Pred pár mesiacmi (apríl 2026) vyšiel na svetlo sveta kapele Heiden nový album s názvom Cma. Album vyšiel pod hlavičkou Epidemie records. Pozorne som evidoval všetky novinky, ktoré kapela zverejňovala ešte pred vydaním, pretože je Heiden celkom ťažké zaškatuľkovať. Album čo album vstupujú vo svojej hudbe do nových vôd, a tak som ako poslucháč v určitom napätí, že ktorým smerom to bude tentokrát. Album Andzjel (2022) bol však návratom k ich metalovejším časom, čo bola za mňa po albume Země beze mě (2019) veľmi vítaná zmena (pozn. redakcie – k ich návratu ku koreňom sa v krátkosti vyjadril aj šéfredaktor S. v reportáži z tohoto koncertu). Bolo by teda na mieste najskôr zrekapitulovať, ako nový album Cma vníma samotná kapela. V deň vydania sa na svojich sociálnych sieťach vyjadrili: „Zatím jsme se nikdy nevěnovali přípravám nového alba tolik, jako tomu bylo u Cmy.“ Členovia Heiden ešte pred vydaním dosky zverejnili video, na ktorom sa snažili fanúšikom priblížiť koncept albumu, proces vzniku, ale aj svoje dojmy z neho. Celá kapela sa zhodla, že album je plynulým pokračovaním predošlého albumu Andzjel. Potvrdzujú to aj slová frontmana.
Kverd: „Potřebujeme zůstat v Karpatech. To jsem si říkal, když jsme hráli koncerty k desce Andzjel.“
Z videa je zrejmé, že kapela sa chcela pustiť do temnejšej sféry, s väčšou prepojenosťou či angažovanosťou jednotlivých členov do tvorivého procesu a väčšou mierou experimentovania. A čo sa týka konceptu albumu?
Kverd: „Zatímco Andzjel jsem chápal jako nějakou ochranu způsobu života, tak Cma je pro mě takovej manifest, kterýmu na lidech vůbec nezáleží… Je to vrstevnatej tok temný hudby, kterýmu je jedno, jak se k tomu člověk postaví.“
Čo si teda z vyjadrení Heiden môžeme odniesť? Kapela si na tomto albume dala záležať, do tvorivého procesu boli zapájaní všetci členovia a venovali mu najviac príprav. To môže znieť super, ale niekedy to je dvojsečná zbraň, hlavne v prípade, ak by album nebol dobre prijatý u poslucháčov.
Zatiaľ sú však ohlasy na album veľmi pozitívne. Cma sa má vybrať smerom k väčšej temnote a nadväzovať by mala na predchádzajúcu dosku Andzjel, ktorá pripomína život na moravskej strane Karpát. Album Cma nemá byť romantizujúcou predstavou života v idylickej krajine, ale chce skôr poukázať na jeho odvrátenú stranu – (čierna) mágia, činnosť živlov, lopota, mozole, ťažký život i smrť. Andzjel a Cma majú byť takým hudobným jin-jangom kapely – a celkom sa im to podarilo odlíšiť aj vizuálne. Kým obal albumu Andzjel je v takých bielo-sivých farbách, Cma je úplne v tmavých. Poďme sa teda spolu s novým albumom kapely Heiden znovu pozrieť na hrebene Karpát.
Single
Kapela ešte pred vydaním albumu zverejnila aj dva single – Temnoplodec a Vodě. Piesne išli von aj v podobe klipov a pre mňa sú vždy single takou ukážkou toho, čo kapela pokladá za najlepšie trháky albumu. Temnoplodec bola zrejme jasná voľba, nielen vďaka drsne znejúcemu názvu, ale aj temnej atmosfére piesne. Predpokladám, že zvony, ktoré poslucháči v piesni počujú, boli nejaké sample. Ich údery však dopadajú ťaživo a rezonujú v celom človeku. Doslova zhutňujú úvodný riff skladby a podmaňujú si poslucháča. Následné klepačky v refréne vracajú poslucháča späť ku koreňom hudby Heiden. Čo ma však celkom negatívne prekvapilo, bol práve text a klip na túto skladbu. Čo sa týka textu – Temnoplodec je český názov pre aróniu (jarabina čierna). Aktuálne sa pokladá za superpotravinu, a je to vitamínová bomba s veľmi veľkým množstvom prospešných látok, aj keď má trochu trpkú chuť. Takže to vyznenie textu je pre mňa také no… k čomu by som to prirovnal? Jak trtkanie za panenstvo… Môžeme sa baviť o tom, že Temnoplodec môže byť metaforou na splodenca temnoty a že to je vlastne tá postava z klipu/obalu albumu. Hudba Heiden k zapojeniu fantázie aj podnecuje, ale potom je tu ten text – „Plod, který zavrhl keř a odsoudil květ“ a zrazu som späť pri arónii. „Ráno co ráno svíravá chuť. Tělem se prokouše zima. Tráví ho, jako rtuť.“ Môže byť zase prirovnanie k trpkej chuti tohto plodu, ale trávi ho ako ortuť? A potom… ani tie rýmy v tomto texte neboli úplne svetoborné (Temnoplodec – život je klec a čas je spiklenec. Nemá to konec.) Keď si to porovnám s vyslovene poetickou tvorbou textov na albume Dolores (2011), tak som trochu sklamaný.
Čo sa týka klipu, nejakým spôsobom som doteraz nepochopil, o čo tam vlastne ide. Príde mi to ako veľmi náhodne poukladané obrázky z telefónu za sebou, ktoré by mala prepojiť neznáma postava zahalená v čiernom obsypaná perím (ako som už vyššie spomínal zrejme malo ísť o tú istú osobu, ktorá je na obálke albumu Cma). Skladba si takisto doslova pýtala trochu akčnejší strih. Ten sa v nejakých 2 – 3 prípadoch v klipe aj objavil, ale pri celkovom temporytme a vyznení klipu pôsobil skôr rušivo. Škoda… Heiden si pamätám ako kapelu, ktorá si dáva záležať aj na vizuále. Klip Temnoplodec je ale trefa trochu mimo.
Klip ku singlu Vodě je však už zrozumiteľnejší, aj keď pár výhrad by sa našlo aj k nemu. Obidva klipy točil a upravoval bývalý basák kapely. Ja nič nemám proti, keď sa členovia zoskupení rozhodnú pre DIY klipy. Myslím si, že to je dokonca celkom príjemné spestrenie audiovizuálneho priestoru, keď vidím hudobné video, za ktorým nestojí úplne profesionálna produkcia. Klip Vodě hovorí príbeh jednej tragédie z minulosti. Z textu piesne je zrejmé, že ide o utopené dieťa. Z jednej pasáže ma až zamrazilo: „Kůže je sivá a z těch dvou – voda je živá. Tak dál nese malé tělo. Údolí oněmělo. Houpá se pluje, po řece malá spona. Odbíjí klekání, měla být doma.“ (Hneď som si spomenul na P.O. Hviezdoslava a jeho Zuzanku Hraškovie). Podľa kríža z klipu súdim, že tragédia sa stala v roku 1945. Klip však pôsobí dosť súčasne, aj to by sa však dalo vysvetliť – jednoducho si šuhaj z klipu spomenul na tragédiu z rozprávania a rozhodol sa vyhotoviť kríž na jej pamiatku. Postava z vízie však nemá oblečenie charakteristické pre 40. roky a tiež pôsobí dosť súčasne. Mám rád, keď dejové klipy dávajú viac odpovedí ako otázok. Každopádne Vodě hodnotím ako reprezentatívnejší klip než Temnoplodec a určite by som ho promoval ako prvý. Čo sa hudby (ale snáď aj textu) týka, cítiť z toho taký „doloresovský“ vplyv. Rozdiel je snáď len vo zvuku a produkcii. Na albume Dolores je vokál trochu utopenejší a menej zrozumiteľný. Gitary na albume Cma sú tiež razantnejšie a bicie majú progresívnejšie postupy. Jednoducho je Heiden vyzretejší.
Po textovej stránke je podobnou skladbou aj pieseň Svědek. Takisto hovorí o ničivej sile vody. Za mňa asi najzaujímavejšia pieseň po vokálnej stránke (spolu so skladbami Rozsudek a Snažím se najít srdce). Aj úvodný riff Svědka je veľmi chytľavý…
Album otvára pieseň Odmítam zítřek, na ktorej počuť tremolové vyhrávky, text je temný, hudba tiež a počuť aj experimentovanie, ktoré kapela vo videu pred vydaním albumu spomínala. Príde mi trochu škoda, že aj táto skladba nedostala priestor ako singel. Za mňa najlepšou skladbou celého albumu je song Rozsudek. To je priama strela na bránu panenkovského typu. Úplne poslucháča prekvapí svojou atmosférou. Tu si dala Werlinga dosť záležať – z tých kláves ide taká zvláštna nostalgia, akoby pripomínala nejakú smatanovskú vyhrávku (alebo Brahms?). Má to taký soundtrackoidný charakter. Cítim z toho aj inšpiráciu albumom Vlnobytie (2012) od kapely Lunatic Gods, ale v heidenovskom kabáte. Oba palce hore!
Osobne som sa najviac tešil na skladbu Bílý had. O tomto tvorovi bola zmienka už v knihe Žítkovské bohyně (Kateřina Tučková). Biely had totiž v Karpatoch symbolizoval ochrancu majetku a jeho zabitie predznamenávalo nešťastie alebo smrť. Myslel som si, že skladba načrie do tohto mytologického potenciálu, ale úplne som to z toho textu nevyčítal. Ani hudobne sa nedá povedať, že by táto skladba nejako na albume vynikala.
Ostatné skladby albumu mi ale tak nejako splývajú… po vokálnej stránke ide o skladby v dvoch polohách a nie sú až tak zaujímavé ako piesne, ktoré som spomínal vyššie. Aj štruktúra jednotlivých skladieb mi prišla trochu jednoliata, taká… uniformná. Časté striedanie jemnejších pasáží s vyhrotenejšími, čo je asi v poriadku, ale… Keďže Cma má byť takou predĺženou rukou albumu Andzjel, naskytá sa tu aj priestor pre porovnanie týchto dvoch počinov. Jednoducho mi štruktúra budovania skladby prišla taká stráviteľnejšia na predošlom albume. Keď si zoberiem do úvahy napríklad skladbu Sviť, měsíčku, jasno, tam je prvú minútu len čisté budovanie napätia, po minúte skladba naberá na obrátkach a po dvoch minútach začína pieseň končiť postupným uberaním nohy z plynu. Alebo Nevěrím těm očím – začíname pomerne zhurta a po minúte opäť plynule prechádzame do pozvoľnej refrénovej pasáže, po dvoch minútach máme čas na nádych s veľmi pomalou atmosférickou pasážou, ktorá trvá pomerne dlho a návrat na refrén je potom oveľa údernejší. Potom znovu prechádzame na úvodný riff, ktorý akoby dotváral oblúk príbehu. Skladby na albume Cma sú progresívnejšie, s častými zmenami riffov aj tempa.
Nedá sa to však brať ako chyba a k tomuto albumu treba pristupovať individuálne ako ku všetkým albumom od tejto kapely. Je teda otázne, či si Heiden svojím výrokom o nadväzovaní na predošlý album Andzjel trochu nenadbehol. Určite sa nájdu fanúšikovia, ktorí budú albumy porovnávať. Z môjho uhla pohľadu by predošlý Andzjel hodnotil vyššie, myslím si však, že to záleží od vkusu, osobne mám radšej atmosféru ako technicky zložitejšie skladby. Na druhej strane – trochu som bol skeptický aj pri albume Na svůj příběh jsme sami (2015), a nakoniec som si na ňom našiel skladby, ktoré možno z celej diskografie Heiden točím najviac. Ak si však poslucháč odmyslí kontinuitu s Andzjelom, kapela dodala to, čo vo videu a vyjadreniach pred vydaním albumu sľúbila. Je to temné, sme v Karpatoch, veľa experimentu, progresívnejšie postupy. Rozhodne je ale Cma album na viacero vypočutí. Skladby z neho si môžete naživo vychutnať už túto sobotu 26. 9. 2026 na release párty albumu v pražskom klube Subzero (support Guyod a Sukkhu).
Hodnotenie : 7/10
Napísal: Ad-mi-rall
English overview:
Band Heiden shows a different face every time they release an album. This time, the band said that their newly released record, Cma, would also be set in the Carpathian region. This time, however, the album shows the harsh realities of life in this region, dealing with themes such as (black) magic, the forces of nature, hard work, and even death. All the band members were more deeply rooted in and involved in the creative process behind the new songs, and the album contains some progressive and experimental elements.
I think the band delivered what they had promised, but on the other hand, fans will probably compare the album with their previous release, Andzjel. Cma needs to be treated as an autonomous work of art, because although both albums are about the Carpathian region, they are musically quite different. It ultimately depends on the listener’s taste whether they prefer more atmospheric music or a more experimental and progressive approach.
