Nadišiel správny čas, aby sme sa opäť pozreli, čo sa deje na švédskej scéne. Ubehli skoro dva roky od recenzie dema black metalovej úderky Gnipahalan a ja sa opäť vraciam do týchto kalných vôd. Špinavá produkcia, ktorá má svojho ducha a vyčnieva nad všetkým tým priemerom pretláčaným veľkými labelmi, zaslúži pozornosť aj na našich stránkach. Dnes bude reč o Greve ďalšej skupine, kde sa Swartadaubuz (Gnipahalan) ako hlavný mozog umelecky prejavuje. Býva zvykom, že ak vás zaujme od umelca jeho tvorba máte šancu naraziť na opäť niečo zaujímavé. Tentokrát pôjde o symfonický black metal s jedným EP a debutovým albumom z minulého roku. Label, ktorý spáchal tento zločin je nemenej známy, nemecký Purity Through Fire. Ako poznám tvorbu Swartadaubuza určite si pre nás pripravil rozhodne niečo zaujímavé.
Nordarikets strid sa skladá z ôsmych skladieb. Celý opus otvára úvodné klávesové intro. Pomalšie atmosferické vyhrávky v pochmúrnom štýle po dvoch minútach prechádzajú v prvú skladbu Vid dödens tröskel. Hneď v úvodných tónoch cítim akúsi nostalgiu z 90 rokov. Dimmu Borgir – Devil’s Path či Kvist len v menej melodickom duchu. Jasné dominantné klávesy bez zbytočných melodických vyhrávok. Bicie sa držia v úzadí s dominanciou prehalovaných prechodov, čo na mňa pôsobí trošku rušivo. Gitary veľmi nevynikajú, hrajú bohužiaľ druhé husle. Čo mi však naozaj vadí je spev. Ten pôsobí groteskne, je hodne výškový, doplnení growlovým efektom. Rovno poviem, že toto bude jedna z vecí, pre ktorú väčšina z poslucháčov rovno túto nahrávku preskočí. Ja som vydržal a dal tomuto albumu šancu.
Tretia skladba Nordarikets strid začína sľubnejšie v melodickom duchu. Spev je zrozumiteľnejší, skladba prepracovanejšia a tempo bicích svižne ženie skladbu dopredu. I svarta solens magi sa nesie v podobnom duchu. Spev sa dostáva do polôh, kde mi naozaj nevadí. Celkové oživenie však prichádza až s Det gamla rikets ruin. Pútavá gitarová vyhrávka jemne oživuje fádnu kompozíciu. Album ako keby získaval svoju silu až v druhej polovičke. Posledné dve metalové skladby I nordiskt vrede (zhodou okolností Gnipahalan cover) a Offerbal till gudarna sú toho príkladom. Práve posledná spomínaná predstavuje vrchol celého albumu. Hlavne grandiózny záver, ktorý šperkuje atmosféru až na samotný vrchol. Tak ako nesmelo album začína tak naopak s energiou končí. Na úplný záver ako to často býva, výborné klávesové Outro ako posledná bodka za týmto albumom.
Greve prinášajú na Nordarikets strid symfonický black metal s nostalgiou 90 rokov. Je príjemné počuť v dnešnej dobe album, ktorý nutné nekopíruje piliere tohto žánru ako to je v prípade Vargrav. Naopak Greve vzdáva holt čiernemu umeniu po svojom. Pripomína poslucháčovi vetvu black metalu, ktorá začiatkom milénia zapredala svoje korene v gýčovom latexovom satanizme. Neubránim sa však určitej fádnosti celej nahrávky, ktoré nezachránia ani klávesové linky. Naopak tie mohli dostať oveľa väčší priestor a tak oživiť ešte viac celú nahrávku. Vokál a jeho položenie tiež zrážajú v mojom hodnotení pomyselný bodík dole. Celkovo však Nordarikets strid hodnotím ako nadpriemernú nahrávku. Uvidíme kam sa táto skupina posunie v budúcnosti.
Hodnotenie: 6/10
Napísal: Blutkrieg
English overview
Greve, with the album Nordarikets strid, delivers a symphonic black metal with nostalgia of 90’s. It’s nice to hear nowadays album that doesn’t necessarily copy the pioneers of this genre but presents the black art in its own way. However, I should mention a certain dullness of the whole album, which will not be saved even with the catchy keyboard lines. They could have been given a lot more space and thus enrich the whole recording even more. The vocals also lower the points in my rating. Overall, however, I rate Nordarikets Strid as an above-average album.
