Nízke Tatry, najmenšie veľhory Európy, ktoré sa tiahnu sto kilometrov od Banskej Bystrice až po Telgárt sú mojou srdcovou záležitosťou. Akýkoľvek výlet do ich lesov, výstupy na ich štíty sú pre mňa návratom domov. Túto augustovú sobotu, sme sa s mojim dobrým kamarátom vybrali na piaty najvyšší vrch Nízkych Tatier. Je ním Skalka s nadmorskou výškou 1980 m.n.m. a dominuje bočnému hrebeňu ďumbierskej časti Nízkych Tatier. Hovorí sa, že odtiaľ je krásny kruhový rozhľad na celé pohorie. A veru neklamali! Počasie sa síce striedalo ako to v horách býva, no našu púť z Dolnej Lehoty po žltej značke cez Bosorky a Skalku, Kotliská až smerom na sedlo Príslop, kde sme zišli na Pálenice sme prešli bez výraznejších ťažkostí. Najviac ich spôsobovali pravdepodobne čučoriedky, ktoré zanechávali viditeľné stopy nášho obžerstva. Pod vrcholom Skalky sme stretli aj párik kamzíkov, ktorých sa nám podarilo zachytiť aj na fotke.
Národná prírodná rezervácia Skalka je jednou z najkrajších a najmenej frekventovanejších ciest, ktoré môžete v Nízkych Tatrách absolvovať. Pokým sa nedostanete na centrálny hrebeň, väčšinou nestretnete ani živáčika. Pozor však na salaš so svojimi štvornohými strážcami, ktorý sa nachádza pod Žiarskou Hoľou.
Horám zdar!
Ajaj… práve na také miesta ma to ťahá. Príroda, prechádzky, ale keby daťo tak sa dá porozprávať aj s miestnymi. To je ďalší cieľ výletu – Karpaty 😀
Menej známe túry v Nízkych Tatrách sú úplne tie najlepšie, kde človek nestretne ani živáčika.