Priznám sa, že španielsku pagan/black a folk metalovú scénu nemám takmer vôbec zmapovanú a okrem kapely Crystal Moors tam nepoznám žiadny spolky, teda hlavne tie čo by za niečo stáli. Skeptický pohľad posledných rokov na pagan a folk metal, ktorý pochádza zo západu sa preniesol už aj na východnú scénu a takzvané „kolotočárske“ pagan/folkmetalové kapely rástli ako huby po daždi. Z tohto dôvodu sa aj vo mne, ako fanúšikovi pagan metalu vytvoril akýsi filter a bariéra, ktorá pristupuje k tomuto žánru s vyššími nárokmi. Dnes sa pozrieme na, pre mňa novú, kapelu Hordak zo Španielska.
Originál CD nového albumu Padre som k recenzii dostal z ruského vydavateľstva Casus Belli Musica. Po preskúmaní metalových archívov sa človek dozvedá, že je to kapela, ktorá na scéne už funguje pár tých rokov (konkrétne začali v tom istom roku kedy vznikla aj momentálne slávna ruská Arkona – 2002) a majú za sebou tri plnohodnotné albumy. Artwork album je celkom jemne štylizovaný v stredovekom vojenskom duchu so solídnym farebným prevedením – niet čo vytknúť.
Prechádzame pomaly k veci, a tou je samotná nahrávka pomenovaná Padre (asi každému dopne, že je to v preklade otec). Nebudem veľmi zdržovať a teda poviem to na rovinu. Tento album je neskutočné prekvapenie. Je to energický, melodický a dobre zahratý pagan metal, bez toho aby to páchlo primitívnou kolotočárinou a prázdnotou. Album ma zaujal hneď pri prvom vypočutí a takisto prvým znakom kvalitnej hudby boli zapamätateľné motívy, bez toho aby sa jednalo o spomínané klišé odrhovačky. Myslím, že oná neslávna škatuľka pagan metal (ktorá vlastne vypovedá viac o lyrickej, ako o technickej stránke žánru) v tomto prípade sedí veľmi dobre, pretože štýlovo by som Hordak nevedel hodiť do jedného žánrového súdka. Úvod albumu odpaľuje skladba Eklipsis – Devourer of Gods v stredne rýchlom tempe a s príjemne melodickou gitarou, ktorá bude väčšinu albumu určovať , do pamäte vryté, melódie. Už zo začiatku môžeme spozorovať zaujímavý štýl hrania, ktorý kombinuje jednak melodiku, sóla, ale aj také to primordialovské „tamtaram tamtaram“. Gitarovým riffom robí doprovod gitara, ktorá síce hrá clean, ale vôbec nezaniká a má svoje miesto. Skladby sú skutočne energické od začiatku, no v tretej skladbe Soaring sa úvod spomalí a prvýkrát máme možnosť počuť ľudový nástroj (flautu/píšťalu) a doprovod akustickej gitary. Po asi minútovej predohre prichádza priestor pre skreslené gitary – túto skladbu považujem za jednu z najlepších na albume. Dostávame sa aj k tradičným pagan/thrashmetalovým sekačkám a energia kombinovaná s melodickosťou prestupuje skrz na skrz celou nahrávkou. Ak by som mal album Padre prirovnať k niečomu, tak to budú pravdepodobne staršie paganmetalové nahrávky zo západnej Európy, možno starý Wolfchant (tu hlavne vokál), Morrigan poprípade Menhir.
Tesne za polkou albumu prichádza na rad aj akustické intermezzo Sol v podaní gitár – jednoduchá skladba, ktorá neurazí. Siedma skladba začína predslovom z legendárneho filmu Spartakus z roku 1960. Mierny útlm a vatu prinášajú skladby 8 a 9, ale to bude z môjho pohľadu pravdepodobne tým, že album už mám za tých niekoľko týždňov dobre napočúvaný a v druhej časti sa vždy teším na titulnú a záverečnú skladbu Padre. Táto skladba celý album vygraduje v tom najlepšom zmysle slova. Energická skladba postavená na výborných melódiách sólovej gitary pripomínajú majestátne riffy Valfara (Windir), no ponechávajú si svoju tvár a je to úplne iný prípad ako som písal v recenzii na Drunemeton. Skladba mení rôzne tempá a aj polohy chrapľavého vokálu, ktorý sa zdá byť najslabšou časťou inak výborného albumu, tu však pasuje. Atmosféru na konci dotvárajú husle a v tejto časti sú už zimomriavky na správnom mieste.
Na záver už len pár slov ku zvuku, ktorý si drží vysoký štandard, pričom však vôbec neznie umelo. Za mňa jednoznačne prekvapenie, myslím, že si vypočujem aj predchádzajúcu tvorbu a časom prinesiem aj retrospektívnu recenziu a pohľadom ku starším kúskom. Kto máte možnosť jednoznačne si album Padre zaobstarajte.
Hodnotenie: 8/10
Napísal: S.
English overview
Album Padre from Spanish pagan metal band Hordak was my first encounter with this band, and I am glad that I discovered it. Padre is high quality melodic pagan metal with lot of surprising parts. Guitarists of Hordak has really good sense for melodies which are catchy, and you will definitely remember them, meanwhile they are not annoying. I recommend this album, especially for fans of bands like Menhir, Morrigan or Wolfchant.
