„Album roka“ toto slovné spojenie som počul už od samotného vydania nového albumu nórskej legendy Dodheimsgard. Za rok 2023 to bolo už druhé „stretnutie“ s novinkami z ďalekého severu, ktoré kedysi určovali aj môj hudobný vkus. To prvé skončilo katastrofálne, narážam na moju recenziu posledného počinu Immortal. Dnes však budeme riešiť Dodheimsgard, ktorý držia latku svojich vydaní stále pomerne vysoko. Ako dopadol šiesty radový album sa dozvieme v dnešnej recenzií. Na úvod spomeniem, že vydanie zrealizovalo Peaceville Records v apríli minulého roku.
Black Medium Current otvára krásna akustická vyhrávka v úvodnej Et smelter v symbióze s flautami a klávesmi. Tempá sa dynamicky menia takže skladba postupne prejde v štandardnú klepačku v tradícii starších blackmetalových nahrávok. Po klasickom úvode príde na avantgardné postupy pripomínajúce bratskú skupinu Vicotnika Ved Buens Ende. Krásny zvuk basy dopĺňa nosnú melódiu, ktorá v závere zablúdi do rockového sóla v doprovode synth-popových klávesov a čistých spevov. Dodheimsgard sa už dávno nepohybuje v konzervatívnych koľajach svojich prvých albumov a preto prepájanie s rôznymi nemetalovými elementmi nie je žiadnym prekvapením. Naopak je to robené tak citlivo a prirodzene, že sa skladby počúvajú veľmi dobre a zaujmú široké spektrum poslucháčov. Druhou skladbou Tankespinnerens smerte zablúdi Dodheimsgard do post blackmetalových vôd. Tempo je opäť rýchle a následne dáva krásne vyniknúť súhre gitár, aby opäť prešlo do akustickej pasáže, kde sa Vicotnik vyhráva s vokálmi. Avantgardné postupy tu nakoniec nájdeme skoro všade. Či ide o nasledujúcu skladbu Interstellar Nexus, ktorá v závere prejde do úplnej elektroniky alebo rockovo znejúcu It Does Not Follow, ktorá sa naopak neskôr transformuje v čisto blackmetalovú skladbu. Je zaujímavé sledovať dva svety Vicotnika. Jeden sa drží starých tradícií svojich mladíckych začiatkoch, ten druhý nemá žiadne hranice a je nekonečný ako vesmír. Prechádza zo štýlu do štýlu, búra konzervatívne hranice, aby ich vzápätí opäť postavil. Samozrejme veľmi umne, s veľkou dávkou vkusu. I napriek tomu, že sa Vám niektorí z postupov nemusí páčiť jeho premyslenosť v rámci celej koncepcie sedí dokonale.
Album sa posúva do druhej polovice so skladbou Voyager, ktorá funguje skôr ako akési klávesové intermezzo. Po krátkom, ale zato intenzívnom depresívnom zážitku prichádza v poradí šiesta skladba Halow. Opäť krásny atmosférický kúsok, ktorý spomína na blackové začiatky Dodheimsgard. Baladický začiatok, ktorý v závere graduje v nádhernom ambientovom prevedení. Pri takýchto skladbách si človek povie, že to tí Nóri jednoducho stále majú v krvi. Nasledujúca Det tomme kalde mørke ponúka naopak industriálne prvky takže ani v druhej polovici albumu sa rozhodne nenudíte. Záver prezentujú dve rôznorodé skladby. Abyss Perihelion Transit stavia už od začiatku na dokonalej atmosfére. Kompozične pripomína tvorbu skupiny Negura Bunget z ich vynikajúceho albumu Om. Ide hlavne o akustické gitarové postupy a doprovodné chóry. Záver albumu končí v klávesovej Requiem Aeternum, ktorá je akoby pokračovaním prostrednej Voyager s husľovými aranžmá. Black Medium Current sa týmto uzatvára.
Dodheimsgard šiestym albumom ukázali, že tvorivá energia im ani po devätnástich rokoch nechýba. Predpovede o albume roka sa do istej miery naplnili. Samozrejme za minulý rok sa objavilo veľa zaujímavých nahrávok. Black Medium Current však upúta vynikajúcou atmosférou, nádychom nostalgických 90 rokov a celkovou vyzretosťou hudobníkov, ktorí vedia svoje nápady a predstavy pretaviť do zreteľných kontúr. Album určite odporúčam vypočuť, pretože Dodheimsgard rozhodne nestrácajú dych, práve naopak, zrejú ako kvalitné víno.
Hodnotenie 8/10
Napísal: Blutkrieg
English review
Dodheimsgard’s sixth album surprised in more ways than one. Black Medium Current impresses with excellent atmosphere, energetic guitar riffs, and a touch of 90s nostalgia. If you appreciate the avant-garde techniques of Vicotnik, blending classic Norwegian black metal with other musical genres, the new Dodheimsgard album is perfect for you. In the past year 2023, this stands as one of the best albums the Scandinavian scene has recorded.
