Len nedávno sme si pripomínali sto rokov od skončenia prvej svetovej vojny. Oproti tej druhej ostala akosi v úzadí, i napriek tomu, že v nej padlo omnoho viac Slovákov. Nenápadné pamätníky s vojakmi a vytesanými menami zdobia snáď každú druhú obec na Slovensku. Skrývajú množstvo bolestivých, zabudnutých spomienok. Preliatych sĺz nad stratenými blízkymi, ktorí sa už nikdy nevrátili z ďalekých miest, kde položili svoj život. Akosi sa na nich zabudlo. Ich obeť ostala zbytočná. Prečo je to tak?

Ako suverénny štát sme neexistovali a veľká väčšina našich krajanov zbytočne umierala v rakúsko-uhorských uniformách kdesi na východnom fronte či v alpských masívoch. V roku 1918 sa ocitli na strane porazených, a tak tisíce zbytočných obetí za nie príliš obľúbenú monarchiu zavial prach smutných spomienok. Šťastie mali tí, ktorí v legionárskych uniformách bojovali za budúce Československo. Na tých sa dlho nezabudlo a chránili hranice pred chaosom, ktorí nastal po vzniku novej republiky. Prešlo však sto rokov a prach zavial aj legionárov pod nánosom totalitných ideológií, ktoré bojovali o svoje miesto v histórii. Boje veľkej vojny sa neodohrávali len na východnom fronte, kde slúžili vo veľkej miere aj Slováci. Západný front však predstavoval hlavné bojisko, kde sa o celej vojne nakoniec v roku 1918 aj rozhodlo. Keďže som veľkým fanúšikom prvej svetovej vojny, mojim dlhoročným snom bolo navštíviť jedno z veľkých bojísk, kde by bolo možné aj po toľkých rokoch nasať atmosféru samotného miesta. Pochopiť tento veľký a zbytočný konflikt.

„Bojovali, ale už nevedeli prečo, umreli bez nádeje, bez útechy, tupo odovzdaní vo svoj osud. Žiadny pomník nepripomína ich utrpenie. A slová odveje ako lístie za vetru. Pre desať miliónov mŕtvych nezastaví sa obvyklý beh života.“ (Ernst Johannsen)

Minulý rok sa mi naskytla možnosť zažiť na vlastnej koži trochu histórie a navštíviť celkom vzdialené miesto vo Francúzsku – Verdun. Pre tých, ktorí teraz hrabú v spomienkach stredoškolského dejepisu uvediem niekoľko základných faktov. Verdunská ofenzíva z roku 1916 bola nemecká snaha o prelomenie patovej situácie na západnom fronte, v páse pevností pri malom francúzskom meste Verdun. Celková bilancia bola okolo 700 000 mŕtvych, zranených a nezvestných. Neprekonateľné jatky, masaker a likvidácia jednej celej generácie mladých životov. Výsledok žiadny. Prelom sa nekonal a vojna sa ťahala ešte ďalšie dva krvavé roky. Miesto samé pripomína tieto krivdy dodnes. Aj po sto rokoch je krajina zjazvená miliónmi granátov, ktoré tu vystrieľali obe bojujúce strany. Pôda je najbližšie stovky rokov nepoužiteľná v dôsledku zamorenia toxickými plynmi, granátmi a tisíckami tiel, ktoré dodnes nikto nenašiel. Smrť a utrpenie tu cítiť na každom metri v pozostatkoch zákopov, zničených bunkrov a v obludných cintorínoch pripomínajúcich túto katastrofu. Pojem hrdina tu nadobúda naozaj iný rozmer. 700 000 tisíc hrdinov pomletých v „mlynčeku na mäso“. Absolútna ľahostajnosť k ľudskému životu a depresia v priamom prenose. Západný front dominuje prvej svetovej vojne a Verdun so Somme sú jeho najväčšími krvavými pamätníkmi.

Hlavné pamiatky celého bojiska predstavujú dve francúzske pevnosti Douaumont a Vaux, ktoré dodnes nesú stopy po bombardovaní. V oboch sa nachádzajú expozície z obdobia vojny. V Douaumonte dokonca pomník k masovému hrobu nemeckej armády. Počas bojov tu explodoval muničný sklad s poľnou nemocnicou a pochoval a spálil cez 800 vojakov. Treťou pamiatkou, ktorá dominuje celému bojisku je obrovská kostnica s rozsiahlym francúzskym cintorínom. Cez stotridsaťtisíc kostrových pozostatkov Francúzov a Nemcov tu ticho odpočíva svojim večným spánkom.

 „A spomienka na Vás, drahí mŕtvi, zanikne…Počujete… tie zvuky hudby v tanečnej sále? Ten smiech? …iba časom v určitý deň ktosi vystúpi na rečnícku tribúnu… bude čosi rozprávať k vašej pocte… ale z Vás bude prach a popol… kosti vaše splynú s prachom ciest, po nich kráčať bude ľahostajní chodec… a po istých veciach aj pamiatka na Vás stratí sa v mori zabudnutia…“ (Jakub Péricard)

Verdun predstavuje zdvihnutý prst generáciám, ktoré sa nepoučili a vohnali Európu do ďalšej vojny, podstatne krutejšej ako bola tá prvá. Pre človeka, ktorého fascinuje vojenská história jednej etapy ľudských dejín rozhodne odporúčam návštevu týchto končín. Nie je to ani tak ďaleko, len okolo dvoch hodín autom z hraničného mesta Štrasburg. Jedna návšteva rozhodne vydá za desiatky prečítaných kníh, či pozretých dokumentov.

Tak ako som spomínal v úvode článku, aj v umení dominuje hlavne druhá svetová vojna. Literárne, filmové alebo hudobné spracovanie témy prvej svetovej vojny sa objavuje v podstatne menšom rozsahu. Rád by som spomenul niekoľko menej známych titulov z každej oblasti, a tak ponúkol čitateľom našej stránky možnosť rozšíriť si obzor, prehĺbiť si vedomosti a zväčšiť prípadný záujem. Odbornej literatúre sa úmyselne vyhnem, keďže tej je naozaj celkom dosť a nie je problém si čokoľvek zohnať či kúpiť. Ak by ste chceli počuť aspoň jeden titul, ktorý uvedie čitateľa do problematiky odporúčam Zákopovú Válku od Yvett Heřtovej. Z beletrie je toho viac i keď treba naozaj pátrať po rôznych antikvariátoch hlavne z Českej republiky. Z tých lepších a pútavých diel, vykresľujúcich hrôzy a zážitky z bojísk západného frontu rozhodne odporúčam knižku Oheň od Henriho Barbussa, Rekové verdunští, Vzhuru mrtví! krvavé velikonoce od Jakuba Péricarda, Granátové jámy verdunské od Georgesa Gaudyho, Čtyři od pěchoty od Ernsta Johannsena, Sturm od Ernsta Jüngera či notoricky známe diela od Ericha M. Remarque Na západe nič nové a Cesta späť. Z kinematografie odporúčam filmy ako Cesta Slávy, Gallipoli, filmové spracovanie Na západe nič nové, Westfront 1918, Veľká Ilúzia, Tichá Vojna, The Lighthorsemen, 1917, Josef  či vynikajúce slovenské filmy ako Signum Laudis a Štyridsaťštyri opisujúce situáciu na východnom fronte. V metalovej hudbe sa tematika prvej vojny objavuje sporadicky. Z tých serióznejších skupín môžem spomenúť ukrajinsky death/doom metal 1914, ktorí majú na konte dva vynikajúce albumy. Z black metalových vôd určite americkú skupinu Minenwerfer, dánsky Sturmtiger či okrajovo aj nemecká skupina Endstille a kanadský Panzerfaust alebo ruský Gherzen.

Ak Vás táto téma zaujala a siahnete po niektorom z filmov, kníh či sa rozhodnete navštíviť niektoré z bojísk, či cintorínov určite neoľutujete. Prvá svetová vojna, bola míľnik v histórii nášho kontinentu a jej dôsledky nás ovplyvňujú dodnes.  

[Ukázať prezentáciu]

Napísal: Blutkrieg