Aj keď konanie Montana Metal Festu je v blízkosti môjho bydliska, na tomto jednodňovom festivale som doposiaľ nebol. Tento rok sa naskytla príležitosť a v zostave sa nachádzalo aj zopár mien, ktoré pútali moju pozornosť, iné zas boli len kulisou k rozhovorom s priateľmi. Na Montane si to svoje našiel takmer každý, keďže žánrovo je to celkom pestrá akcia. Aj bežný metalový konzument by bol isto nadšený. Okrem hudobného programu ponúkli organizátori aj niekoľko prednášok a výstavu umeleckých diel, o čom sa bližšie dočítate v nasledujúcich riadkoch.

Prostredie Španej Doliny, bývalej baníckej obci pri Banskej Bystrici je naozaj čarovné a organizovať takéto podujatie sa tu priam žiada. Robiť menšie akcie, zamerané na lokálne skupiny, ku ktorým dáte jedného, dvoch headlinerov zo zahraničia je správny a logický krok. Nemusíte potom vyplakávať, že sa vám to nezaplatí, alebo že babky z kostola, či miestny starosta budú celí dosratí, že tam prídu satanisti. Nie neprídu, teda občas aj áno, ale celá dedina zarobí na turizme a budú si môcť zaplatiť ďalšiu dovolenku v Chorvátsku.

Poďme teda už k samotnej akcii, pretože program bol bohatý (niektoré časti som nestihol) a začínal už o 13:00 prednáškou etnologičky Kataríny Nádaskej. Práve na ňu sa v malej miestnosti prišlo pozrieť plný kotol (rozumej izba) ľudí a jedna z mediálne najznámejších etnologičiek prednášala o slovenských poverových bytostiach. Pravda, mnohí máme voči nej isté výhrady, ale tu v Penzióne Klopačka to nebolo zlé (recenziu na jej knihu máme aj na našom webe). Síce chvíľu trvalo kým sa dostala k veci, a tých omáčok veru nebolo málo, nakoniec však prítomní mohli počúvať o zaujímavých skúsenostiach z terénneho výskumu. O bielom hadovi, ktorý sa ako duch manžela vracal ku svojej žene, rusalkách (dušiach mŕtvych dievčat, čo si nestihli zasúložiť, a tak chudákov chlapcov ťahajú do bažín si trošku užiť), alebo rôznych domácich bytostiach ako sú domovik či pikulík.

Nádaská svoju prednášku časovo trošku natiahla, a tak sa medzičasom na pódium už postavila prvá kapela dňa Brain Dealers. Ide o pomerne nové death metalové zoskupenie z banskobystrického kraja, zložené zo skúsených hudobníkov (pre pamätníkov, kapela Disillusion a ich jediná kazeta Humanity vs. Nature 1997). Brain Dealers sa snažili porciovať akúsi mäsiarinu starej školy, po hudbnej, ale aj textovej stránke. Aj keď podobná produkcia nie je to, čo hudobne vyhľadávam, ich set neurazil a niektoré riffy celkom aj bavili.

Folk metal si občas celkom rád pustím, aj keď voči žánru som dosť kritický, za čo môže tona gýčových, neoriginálnych kopíriek tých najslávnejších kapiel (Arkona, Korpiklaani, Fintroll). Český Emerald Shine si ako svoju škatuľku píšu fantasy folk metal, čomu zodpovedala aj pódiová prezentácia a nástroje (husle, harfa, píšťala). Ak si to rozoberieme na drobné, tak ich vystúpenie by sme mohli charakterizovať ako power metal s vyššie vymenovanými nástrojmi a čistým, ženským spevom. Svojich fanúšikov si na tejto akcii určite našli a niektorých dokonca bavili viac naživo ako z nahrávky (na základe niekoľkých rozhovorov s ľuďmi). Z technického hľadiska ide o veľmi schopných hudobníkov, chýba však tomu trochu viac nápadu alebo inšpirácie v európskom folklóre, ktorý je naozaj bohatý a mohol by tu padnúť na úrodnú pôdu.

Ako tretí sa predstavili susedia z Maďarska pod názvom Nest of Plagues, ktorí festival okorenili svojím deathcorom. Priznám sa, že tento žáner som nikdy nevyhľadával, a tak ma kapela mohla len prekvapiť. Maďari mali vcelku dobrý zvuk a klasické breakdowny deathcoru celkom rozhýbali mladšie obecenstvo. Pozornosť pútala predovšetkým ľavá strana pódia a komunikatívny líder skupiny za mikrofónom.

April Weeps som posledne videl ako predkapelu Thy Catafalque v bratislavskom MMC, a tak som ich set oželel. Išli sme pozrieť výstavu diel domácej umelkyne pod pseudonymom Dhomth v neďalekej pivnici. Dominika je veľmi ústretová žena a ochotne rozprávala výklad ku svojim dielam pre ľudí, ktorí ju prišli pozrieť. Jej maľby sú inšpirované mytológiou, predovšetkým tou hinduistickou, pričom sme mohli vidieť aj originály vytvorené pre dobre známu slovensko-českú black metalovú kapelu Cult of Fire.

Nasledujúca kapela už priamo pútala moju pozornosť. Boli to Maahes z Nemecka, ktorí hrajú black metal s tematikou mytológie starovekého Egypta (Maahes je boh vojny s hlavou leva). Album Reincarnation z roku 2020 síce trošku trpí na istú generickosť, bol som zvedavý ako to bude znieť naživo. Metalové archívy síce uvádzajú, že ide o päťčlennú kapelu, na pódiu sa predstavili len tri osoby zahalené v maskách. Maahes spustili celkom solídnu paľbu, za čo bol zodpovedný predovšetkým výkon veľmi zdatného a presného bubeníka. Gitarové riffy a samplové orchestrácie mierne pripomínali staré časy Dimmu Borgir, v dobrom slova zmysle. Hudobná inšpirácia severskou black metalovou scénou sa istotne nedá zaprieť a Maahes trafili klinec po hlavičke. Celý vizuál a pódiová prezentácia boli zvládnuté na veľmi dobrej úrovni a okrem mierne gýčového kostlivca na pódiu to vyzeralo naozaj vkusne.

Po skončení koncertu Maahes som putoval k baru, kde veľmi milá a príjemná obsluha Klopačky bežala na plné obrátky. Po občerstvení žiaľ neostával čas na psychologickú prednášku, čo ma celkom mrzí. Nasledujúcou kapelou boli domáci Thalarion, ktorí sa nedávno vrátili na scénu s novým albumom Dying on the Scorched Plains (2021). Ak by išlo o súťaž najhoršieho cover artu pre obal albumu na domácej scéne, myslím že by patrili medzi vážnych kandidátov o prvenstvo. Poďme však k hudbe, pretože tá je niečo na pomedzi gothic metalu, doom metalu s výraznými melódiami. Či má ich hudba niečím oslovila je ťažko hodnotiť, nakoľko sa priznám, že väčšinu ich setu som sa rozprával so známymi. Zo skladieb oslovila možno tak rockovejšia Wandering Minstrel, ktorá sa javí ako akási hitovka albumu, ostatok však zapadol v šedi priemernosti.

Nahum je už stálicou na česko-slovenskej death metalovej scéne, čo potvrdili na pódiu v Španej Doline. Skutočne energický death/thrash metal (miestami to znelo ako thrashovejší Amon Amarth), už rozhýbal množstvo duší pod pódiom, pričom mňa zas odvialo po pivo k vedľajšiemu výčapu v Klopačke – Nahum za to samozrejme nemohol. Popri čakaní na nápoj som si celkom solídne podupával, Kamilovi Rýcovi za bicími to skutočne ide. (za korekciu ďakujem odozve v komentároch).

Kapela, kvôli ktorej som sem prišiel bola samozrejme headlinerom celého večera. Atmosferický pagan metalový hudobný projekt fínskej hudobníčky pod menom Vermilia ma upútal posledným albumom Ruska (2022). Atmosferický pagan  metal zo severu v podaní ženy by mohol pripomínať známejší Myrkur, avšak Vermilia je oveľa uveriteľnejšia a bez zbytočných PR blbostí. Na pódiu sa Fínka predstavila za mikrofónom v sprievode niekoľkých hudobníkov. Celá atmosféra koncertu so svetlami aj zvukom bola vynikajúca aj s pribúdajúcim alkoholom som si dobre pamätal výborné kúsky z posledného albumu ako Marras, či Tuonen Joki. Čistý spev a growl spolu s klávesmi, všetko bolo veľmi dobre čitateľné, za toto patrí jednoznačne pochvala zvukárovi. Počas koncertu Vermilie to bol samozrejme „full house“ v tej najlepšej farbe (ruska je jesenný odtieň farby stromov). Headliner jednoznačne potešil a splnil svoju úlohu, ja som si užil skvelý koncert a odniesol domov ďalšie CD do zbierky, vzal by som aj tričko, keby malo lepší design.

Na záver by som rád poďakoval organizátorom za výborne zvládnutú akciu, kde všetko čo bolo sľúbené aj platilo, a taktiež za zaujímavý program aj mimo hudby. Dúfam, že obec Špania Dolina ostane tejto udalosti priaznivo naklonená aj do budúcna.

Napísal: S.

Foto: Dmnvs

[Ukázať prezentáciu]

1 2 ►