Niekedy človek veľmi rád zaspomína na dávnejšie časy a pripomenie si ich s notnou dávkou nostalgie. Ináč to nie je ani s koncertami Noc Besov, ktoré som za pomoci priateľov dlhé roky organizoval. Túto reportáž som vytiahol z útrob našich archívov a napísal ju náš bývalý redaktor a stále dobrý kamarát Zoreslav. Dokonca som k nej našiel fotky u mojej známej Veroniky (prezývkou Narya), za ktoré som veľmi vďačný. Sú to fotky plné spomienok, ktoré sa vynárajú z času na čas a ostanú tu navždy s nami aj formou tejto reportáži. Noc Besov III. je už kusok histórie, predsa uplynulo 14 rokov… Niektoré zábery sú ozaj podarené a som rád, že si skrz ne môžeme zaspomínať aj na Vlkana, ale aj už nefungujúcu kapelu Prarod (nedávny rozhovor so Samborom tu). Nasledujúce riadky nech vás navrátia do času, kedy Banskú Bystricu poctil príchod Volchva.
S.
Na tretie pokračovanie povestnej banskobystrickej akcie Noc Besov sa mnohí priaznivci pohanského metalu, vrátane mňa určite nevedeli dočkať. Desiateho septembra za večera osvetleného mesiacom v splne sa táto túžba stala skutočnosťou a mesiac prebudil Besov, ktorých sa v Tirish pube zišlo napokon celkom hojne. Akciu s podtitulom Príchod Volchva tvorilo obsadenie zaujímavých domácich kapiel, menovite Prarodu, Inferu a Ancestral Volkhves. Zahraničným hosťom boli Poliaci Radogost.
Koncert začal s nepatrným meškaním, čo je však pre UG akcie obvyklé a ako prvá kapela sa predstavila už známa formácia Prarod. Kapele netrvalo dlho aby ľudí svojím energickým folk metalom rozhýbali, väčšina fanúšikov už piesne poznali a vystúpenie si kvalitne užívali. Hrali sa skladby známe z dema Ozveny Vekov ako Matka Príroda, Prarod, Ozvena Vekov no aj nevydané songy ako Medovina či Slovania. Výber úvodnej kapely chválim, keďže chlapci z Prarodu svojou typickou energickosťou rozprúdili klub už od začiatku a publikum hudobníkov vyštavilo dostatočne aj vyžiadaním si prídavku. Ak teda zažmúrim oči pri pár chybičkách zvuku vystúpenie hodnotím ako výborné.
Ako druhá nasledovala košická kapela Infer, ktorá hrá správne surový a bezbožný Black/Death metal. Pretože som už kapelu mal možnosť vidieť naživo, a aj žánrovo nepatrí medzi mnou vyhľadávané, dovolil som si dať prestávku na občerstvenie v neďalekej bagetérii. Po chutnej večeri som dokonca stihol ešte približne polovicu Inferu. Z toho, čo som videl môžem posúdiť, že kapela svojich fanúšikov nesklamala ba našla si aj nemalý počet čerstvých poslucháčov. Naozaj brilantné bubenícke umenie bubeníka a pod kožu sa zarývajúce diabolské gitarové riffy dopĺňal hutný deathový vokál až sa celá ulica triasla pod peklom, ktoré rozpútala táto horda. Tirish si bude ešte dlho pamätať ich skvelý výstup.
Po Infere nasledovala kratšia prestávka, ktorú mnohí vrátane mňa využili na prezretie si tovaru obchodných stánkov Pagan shopu Arkony a Gazdulík collection, čo ma ale mrzelo bola neúčasť Tryzna productions, pretože všetky hudobné nosiče boli vypredané. Nakoniec som však ostal spokojný aj ja, Radogost si totiž so sebou doniesli aj cd-čka tak som si okrem iného jedno odniesol domov. Spokojní ale určite odchádzali domov aj obchodníci.
Onedlho po prestávke, som von pred klubom započul prvé tóny muzikantov zo Svidníka Ancestral Volkhves, tak som okamžite bežal späť. Našťastie som zmeškal len polovicu prvej piesne Ich Do Tmy, slúžiacej na naladenie. Ihneď po príchode späť do klubu som sa predral až do prvého radu, a tam začal nasávať úžasnú atmosféru, ktorú Volkhves v ten večer rozpútali. Zvuk bol výborný a takisto nálada. Nezabudnuteľným sa stal moment, keď sa v klube vypli svetlá, hudobníkov zahalil sivastý dym, a Černorog na čele prevrával k starým božstvám svojím emočne vypätým vokálnym prejavom. Od Volchvov zazneli skladby z albumu Perun do Vas!, no i pár skladieb z dosky Son O Iriji. Hitovky ako Perun Do Vas! či Náš Raj Je V Tieni Meča som si poctivo odvrieskal spolu s Černorogom a nebol som sám, ľudia si užívali, spievali, aj poriadny moshpit sa strhol. Zlatým klincom celého vystúpenia bola pieseň Rubaňa, ktorú si publikum doslova vypýtalo a AV ju podalo s neuveriteľným nasadením. Ancestral Volkhves v tento večer hodnotím aj napriek pár technickým chybičkám gitár a prasknutej struny hneď na úvod (čo sa však stáva a nie je to chyba hudobníkov), ako môj osobný vrchol koncertu.
Čas značne postúpil a schyľovalo sa k vystúpeniu headlinera večera, ktorým boli poľskí páni Radogost. Vo mne úvod ich vystúpenia vyvolal dosť zmiešané pocity, čomu však bola na vine pravdepodobne prichádzajúca únava a už pomerne veľký počet pív a medovinky. O pravdivosti tohto tvrdenia som sa ubezpečil pri zaznení mojich obľúbených skladieb ako Klnijmy się na Słońce, či Niechaj stanie się dzień, pri ktorých som neodolal a z chuti sa hodil do kotla užívať si každý tón ich energickej, živelnej hudby. Publikum takisto šalelo a moshpit bol obrovský, čo si odnieslo aj vybavenie klubu. Ja som časť vystúpenia stál priamo pod spevákom, čo bol príjemný zážitok. Marcin pôsobil sympaticky a jeho komunikácia s publikom bola výborná takisto ako vokálny prejav. Skvelo zahrali ostatní členovia grupy a až na prasknutie struny huslistovi, čo trochu narušilo vystúpenie a prihlasné vysoké tóny huslí nenachádzam žiadne väčšie negatíva. Radogost určite boli spokojní s odozvou publika, publikom bolo tiež spokojné a spokojný som bol aj ja.
Takto sa skončila tretia časť Noci Besov, podľa mňa nadpriemerným úspechom. Ľudia odchádzali unavení, ale na duši určite blažení a spokojnosť bola aj na strane organizátora. Kapely zahrali viac než dobre a atmosféra bola úžasná. Škoda len, že som sa hneď po skončení akcie musel pobrať na cestu domov, a tak neostal čas na poriadny rozhovor so známymi. Kultúrny zážitok mi to však vynahradil, a preto sa už teraz netrpezlivo neviem dočkať pokračovania tohto koncertu.
Napísal: Zoreslav
Foto: Narya
