
Len nedávno sme tu mali jednu vynikajúcu poľskú nahrávku z minulého roka a už teraz vám môžem povedať, že toto je album rovnako hodný pozornosti. Medico Peste je blackmetalová zostava z Krakova, ktorú vydáva Malignant Voices, čiže sa štýlovo pohybujeme v priestore okolo veličiny Mgła, kde istý čas pôsobil aj gitarista Lazarus.
Minulý rok v máji vyšiel tretí štúdiový počin s názvom Aesthetic of Hunger a ten mi aktuálne hrá dookola, pretože si týchto Poliakov konečne pozriem naživo na festivale Enter the Eternal Fire. Je pravdou, že za posledných pätnásť rokov sa na scéne zrodilo viacero kapiel, ktoré kopírujú postupy Mgły, ale aj napriek prepojeniam to pri Medico Peste nehrozí. S určitosťou ich však môžeme zaradiť do novej školy poľského black metalu rodiacej sa v Malopoľsku.
Album Aesthetic of Hunger stavia kompozície na viacerých elementoch presahujúcich blackmetalové vody. Pri porovnávaní by sme sa mohli odvolať na ich sliezskych kolegov Furia. Experimentálna rovina, hypnoticky pomalé pasáže a priam jazzo-avantgardné rytmy prichádzajú predovšetkým v druhej polovici albumu, od inštrumentálnej skladby Antrakt. Teda niežeby štvrtá skladba Ecclessiogenic Psychosis nebola dostatočne prešpikovaná zmenami rytmov – veru, nový bubeník Adrian Stempak tu dosýta predvedie svoje remeslo (mimochodom, má to solídnu atmosféru Arcturus). Veľkým plusom je, že skladby majú veľmi dobre zapamätateľné momenty, no zároveň spolu vytvárajú tiesnivú atmosféru a nepôsobia ako náhodný kompozičný zhluk.
Výsledný zvuk má veľmi solídne parametre, svoje miesto si tu nájde aj častokrát zabudnutá basgitara, avšak čosi viac mi chýba pri bicích. Miestami by som si prial viac „cinkačiek“, ktoré v agresívnych pasážach zanikajú. Posledné dve skladby prechádzajú práve do spomínanej atmosférickej časti a oproti skladbe La folie de dieu mierne strácajú dych. Výsledné hodnotenie albumu ako celku je však vysoko nadpriemerné a odporúčam ho každému fanúšikovi čierneho kovu.
Hodnotenie: 8,5/10
Napísal: S.
English overview:
Aesthetic of Hunger confirms Medico Peste as one of the most distinctive representatives of the new wave of Polish black metal. While sharing geographical and personal connections with Mgła, the band follows its own path, blending experimental structures, hypnotic atmospheres, and avant-garde rhythmic ideas into a cohesive whole. Strong songwriting, memorable moments, and an oppressive atmosphere outweigh minor shortcomings in the drum sound, making this one of the most compelling Polish black metal releases of last year.





