veľmi dlho, perfekcionisticky komponoval materiál na tomto albume, hľadal členov a až kým necítil, že to je také ako chce, s tým nevyšiel von. To môže byť dôvod, prečo od ich debutu nevydali von ani jednu ďalšiu pieseň a aj keď kapela dnes vo veľkej miere vystupuje, viac než štyri roky sú už podľa mňa adekvátny čas na niečo nové. Každopádne, predmetom tejto recenzie je Ӕther od vydavateľstva Les Acteurs de l’Ombre Productions takže ostaňme pri ňom.

Chápem, prečo organizátori Brutal Assaultu označili Deluge ako post-black/post-hardcore, ale pre niektorých ľudí to môže znieť odstrašujúco. Omnoho výstižnejšie je označenie „Untrve French Black Metal“ ako si kapela hovorí sama. Deluge je totiž jedna obrovská tsunami zvuku, ktorá o rýchlosti 250 bpm trhá kožu z tela, vyráža mozog z hlavy a valcuje všetko pred sebou. S ničím sa absolútne nepára, album otvára pieseň „Avalanche“, ktorá okamžite poslucháča pomelie ako lavína a prerazí cez stenu jeho izby… len aby potom z ničoho nič utíchla do ticha zvukov dažďa, či akustickej gitary… a zase naspäť do šialenstva. Takto funguje logika celého albumu, tento popis v podstate sedí na väčšinu piesní na nahrávke. Deluge znamená „lejak“ a úplne to vystihuje ich hudbu, ktorá je ako prietrž mračien, ktorá ustáva a rozbieha sa. Ako letná búrka. Celý Ӕther je veľmi upršaný, opustený album a nie len preto, že snáď každá pieseň obsahuje sample dažďa, ale celou svojou atmosférou a farbou. Je to ako by ste stáli na ulici, čakali na autobus počas lejaku, premočený, nahnevaný na celý svet a každé prechádzajúce auto vás ešte aj ofŕka vodou. A autobus neprichádza a neprichádza …

Deluge nie je ani melódia ani chaos. Je to organizovaná deštrukcia s množstvom pasáží, počas ktorých môžete nabrať dych. To je v zásade ten post-blackový rozmer Ӕther-u. Atmosférické pasáže s čistými gitarami, miestami počuť v pozadí čisté vokály (na jednej piesni hosťuje Neige z Alcestu). Čo sa týka post-hardcorového rozmeru… no neviem, na to by som sa veľmi neviazal, ale spevák nevrieska typickým blackmetalovým škrekom, je to skôr také to hardcorové hulákanie a sem-tam možno počuť nejaké hardcorové rytmy. Ten spev sa ale veľmi dobre do tejto hudby hodí, sú to také ubolené výkriky. Ďalšia vec, ktorú treba vyzdvihnúť je zvuk tejto nahrávky. Nazvučené to je neskutočne. Iste, je to vec preferencií, takže nejdem chváliť to, že to má zvuk čistý ako ranná rosa, ale skôr tú  – dovolím si to nazvať – horizontálnu deľbu vrstiev. S výnimkou občasných klávesov, či dodatočných vokálov sú hlavné piliere spev, gitary a bicie. Všetko je veľmi zreteľné, no zároveň vyrovnané, nič nie je v popredí a všetko je v popredí. Keby som rozumel francúzštine, tak snáď rozoznám každé slovo speváka aj napriek tomu, že okolo neho strieľajú guľometné bicie a bzučia nahnevané gitary. Počul som už názory, že gitary v tom celkovom mixe nepočuť, no to nie je pravda. Ide len o to, že sú v zásade monotónne, tvoria len jednu veľkú plochu, takže môžu čiastočne zanikať, ale keď to má človek naozaj napočúvané, tak ich počuje úplne zreteľne. Tento spôsob, ktorý na gitarovom fronte zvolili ozaj funguje. V zásade neviem, čo by som vytkol. Snáď možno o niečo viac rozmanitosti, aj keď je dosť možné, že zmyslom toho albumu je, aby bol koherentný a znel ako jeden celok.

Pre mňa jednoznačne najväčší objav roka 2019 a album, ktorý má sakramentsky blízko plného hodnotenia. Nič pre ortodoxných blackerov, ale určite otvára v black metale nové perspektívy. Dúfam, že už je nový album na ceste, lebo Ӕther dostal Deluge do môjho osobného celkového top listu.

Hodnotenie: 9/10

Napísal: B.

English overview

Deluge is a French downpour of destructive energy which comes on the listener with the might of a raging tsunami. Ӕther is their debut album in which they show a different take upon black metal genre. They call their style „Untrve French Black Metal“ and it really captures the essence of their effort. By incorporating post-black and post-hardcore elements to their music they manage to create an extremely heavy sound underlined by crushing speed and melancholic, rainy atmosphere which destroys you from outside and inside. For me, definitely a discovery of the year 2019. I fell in love.