Mímiho studňa II: Apríl

Uplynul další měsíc, a tak přichází i další díl Mímiho studny, kde shrnujeme, co jsme za poslední měsíc poslouchali, četli nebo viděli zajímavého. Tentokráte je knih spíše po skrovnu, hlavní důraz je kladen na hudbu.


Mythago

 

Hexvessel – No Holier Temple (2012)

(psychedelic „forest“ folk)

Nedokážu najisto říci, kolikrát jsem za poslední měsíc protočil celou diskografii Hexvessel, ale bez známky pochyb můžu říci, že druhá deska v pořadí, No Holier Temple, mi hrála jednoznačně nejčastěji. Hexvessel dokázali perfektně uchopit 60. psychedelický folk, vnuknout mu silně melancholickou náladu a protkat ho naprosto úchvatnou přírodní lyrikou, z doteky okultna, kterou najdete na takové úrovni jen málokde. Hlavně co se emočního dopadu týče. Označení psychedelic „forest“ folk, které jsem ve spojení s nimi četl už nevím kde, je tak naprosto výstižné. A pokud byste pochybovali, přesvědčí vás o tom videoklipy, konkrétně z tohoto alba hlavně ten k Sacred Marriage – naprosto jednoduché zpracování za pár korun, které ale vystihuje vše potřebné. Stojí za zmínku, že kapela v uplynulém měsíci vydala také novou desku – Kindred.

 

Panzerfaust – The Suns of Perdition – Chapter I: War, Horrid War (2019)

(black metal)

Minenwerfer mají konkurenci a tou je Panzerfaust. Byť je hudební přístup obou uskupení lehce odlišný, tematicky se obě střetávají u první světové války. Zatímco Minenwerfer jsou o něco syrovější a v mnohých pasážích silně hrají na atmosféru, Panzerfaust jsou dravější, svým způsobem modernější (místy mi náladou mírně připoměli Behemoth, bez toho, abych se snažil Američany urazit) a agresivnější. Přiznám se, že před tímhle albem jsem od nich neslyšel nic, což je na druhou stranu možná dobře. Když jsem si totiž pouštěl starší nahrávky, přišly mi daleko nudnější a fádnější, a to jak po hudební tak po tematické stránce. Kdybych je slyšel jako první, pravděpodobně bych k nynějšímu albu kapely přistupoval daleko skeptičtěji. Proto radím i vám, abyste začali od prvního dílu trilogie The Suns of Perdition. A pokud nebudete mít dost, je venku už i singl, kterého se pravděpodobně dočkáme na další desce, jménem The Faustian Pact.

 

Hardcore Anal Hydrogen – The Talas of Satan (2014)

(grindcore/jazz/electro…)

Žánrově se tahle věc na náš web zrovna nehodí, přesto ji tu musím zmínit. Takhle skvělou/šílenou kombinaci všech možných žánrů, které vám zrovna přijdou na mysl, jsem neslyšel od doby Pattonova Fantomase nebo o něco umírněnějších Mr. Bungle. Byť se to může zdát paradoxním, tohle je typ hudby, který mě dobře pobaví a zároveň si u něj odpočinu, protože není tak vážný jako většina blackových uskupení. 


Blutkrieg

 

Z kníh potešilo vydanie vojnových denníkov 1914-1918 od Ernsta Jüngera. Pre všetkých nadšencov literatúry o prvej svetovej vojne veľká udalosť.

Za mesiac apríl by som rád upozornil predovšetkým na dve nahrávky. Tie ma natoľko zaujali, že sa ich pokúsim spracovať na našich stránkach aj do recenzií.

 

Greve – Nordarikets strid

(symphonic black metal)

Švédsky symfonický black metal z roku 2019. Tí, ktorí milujú tento žáner nech spozornejú. Nostalgia 90 rokov ukrytá v 40 minútach svižného klávesového black metalu so špecifickým vokálom. Spev nemusí sadnúť úplne každému, no rozhodne stojí tento album za vypočutie. V skupine figurujú ľudia z kapiel ako Bekëth Nexëhmü, Azelisassath či Gnipahålan.

 

Old Sorcery – An Inkling of Void

(dungeon synth)  

Old school dungeon synth s neskutočným duchom a atmosférou. Aktuálny materiál z februára nezaostáva za predchádzajúcimi nahrávkami. Tvorivá energia tohto fínskeho čarodejníka rastie s každou nahrávkou. Zasnenosť a melanchólia unášajú každým tónom do diaľav horizontu. V tomto prípade ide len o jednu nahrávku dvadsať minútovú skladbu, no určite nesklame dungeon uctievačov.


B.

 

Minenwerfer / 1914 – Ich hatt einen Kameraden (Split 2016)

(black metal/blackened death/doom)

Veľmi vhodná kombinácia kapiel na spoluprácu. Kapely z takmer opačných koncov sveta sú síce spájané tematikou prvej svetovej vojny, no hudobne sa dosť líšia. Ukrajinci 1914 sú pomerne známa sorta s celkom zaujímavou kombináciou blacku, deathu a prípadne nejakých doomových prvkov. Americký Minenwerfer si ide black metal podstatne priamočiarejšie, no o nič menej kvalitne a ich posledný album Alpenpässe sme dokonca viacerí z redakcie zaradili medzi osobné top nahrávky roku 2019. Obe kapely majú na tomto splitku 4 skladby, pričom Minenwerfer predvádza agresívnejší, rýchlejší štýl a 1914 tentokrát o niečo pomalší, hutnejší na v podstate len dvoch plnohodnotných skladbách plus intro a bonus. Čo je možno trochu škoda, ale musím povedať, že bonus v podobe dubstepového remixu skladby Gas Mask z debutu je zábava.

 

Lebenssucht – -273,15°C (2020)

(black metal)

Tak toto je víchor depresívneho šialenstva. Spotify mi zahral náhodne jednu pieseň a odvtedy to omielam dookola. Nie je to vyslovene DSBM, ide o prevažne rýchly agresívny black, no z celkovej atmosféry a nálady albumu je možné okamžite počuť, že Lebenssucht nie je nijaká party hudba. Vokály sú úplne inde, prispievajú až traja zo štyroch členov a všetci majú podobnú farbu tých depresívnych vysokých kvílení, čo miestami znie akoby sa cez seba všetci prekrikovali a pôsobí to totálne hystericky v tom najpozitívnejšom zmysle slova. Neviem, či som takéto niečo predtým počul a mlátim si hlavu, že som na nich nešiel, keď hrali v Banskej Bystrici po boku Eyelessight, Deadspace a Vanhelgy. Pri tejto štvorici sa museli návštevníci vešať…

 

Départe – Failure, Subside (2016)

(post black/death metal)

Opäť veľmi zaujímavá forma. Postblacková opustená atmosféra a deathová hutnosť. Veľmi atmosférické, veľmi náladové. Neskutočne „sivá“ hudba s dávkou technickosti, pohybujúca sa prevažne v pomalších tempách a miestami vkusne doplnená čistými vokálmi. Ťažké prirovnať k čomukoľvek, čo som doteraz počul, je to od nich jediný album (až na demo) a skutočne som zvedavý na to, čo nové z nich vylezie. Départe si ma získali, tu sa bavíme o nahrávke počuteľne vysokej kvality.


Devana

 

Keďže poslednou dobou tento „voľný čas“ trávim pri štúdiu, preto primárne volím hudbu, ktorá v sebe neobsahuje akési rušivé prvky. Z tohto hľadiska by sa môj nasledujúci výber mohol aj označiť ako taký oddychový.

 

Syndrome – Forever and a Day (single, 2017)

Tento mesiac sa mi podarilo objaviť side projekt Syndrome, za ktorým stojí gitarista belgickej skupiny Amenra – Mathieu Vandekerckhove. V jeho repertoári dominujú najmä na seba nadväzujúce single nahrávky Now and Forever a Forever and a Day, ktoré mi z jeho tvorby hrávali najviac.

Z nich ma viac zaujal singel Forever and a day, vydaný belgickým labelom Consouling Sounds. V skratke sa jedná o 30 minútovú nahrávku, ktorá je akousi kombináciou post-rocku s atmosférickými prvkami ambientu. Oproti tvorbe Amenry je tento projekt skôr symbolom ťažkopádnosti. Celá skladba sa nesie v pomalých melodických tónoch, ktoré bývajú doplnené o elektoronické pasáže. Práve tie vykresľujú jedinečnú melancholickú atmosféru, ktorá sa vygraduje, keď do toho kdesi v polovici skladby pridá Mathieu s hovoreným slovom. Za mňa veľmi zaujímavá záležitosť.

 

Vàli – Forlatt (2004)

Tu sa jedná opäť o jednočlenný projekt nórskeho gitaristu známeho pod pseudonymom Vàli, ktorý predtým účinkoval v doom metalovej kapele Skumring. Narozdiel od predošlého projektu je táto tvorba viac zameraná na neofolk bez ďalších ambientných prvkov alebo samplov. Debut Forlatt, ktorý vyšiel pod poľskou záštitou Foreshadow productions, je čisto akustická záležitosť. Občasne je obohatený o ďalšie hudobné nástroje ako je flauta, čelo, piano alebo dokonca aj ženské vokály. Ako už aj cover albumu napovedá, jedná sa o nahrávku, ktorá je sama o sebe úzko-spätá s prírodou a poslucháč sa už len pri tej ponurej atmosfére cíti, akoby sa prechádzal zasneženými lesmi. Ak sa vám páčil napríklad album Kveldssanger od Ulver, tak týmto určite nepohrdnete.


S.

 

Hermann Löns: Vlkodlak

(kniha)

Konečne som si dal oddychový čas od odbornej literatúry a vzal som do ruky knihu, ktorá na poličke čakala už dlhší čas. Vlkodlak (Der Wehrwolf) je román, ktorým sa inšpirovali Nemci počas druhej svetovej vojny k vytvoreniu záškodníckeho oddielu Werwolf. V roku 2012 vyšlo po 71 rokoch jej druhé vydanie v Českej republike, momentálne už zase raz takmer vypredané. Hermann Löns vydal svoj román v roku 1910 a stal sa jeho najznámejším dielom už vo svojej dobe. Dej Vlkodlaka je zasadený do víru 30 ročnej vojny, ktorá zasiahla osudy sedliackeho obyvateľstva, z ktorého pochádza aj hlavný hrdina.

 

Nokturnal Mortum – Lunar Poetry (demo, 1996)

(pagan/black/folk metal)

Toto dielo snáď netreba predstavovať, demo v rozsahu full albumu, ktoré ovplyvnilo žáner pagan black metalu na ďalšie desaťročie. Tento rok sa Nokturnal Mortum rozhodli celý tento album zahrať na festivale Nove Kolo na Ukrajine a Musical Hall vydali k nemu aj peknú re-edíciu. Tá však pôjde mimo mňa nakoľko album už mám a zastávam názor, že hudbu mám na počúvanie a nie zbieranie, takže jeden formát dostačuje. Každopádne som rád tento demáč oprášil, keďže poslednú dobu som počúval viac ich novšiu tvorbu. Kto počúva pagan black metal a náhodou ho minul tento album, mal by to urýchlene napraviť.

 

Serpent Noir – Death Clan OD (2020)

(black metal)

Môj nový objav, ktorý sa mi zapáčil s klipovkou Goeh Ra Reah: Garm Unchained, ktorú naspieval Thomas Karlsson, zakladateľ okultného rádu Dragon Rouge. Spomínaná skladba trošku vybočuje z radu na albume, ale určite si ho pustite ako celok. Serpent Noir je skrz na skrz presiaknutý vplyvom Dissection, ale pozor, nejde vôbec o nejakú hlúpu vykrádačku. Vrelo odporúčam,  album Death Clan OD od týchto Grékov ma dosť zaujal! Musím sa však priznať, že pri videu vyššie uvedenej skladby som sa mierne ošíval, ale na veci to nič nemení.

 

Assassination – Preparing Lucifers Arrival (2020) + Black Magick SS – Rainbow Nights (2020)

(occult retro rock)  

Nemáte dosť Black Magick SS alebo Edelweiss? Tak ste na tom asi rovnako ako ja, pretože celý apríl som si okrem spomínaných spolkov tlačil do hlavy nový Assassination! LPčko na Hammerbolte vykúpili hipsteri asi za hodinu. Zdá sa, že tento retro occult rock začína byť dobre trendová záležitosť, ale je mi to ukradnuté, hlavne že som si stihol kúpiť nový Black Magick SS na CD. Ten je vcelku iný ako predchádzajúce veci a má podstatne čistejší zvuk, ale stále je to megadobré. Nech žijú špicaté klobúky a ružové svastiky!

 

Whispers Of Runes – Minnensang (2019?)

(neofolk?)

Toto je teda riadne podivná nahrávka z dielne Alexejovho projektu Whispers of Runes. Vydal si to samozrejme cez Militant zone a MCčko ponúka niekoľko verzií skladby Minnensang, potom voľáke techno a inštrumentálne verzie všetkého, čo je vlastne na tejto nahrávke. Je to zvláštne, ešte ani neviem či sa mi to páči, ale som zvedavý na nový album. Boha, on tam naozaj dal cover na Moonlight Shadow.


 

Author: Bes Webzine

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.