Prostredníctvom našej archívnej recenzie by sme si radi pripomenuli výborný album Вічний оберт колеса alebo ak chcete Eternal Turn of the Wheel z roku 2012. V súčasnosti patrí Roman Saenko (hlavný skladateľ Drudkh), medzi najvýraznejšie postavy domácej blackmetalovej scény, ktoré sa predajom svojho merchandise snažia podporovať obrancov Ukrajiny (jeho aktivitu môžete sledovať na oficiálnom facebooku) Všetka česť jemu!
Charkovské black metalové „drevo“ pozná určite každý správny priaznivec ukrajinskej black metalovej scény. Táto atmosférická legenda na čele s Romanom Saenkom nás sprevádza už pekných desať rokov, pričom má na konte podobný počet plnohodnotných albumov, ktorých je deväť. Niektorí Drudkh zbožňujú, iní naň čiastočne zanevreli po rozpačitom albume Handful of Stars (2010), ktorý sa niekomu nepáčil vôbec, no niektorí si ho pomerne obľúbili. Tohto roku nám chlapci zo susednej Ukrajiny priniesli novinku s názvom Eternal Turn of the Wheel, poďme sa pozrieť bližšie, čo sa zmenilo alebo nezmenilo.
Prvé čo musím pri recenzovaní tohto albumu spomenúť je neuveriteľne krásny grafický dizajn, na ktorý sme vlastne pri Drudkh už zvyknutí. Ja som sa ale na ňom kochal dobrých desať minút až potom som sa prebudil zo sna a mohol sa posunúť k hudbe. Muziku na tomto dielku tvorí 5 skladieb, ktoré ale dokopy zaberajú viac ako polhodinu čistého času. Brány albumu otvára gitarové intro Eternal Circle s mystickou zasnenou náladou, po ktorom sa albumu rozbieha naplno piesňou Breath of Cold Black Soil. Skladba sa s ničím nemazná, nesie sa celú hraciu dobu v rovnakom tempe s geniálne prepracovaným vokálom a úžasným zvukom, ktorý už nemá žiadnu chybičku kvality. Najdôležitejšie však, čo môžem skonštatovať hneď po prvých dvoch skladbách je to, že prvky post-rocku, ktoré Drudkh načrtol v predchádzajúcom albume Handful of Stars (2010) teraz pravdepodobne úplne využil vo svojom post-rockovom projekte Old Silver Key a tak je Eternal Turn… znova starým dobrým rýdzim black metalom, obohateným o atmosférické prvky. Týchto atmosférických prvkov však na moje počudovanie mierne ubudlo, a preto na miesto zvuku aký poznáme z Autumn Aurora (2004), či Blood in our Wells (2006) nový Drudkh znie o trošíčku tvrdšie a viac surovo ako minulá tvorba. Vráťme sa ale k jednotlivým skladbám, na rade je tretia pieseň v poradí s názvom When Gods Leave Their Emerald Halls, ktorá je podľa mojej mienky vrcholcom albumu. Vynikajúce gitarové riffy dopĺňajú impozantne zahrané bicie, nad ktorými som počas celého albumu nemo otváral ústa, a nad týmto všetkým sa vypína vokál, ktorý je naspievaný s impozantným precítením a navyše mu je výborne rozumieť, škoda len, že ukrajinský jazyk nepatrí medzi moje znalosti. Po tejto lahôdke nastupuje štvrtá skladba Farewell to Autumn’s Sorrowful Birds, ktorá nad ostatnými vyčnieva spočiatku pomalším tempom, no hlavne pochmúrnou až pekelnou atmosférou a znamenitými gitarovými riffmi. Po nej nasleduje záverečná Night Woven of Snow, Winds and Grey-haired Stars, ktorá ukončuje otočenie kolesa s totálnym nasadením a neuveriteľnou atmosférou až mi na sekundu prebehol po chrbte mráz.
Čo dodať na koniec? Eternal Turn of the Wheel je špičkový album, ktorý sa bude priaznivcom pôvodnej tvorby Drudkh jednoznačne páčiť. Atmosféry síce trochu ubudlo a taktiež jednotlivé skladby občas prídu príliš priamočiare až upadajú do stereotypu. To však nič nemení na tom, že technické prevedenie a hudobný výkon na tomto diele sú absolútne úžasné a profesionálne.
Hodnotenie: 8,5/10
Napísal: Zoreslav
English overview:
Drudkh – Eternal Turn of the Wheel marks a strong return to form for the Ukrainian atmospheric black metal legends. After the divisive Handful of Stars (2010), which incorporated post-rock influences, Eternal Turn of the Wheel abandons that direction in favor of raw, traditional black metal infused with a slightly harsher and more straightforward sound. The album features five tracks and delivers over 30 minutes of immersive music, with highlights including the powerful “When Gods Leave Their Emerald Halls” and the atmospheric closer “Night Woven of Snow, Winds and Grey-haired Stars.” While the overall atmosphere is slightly toned down compared to earlier classics like Autumn Aurora, the album’s sound quality, musicianship, and emotional depth remain top-tier. The visuals are also notably beautiful. Despite minor repetitiveness, it’s a compelling release that will please longtime fans.
