V Brne sa v polovici februára konala akcia Heathen Assault Over Brno, ktorá svojím názvom i zostavou lákala predovšetkým fanúšikov pohansky ladenej hudby. Zostava kapiel bola poriadne rozsiahla a môžeme teda hovoriť o jednodňovom festivale. Ak mám byť úprimný, tak z deviatich kapiel ma zaujímali iba tri. Žiaľ, folk metalový žáner v súčasnosti trpí na skladateľský um, či akúsi krízu identity a v tomto žánri prevažuje kvantita nad kvalitou. Nechcem sa tu nikomu zavďačovať, prácu organizátora si vážim, ale pohľad na kapely napíšem aký z môjho pohľadu v skutočnosti bol.

Už o 15:00 začali hrať domáci Embrace the Darkness. Ach, kto týmto kapelám vymýšľa názvy? Slovník metalového gýča v anglickom jazyku by bol tento večer celkom populárny, ale určite v tom neboli sami. Poďme však k hudbe, ktorá ma nijako neoslovila, píšu si škatuľku melodic death/doom, ale od majstrov z Dissolving of Prodigy majú ešte hodne ďaleko (večná pamiatka tejto kapele!). Celé to bolo rozbité, bez nápadu a čo ma sralo najviac boli tie husle, ktoré si hrali svoj vlastný diskopríbeh. „Máme už jenom čas na jednu skladbu a jedeme do p.reč“. Vďaka viac ako pol hodinu by som to nevydržal.

Wolfarian klasický „copy paste“ folk metal v štýle: počuli sme Ensiferum, Finntroll  a mohla by tam spievať žena – poďme také hrať tiež. Nihil novum sub sole! Prepáčte, za mňa teda nuda. Ešte som si to túto kapelu pre istotu pustil doma aby som im nekrivdil, pozrel som si klip. Sú tam kožky, nejaké pseudohistorické oblečenie, dajaké vlajky s vlkmi. Celé mi to príde ako taký pozliepaný frankenštajn folk metalového klišé.

Po tuzemskom sklamaní prichádza kapela z Tunisu. Človek by čakal nejaké zaujímavé etnické prvky z arabského sveta spojené s orientalizmom islamu. To by som si pozrel, mohlo to byť zaujímavé spestrenie večera… Ale nie, zase obohratý a nudný folk metal o Asgardoch, Vikingoch a podobne. Chlapci, kde ste nechali svoju identitu? Už mi je ozaj trápne, že na všetko frflem, ale presne takejto hudbe sa v rámci folk metalu vyhýbam. Ďakujem, Ymyrgar už nikdy viac.

Desire for Sorrow – Tento večer som po smútku ani túžiť nemusel, už som ho mal dosť z predchádzajúcich troch kapiel. Konečne tento večer nehral folk metal, hen čo spustili títo Česi nebolo na zahodenie, ale popravde ma to ani nebavilo – ale aspoň ma to nesralo ako prechádzajúce kapely.

Cruadalach som tuším videl asi pred dekádou, keď začínali, keltské hopsačky ma moc neoslovili. Viac som sa k tejto kapele nevrátil. Dnes hrajú „modern folk metal“. Neviem čo je modern folk metal a nechcem to ani vedieť. Vďaka.

Konečne to prišlo – Horn! Kapela, ktorá tento večer stála za to čakanie. Predchádzajúce kapely nasadili latku tak nízko, že Horn to veru nemali ťažké. Nemecký pagan black metal s akustickými pasážami je tvorbou jedného človeka a popravde nečakal som, že niekedy uvidím naživo pôvodne štúdiový projekt. Tak ako z nahrávky, aj naživo vynikajúce, potešili predovšetkým skladby z posledného full albumu Turm am Hang. Samozrejme sa dostalo aj na nejaký ten kúsok  z albumu Feldpost, konkrétne to tuším bola skladba Die Würfel rollen wieder. Pri skočnom rytme skladby Ä(h)renschnitter sa rozpútalo poriadne peklo a nejeden slovenský mládenec stával z podlahy. No jó, Slováčci to tam roztočili poriadne, ale ináč sa nedalo. Z tohto koncertu som si musel rozhodne niečo odniesť a bolo to konkrétne CD Turm am Hang (očakávajte recenziu najbližšie).

„Alle müssen gehen, die Weise gestabt am Horizont in leuchtenden Lettern geätzt ist auch der Hals vom Schund,
auf klirrendem Moos, ein Hauf‘ an Funken
nach dem ander’n steht Hunger im Traum.“

 

Nasledovali Rakušáci Ellende – atmosferický black metal par excellence. S Ellende som už mal tú česť pred pár rokmi a bolo to ozaj dobré vystúpenie, čo potvrdili aj dnes večer. Minulý rok im vyšiel album Lebensnehmer, a to je skutočne podmanivá záležitosť. Je pravdou, že som si ich už dlhšie nepustil, ale po tomto koncerte to isto napravím.

Kalevala je fínsky národný epos, ale aj ruská folk metalová kapela (po vzore Arkony). Pekná speváčka, chytľavé melódie, hrať vedia, ale už som to niekde počul. Nebavilo žiaľ. Viac by som asi uvítal, keby hrali veci od kapely Neviď (speváčkina ex-kapela)

Keď si dáš tatranský čaj, tak si nesmrteľný a robíš zle na Moonsorrow. No dobre kúsok som sa nechal uniesť hudbou. Už legendárna fínska kapela sem pritiahla asi najviac fanúšikov. Ako zakomponovať folk do metalu? Presne takto,  decentne a s citom, aj keď z klávesov. Fíni kladú dôraz na atmosféru už od začiatku svojho fungovania a ináč to nie je ani na poslednom albume Jumalten aika, z ktorého zahrali 15 minútovku Ruttolehto sis. Päivättömän Päivän Kansa. Samozrejme nesmela chýbať ani kultová pieseň Raunioilla z roku 2003 – pri tej ma posadli všetci besy navôkol. Moonsorrow som videl v 2014 na Kilkim Žaibu, ale tam ma to tak nechytilo. Dnes v klube to bolo oveľa lepšie!

Ak ste sa dostali až k týmto riadkom, tak v závere by som chcel poďakovať organizátorovi z Asgardian events za to, že sem dotiahol Moonsorrow a konečne som mohol vidieť Horn a oprášiť Ellende. Po tom všetkom, čím si prešiel (trable s antifou v Nemecku, vyhrážanie sa smrťou, vydieranie a podobne) si zaslúži obrovský rešpekt, že s akciami pokračuje. Určite choďte podporiť jeho akcie!

 

Napísal: S.