Toto som veľmi dlho odkladal. Mozog za týmto jednočlenným projektom nám nahrávku ponúkol na recenziu už veľmi dávno a akosi to zvyšok redakcie hodil na mňa. Táto pomyselná najkratšia zápalka na svoj efekt čakala ozaj dlho a náznaky kolegov, ktorí mali tú možnosť trochu Mrakomoru už počuť, tento proces neskracovali.
Každopádne, čo oceňujem je, že Mrakomor nám poslal do mailu aj info o svojom projekte, čo mi značne uľahčilo prácu a teda tu len tak nejak zhrniem, že ide o projekt z Ostravy, ktorý čiastočne fungoval už okolo roku 2006, ale vtedy to šíril len nejak ultraundergroundovo. Teraz nedávno sa k tomu dostal naspäť a začiatkom roka 2023 vydal EPčko, neskôr splitko s akýmsi ďalší ultraUG projektom Suicidal Solitude a koncom roka spravil práve recenzovaný album Návraty Básníků Prokletých, ktorý do istej miery slúži aj ako akási kompilácia, pretože obsahuje celé EPčko, skladby zo splitu a tri nové skladby.
…nové…
No ako začať… úvodnou skladbou s názvom Slzy Básníků Prokletých, ktorá sa zakladá na dvoch akustických gitarách snažiacich sa hrať melancholickú melódiu. Odhliadnuc od toho, že tá melódia je dosť infantilná, rytmicky to nesedí, keďže jedna gitara nedobieha druhú. Od tohto momentu je jasné, o čo teda na tomto albume pôjde. Mrakomor sa snaží byť akýsi lo-fi depressive black metal, alebo atmosférický black metal, no tragicky v tejto snahe zlyháva. A nie len tým, že meno Mrakomor je čarodejník z českej rozprávky Princ a Večernice, čo podľa mňa opäť podkopáva akýkoľvek pocit, ktorý by mal mať človek z DSBM projektu. To je vlastne podobné ako s našim slovenským Hegridom, ktorý si tiež u nás zažil svoje, ale okrem iného mu bolo vyčítané aj stupídne meno. Nie som nijaký trve kvlter, ktorý sa bije za to, aby black metal ostal temný a zlovestný, ale ak raz má byť tvoj projekt seriózny, tak ho proste takýmto názvom neprzni. Ak si satira ako Paskuda, či Ogrgel, tak absolútne v pohode, no v opačnom prípade neočakávaj, že tvoja hudba bude s takým názvom braná vážne. Každopádne Hegrid, nech to bolo taktiež na hovno, je oproti Mrakomoru úplne iná liga (recenzia tu). Takže gratulujem, si lepší než… toto.
Ale áno, uznávam, netreba súdiť knihu podľa obalu, kapelu podľa názvu, v konečnom dôsledku by to pre samotnú nahrávku malo byť irelevantné a povedzme, že je. Figuruje tu teda len jeden člen, ktorý sa podľa svojho vlastného popisu venuje gitare, base, programovaním bicích a nejakým synthom, no neviem akým, lebo si nedokážem spomenúť na ani jeden jediný tón zahratý na klávese, ani žiaden efekt, alebo čosi podobné. No a tie programované bicie? Keď som album počúval prvýkrát, tak to bolo ešte bez toho, aby som si prečítal mail. A chytal som sa za hlavu, že tie bicie hrajú v každej piesni len ten úplne najzákladnejší prvácky rytmus, ktorý vysvetlíš 7-ročným žiakom umeleckej školy. No ale však čo, robí si to sám, zložitejšie rytmy nedáva, tak čo už. Keď som si ale prečítal, že to programuje …
Priznám sa, že som ten album zvládol počúvať len dokopy asi štyrikrát. Zvyknem hodnotené albumy počúvať na loope aj počas písania recenzií, no tu ma to vyrušovalo, tak som to musel vypnúť. Každopádne, myslím si, že neklamem, keď poviem, že ten istý najzákladnejší rytmus na základke tie bicie hrajú na minimálne 90% albumu, minimálne. A toto vlastne platí pre všetky ostatné nástroje tiež. Každá skladba je založená na úplne totožnom nápade: totožne znejúce tu-tss – tutu-tss bicie, rytmická gitara držiaca akordy a druhá gitara hrajúca infantilnú melódiu o dvoch nápadoch opakujúcich sa dookola. A toto. Dookola. Na. Jedenástich. Skladbách. Plus-mínus nejaké intro-outro (v strede albumu pochopiteľne, lebo bolo treba dodržať tracklist podľa albumov ako išli).
Skúste ma presvedčiť, že toto sú dve rozdielne skladby:
A toto:
Čo sa týka ostatných nástrojov, tak basu nepočujem, no a k vokálu sa asi vôbec netreba vyjadrovať. Je tam silný distortion, aj napriek ktorému stále počuť, že spevák vôbec nevie škriekať. Ale otvoril by som tému zvuku. Hovoril som, že toto je „akýsi lo-fi black metal“, ale to asi nebude úplne presné. Ono to samozrejme je nahraté nekvalitne, ale na rozdiel od iných bedroom BM projektov, či celkovo lo-fi nahrávok sa to snaží o v zásade čistú produkciu. Lo-fi veci vedia mať svoj šarm tým, že im tá zlá produkcia robí taký temný, dezolátny nádych. To, že to celé chrčí je možno hauntológiou 90. rokov, v tom šušťaní sa skryje kopa nedostatkov a celkovo to podporuje agresivitu a schátralosť trve black metalu. Ale tým, že Mrakomor sa pokúsil tú zlú produkciu vyčistiť najviac ako to šlo dosiahol akurát to, že ešte viac vynikajú chyby a zreteľne počuť každý nástroj… a to v tomto prípade ozaj nechceme. Dokonca svojej kompozícii tak dôveroval, že nepoužil jediný efekt ani na gitarách, ani inde okrem toho distortionu na vokály (vďaka aspoň za ten, nech už pomohol ako pomohol). Nerozumiem prečo nedal aspoň dáky reverb na tie gitary v programe, keď už nemá pedále alebo čo. Nechal tú katastrofu vyznieť.
Ako som už v úvode písal, trochu som tušil do čoho idem. A popravde som si myslel, že idem robiť druhú Samuhayu, čo bola nahrávka, ktorá dostala na našom webe historicky najhoršie hodnotenie. No nie je to až tak kritické. Kdežto Samuhaya nemala ani náznak nápadu, pri Mrakomore tuším o čo mu ide a je tam nejaká hudba… ak to môžeme považovať za benchmark. Takže gratulujem, si lepší než… Samuhaya.
Je fakt ťažké nájsť na tomto albume pozitíva. Ja sa popravde zdráham to nazvať vôbec black metalom a asi ani neviem k akému žánru by som to prirovnal. Sú to absolútne rudimentárne postupy na všetkých zakomponovaných nástrojoch a odmietam prijať argument, že blackmetalovým prvkom na tomto albume je zlá kvalita. Ak by som Occamovou britvou ako kosou zobral stereotypné prvky, ktoré robia black metal black metalom, tak by som povedal, že to je vokál, tremolové gitarové party a blastbeaty. Tu nič z toho nie je. Vokál má k tomu najbližšie, ale je to prakticky len chrčanie cez distortion, čo v praxi môžeš dať do akéhokoľvek extrémnejšieho žánru. Pozitívom možno je to, že chlap na základe mailov vyzerá, že sa neberie ultraseriózne a nevymýšľa o svojom projekte neskutočne temné bájky (ako podaktorí, žmurk-žmurk) a osobne si myslím, že ho táto recenzia ani neurazí.
Žiaľ, osobne si neviem predstaviť, prečo by niekto toto chcel počúvať. Úprimne tomu neverím a viac ako rozhovor s Mrakomorom by ma zaujímal rozhovor s tou kapelou Suicidal Solitude, ktorí s ním spravili splitko. Prečo?
Hodnotenie: 2/10
Napísal: B.
English overview
Mrakomor is a Czech lo-fi depressive black metal one-man project, which strives for a minimalistic approach to the genre, but tragically fails to deliver. The whole album is based on basically one derivative idea being recycled over and over in every song with an atrocious production and a beginner-level ability of playing any of the instruments. Sadly, there’s nothing positive to be said about this record and I honestly don’t believe anyone would be willing to listen to this on various occasions on a voluntary basis.
