(Kniha) Marta Eva Beťáková a Václav Blažek – Encyklopedie baltské mytologie

O autoroch

Po prvej knižnej recenzii od kolegu N.KH by sme radi pomaly, ale isto pridávali ďalšie podobné články. Dnes vám predstavím encyklopedické a súhrnné dielo dvoch autorov, ktorí sa venujú histórii, mytológii a lingvistike indoeurópskych národov. Na trh prišla táto knižka v českom jazyku ako projekt Akadémie vied ČR v roku 2012. Ide o prácu dvoch odborníkov venovanú tématike, ktorá zaberá široký okruh komparatívnej mytológie, lingvistiky, etnografie a poznávania tohto špecifického regiónu. Václav Blažek je profesorom na Masarykovej Univerzite v Brne, zameriava sa na indoeurópskej jazyky a taktiež sa venuje lingvistike v súvislosti s číslami a chronológiou. Ako monografické dielo zamerané na germánske jazyky vypracoval publikáciu s titulom „Staré germánske jazyky (Historický a gramatický přehled)“, a taktiež sa ako spoluautor podieľal na knihe „Národy staroveké Itálie, jejich jazyky a písma“. Marta Eva Beťáková vyštudovala v Brne na Masarykovej Univerzite všeobecnú jazykovedu a počas štúdia a pobytu na Pobaltí svoj odbor vymenila za baltistiku so zameraním na litovčinu.

Kniha

Národy v geografickom okruhu Pobaltia patria všeobecne k tým menej „známym a zaujímavým“ nielen na Slovensku, ale aj celkovo v Európe. Všeobecný prehľad a vzdelanie sú v tomto ohľade skutočne mizerné. Polovica ľudí nevie rozlíšiť Litvu od Lotyšska, dokonca ich mnohí nevedia zaradiť ani k jazykovej príslušnosti a majú ich za Germánov alebo Slovanov. Balti sú však samostatná jazyková skupina indoeurópskeho pôvodu, čo treba v diskusiách ľuďom dosť často pripomínať, a aj to, že nepíšu cyrilikou. O tom však inokedy.

Problém, s ktorým sa stretne každý záujemca o dejiny Baltov a ich archaický náboženský systém, je dostupná literatúra. Tá sa v našom jazyku objavuje skutočne len okrajovo alebo presnejšie povedané – absentuje. Dokonca aj v anglickom jazyku je náročné hľadať informácie. Na rad teda prichádza ruský jazyk a domáce baltské jazyky, litovský a lotyšský. Naučiť sa však dokonale litovčinu vyžaduje mnoho úsilia, pretože vás čakajú dve prekážky. Prvou je znova literatúra, pretože sami študenti baltistiky nemajú žiadne oficiálne učebnice v slovenčine či češtine. Druhou je fakt, že baltské jazyky aj napriek tomu, že sú tým slovanským príbuzné, patria medzi najnáročnejšie jazyky Európy.

Ako som už spomenul vyššie, knižka Encyklopedie baltské mytologie vznikla ako výsledok spolupráce Marty Evy Beťákovej a Václava Blažeka a vyšla pod vydavateľstvom Libri v roku 2012. Ako napovedá názov knihy, je to encyklopédia, takže nemôžeme očakávať nejaké obsiahle a podrobné informácie. Čitatelia, ktorí sa  už predtým zoznámili s vybranými encyklopédiami z tejto edície (napríklad od Jitky Vlčkovej: Enyklopédie keltské mytolgie, alebo od N. Profantovej: Encyklopedie slovanských bohu a mýtu) vedia, čo od nej očakávať. Je to výborná pomôcka pri rýchlom a účinnom vyhľadávaní informácií z doteraz veľmi málo prebádanej oblasti. U nás je to v podstate endemický kúsok, pretože okrem preloženej komparatívnej mytológii od Jaana Puhvela a pár zmienok v slovníku náboženstiev od Eliadeho sa s baltickými mýtmi takmer vôbec nestretávame.

Vzhľadom na fakt, že Litovci prijali kresťanstvo s oneskorením piatich storočí oproti zvyšku Európy, môžeme ich považovať za unikát v rámci štúdia mýtov a systému pohanských náboženstiev v Európe. Aj napriek tomu, že absentujú písomné pramene ako sú islandské a škandinávske ságy, môžeme vďaka porovnávacej mytológii dostať kompaktnejší obraz o svete indoeurópskych etník pred ich konverziou na kresťanstvo. Absencia písma u Slovanov a Baltov v predkresťanskom období je hlavným problémom skúmania tejto témy. Asi aj preto sa v súčasnosti v nevedeckej verejnosti objavujú tendencie týmto národom prisúdiť akési „runové“ písmo.

Encyklopédia je zostavená podľa menného registra v abecednom poradí a zahŕňa všetky dôležité mytologické postavy a pojmy spojené s touto tematikou. Najdlhšie a najpodrobnejšie opisy (v rámci encyklopedických možností) sa viažu k najdôležitejším postavám baltických mýtov. Medzi ne napríklad patrí hromovládny Perkunas, jeden z trojice hlavných bohov, ktorý má svojich indoeurópskych príbuzných v Tórovi, Perúnovi a Indrovi. Úhlavným nepriateľom litovského Perkúnasa je Velnias (u Slovanov zas Veles), démonický a negatívne vystupujúci boh, ktorý v neskoršom období degradoval do podoby čerta a zlého démona. Ako najdôležitejšiu postavu baltského panteónu encyklopédia označuje Deiva (nominatív – Deivos), čo je v doslovnom preklade „boh“. Aj napriek tomu, že neexistuje žiadna doložená hierarchická predstava panteónu, Deivos sa považuje za najvyššieho a prvého medzi bohmi. V knihe taktiež nachádzame aj početné vyobrazenia reliktov pohanstva v synkretickej podobe, ktorá sa prejavila napríklad štylizovaním slnka na krížoch. Taktiež sú pridané fotografie posvätných miest a kultových kameňov – „Velnio akmuo“, ktorých sa v Litve nachádza niekoľko. Takmer v celej Európe sa pohanské stopy zachovali vo folklóre, čoho výnimkou nie sú ani Lotyšsko a Litva. V encyklopédii sú zaujímavým doplnkom práve prepisy a preklady takých dochovaných piesní a básní, ktoré hovoria o božstvách a mytologických postavách. Mýty by sa nezaobišli ani bez „demonológie“ a v prípade nižších božstiev a bôžikov máme rovnako ako v slovanskom prostredí širokú škálu lesných, vodných a regionálnych bytostí. Je samozrejmé, že atribúty týchto bytostí sú častokrát magického charakteru a môžu mať negatívny alebo pozitívny vzťah k ľuďom.

Na záver dodám, že Encyklopédia baltské mytologie je po odbornej a technickej stránke na najvyššej možnej úrovni. Autori v nej zanechali množstvo nových a zaujímavých informácií, či už pre laika alebo pre študenta/odborníka, ktorý sa začína téme venovať. Encyklopedické diela majú výhodu v prehľadnosti, vďaka ktorej človek rýchlo vyhľadá informáciu a v stručnosti, ktorá poháňa hlad po vedomostiach. V edícii encyklopédii mýtov a mytológie od vydavateľstva Libri je recenzovaná kniha poslednou, ktorá doposiaľ vyšla.

P.S.: Pozorný čitateľ nájde v knihe aj zmienku o kultovej lotyšskej kapele Skyforger.

 

Hodnotenie: Klenot  10/10

Napísal: S.

Author: S.

Zakladateľ a šéfredaktor Besu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.