Memento Mori I.

Téma pochovávania a rituály spojené so smrťou, či už samotná funerálna architektúra, sprevádza metalovú subkultúru od jej heavy začiatkov až po jej najtvrdšie odnože. Výnimkou nie je ani black metal, či sa už bavíme o jeho lyrickej náplni alebo vizuálnom prevedení. Spomeňme napríklad celú dnešnú okultnú vlnu, presiaknutú tematikou smrti, ktorej významným predstaviteľom je domáca úderka Cult of Fire/Death Karma, alebo aj u nás nedávno recenzovaný počin nitrianskych AIN. Príkladov by sme však našli určite viacero. Väčšina skupín, či už ide o obaly albumov alebo fotiek, čerpá hlavne z vizuálneho zobrazenia cintorínov z obdobia 18. a 19. storočia, často používaných aj v kinematografii, či literatúre. Nie je sa čomu čudovať, keďže negatívne emócie či atmosféru miesta ťažko zachytíte v aktuálnom minimalistickom prevedení náhrobkov, či v moderne z prvej polovice 20. storočia. Kované brány, neogotické stĺpy, zmenšeniny antických chrámov, kamenné kríže, podzemné krypty, obelisky, mreže a spráchnivené rakve – to je to, čo najlepšie charakterizuje genius loci takéhoto miesta.  Je to svojim spôsobom mierne tematicky prežuvané nepopieram, no táto záhrobná téma sa rada vracia v každej vlne black metalu, tak ako satanizmus, či pohanstvo.

Pochovávanie, ako prirodzená súčasť ľudského života, sa už od počiatku riadilo či už kultúrno-spoločenským faktorom, ktorý ovplyvňoval priebeh a vzhľad samotného rituálu, ale aj hygienicko-priestorovým faktorom, ktorý ovplyvňoval veľakrát umiestnenie samotného pohrebného miesta. A tak sa v 18/19. storočí začali hranice cintorínu presúvať ďaleko za brány mesta. Bolo to aj z dôvodu šíriacich sa epidémií a často z nedostatku miesta na pochovávanie. Z tých najznámejších príkladov môžem spomenúť anglický Highgate Cemetery, české Olšanské hřbitovy či francúzsky Père-Lachaise. Z tých našich by som rád spomenul Ondrejský cintorín a Cintorín pri Kozej Bráne v Bratislave, či Cintorín Sv. Rozálie v Košiciach.  

„Smrt osvobozuje člověka od bolesti a utrpení.“ (Spalovač mrtvol)

Práve posledný spomínaný predstavuje pre mňa pomyselný vrchol v počte zachovaných hrobiek. Nenápadný a rozlohou nie veľký cintorín z 18. storočia zasvätený patrónke morových epidémií skrýva hotový poklad. Vďaka majetným, šľachtickým rodinám z Košíc nadobudol dnešnú naozaj zaujímavú podobu. Či už ide o neogotické, klasicistické, secesné  hrobky či staré, kované kríže, toto miesto skrýva o čosi viac. Tou je práve atmosféra, ktorá izoluje ruch veľkomesta za bránami cintorína. Veľké množstvo rôznych druhov stromov dotvárajúcich kolorit tohto miesta v kombinácií s popínavým brečtanom, ktorý pomaly rozožiera steny dávno opustených hrobiek, pôsobí na toto pohrebisko impozantne. Ako sa hovorí: zabudnutie je druhý rubáš, do ktorého obliekajú mŕtveho a tu naozaj zastal čas. Ak budete mať cestu cez Košice a budete chcieť nasať atmosféru cintorína, ktorý aspoň svojou najstaršou časťou pripomína známe zahraničné pohrebné miesta neobíďte cintorín Svätej Rozálie. 

Ondrejský cintorín v centre Bratislavy patrí medzi najstaršie pohrebné miesta v hlavnom meste. Dnes symbolizuje viacej park pre mamičky s deťmi a dôchodcov ako regulérne miesto na pochovávanie. Je to aj vďaka obmedzeniu pochovávania od 50. rokov s výnimkou významných osobností. Tým sa zachoval archaický ráz celého miesta ponorený do prelomu 20. storočia s množstvom nemeckých a maďarských hrobov. Pričom svojho času išlo o rušné miesto s tisíckami hrobov a hrobiek, ktoré prešlo v 80. rokoch celkovou, nie veľmi vydarenou rekonštrukciou až do dnešného parkového stavu. Cintorín sa zúžil, kvôli rozšíreniu cestnej komunikácie čím došlo k likvidácii jednej jeho časti. Znížil sa aj počet náhrobok na dnešný aktuálny stav. Zničených bolo veľa krýpt a veľká časť pôvodného obvodového múru. Každopádne Ondrejský cintorín predstavuje stále veľmi zaujímavé miesto s množstvom krásnych náhrobkov od známych bratislavských architektov s naozaj veľmi pokojnou atmosférou. 

Použitá literatúra

OBUCHOVÁ, V.: Ondrejský cintorín, Bratislava : Marenčin PT, 2017, 191 s.

 

Author: Blutkrieg

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *