Kroda – Selbstwelt (2018)

Z noviniek minulého roka, ktoré sa z podzemia internetu vydrali veľmi razantne a rozčerili pomerne vyschnuté vody pagan black metalu, patrí najnovší album ukrajinskej veličiny Kroda. Myslím, že čitateľom našej stránky toto meno určite netreba predstavovať. Kroda si za svoju existenciu vybudovala veľmi silnú pozíciu a aj na slovenskej scéne má pomerne dosť fanúšikov. Veď predsa len rýdzo pagan black metalové skupiny, ktoré „nezradili“ žáner odklonom svojej tvorby k jemnejším formám metalu ostalo na scéne veľmi málo. Preto každý nefalšovaný album stojí určite za našu  pozornosť. Poďme sa preto bez ostychu pozrieť na to čo nám Eisenslav so svojou formáciou pripravil. 

Kroda otvára svoj ôsmy album Selbstwelt epickým introm „Credo“. Ide o prvú časť zo siedmych, na ktoré je tento album rozdelený. Po asi minúte a pol štartuje veľmi razantne druhá skladba „The Ritual At the Gates of Eternity“. Bohužiaľ nemôžem sa ubrániť dojmu  zbytočného naťahovania celej skladby. Počiatočnú nudu nevytrhnú ani strednotempové pasáže pripomínajúce ruskú éru skupín Blazebirth Hall. Záver skladby patrí klávesovým aranžmá, kde pri kreatívnosti Krody jednoducho niečo chýba. Tretia skladba sa nesie v atmosférickom duchu. Priestor dostávajú ľudové nástroje tak charakteristické pre tvorbu tejto skupiny. Tam kde prvá skladba nudí, druhá prináša svieži vietor do napnutých plachiet. S príchodom dažďa a slákov prichádza v poradí štvrtá skladba „Beyond the Life and Nonexistence“. Po pomalšom úvode prichádza krásna folková medzihra, ktorá sa rozbieha s melodickými gitarovými linkami. Každý nástroj hrá presne to čo má a táto inštrumentálna súhra doplnená Eisenslavovým spevom sa veľmi príjemne počúva. Niektoré pasáže vzdialene pripomínajú Nokturnal Mortum a ich cit skĺbiť gitarové a klávesové linky v hudobný orgazmus. Zvuk je ako inak perfektne spravený a každý nástroj vyznieva veľmi profesionálne. Piata skladba tak ako v prípade intra predstavuje krátky inštrumentálny zásek.

Ako šiesta prichádza „Land of Selbst“. Opäť pomalší úvod, ktorý prechádza do zbesilých stredných pasáží, kde Kroda ukazuje svoju tvrdšiu tvár. Týchto pasáží je však na albume pomenej. Čoho je však viac sú atmosférické inštrumentálne vsuvky, kde sa Kroda vyhráva s jednotlivými nástrojmi v každej sekunde. Tam drieme sila celého albumu. Siedmy zásek celého albumu a zároveň epický záver tvorí klávesová skladba Nordlandschaften. S tlkotom srdca unáša poslucháčove myšlienky do diaľav nekonečných lesov. Ako bonusová skladba bola na tomto albume umiestnená cover verzia „Like Some Snow-White Marble Eyes“ od rakúskej skupiny Summoning. Tak ako už pri mnohých coveroch sa Kroda pohrala s touto skladbou veľmi dobre a svojským spôsobom.

 

Čo dodať na záver. Selbstwelt je pre mňa príjemným prekvapením na scéne, ktorá z veľkej väčšiny ťaží už len zo svojej minulosti. Aj napriek nudnému úvodu si album ako celok získal moje sympatie. Je mojou veľkou chybou, že som posledné roky odsúval Krodu na druhú koľaj, keďže stále dokáže príjemne prekvapiť a drží svoju latku dosť vysoko.

 

Hodnotenie: Výborné 9/10

Napísal: Blutkrieg

Author: Blutkrieg

1 thought on “Kroda – Selbstwelt (2018)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.