Zdravím ťa Sambor. Dnešný rozhovor sa bude niesť hlavne v spomienkovej rovine, nakoľko by som sa rád vrátil k niektorým skupinám z tvojej minulosti. V roku 2008 si zakladal folk metalovú skupinu Prarod. Ako vznikla táto skupina a jej názov?

Pokiaľ mi pamäť siaha, a dobre si pamätám, tak po par pivách v Trenčianskom bare s jedným známym došlo na tému hudby a som sa ho opýtal, či nepozná z Trenčína nejakých chalanov čo hrajú, majú skúšobnú a najlepšie metal, že by som si raz od času chcel čosi zahrať, ako sa povie „zajamovať“. Dal mi kontakt na Andreja a ja som neváhal a ozval sa. Dohodli sme sa a stretli sme sa v ich skúšobni na sídlisku. On vtedy skúšal s kapelou Varta, kde hral spolu s gitaristom z Proglasu. Prehodili sme pár viet, klasické zoznámenie, a zavreli sme sa do skúšobne (garáže). On mal rád Metallicu, ale keďže tu som nevedel hrať, tak reku zahrám niečo čo poznám a dal som Temnozor – Werewolf a viac netrebalo. Bicie sa rozozvučali a už sme šli ako o život. Chalani to poznali a o to ma to viac potešilo a vedel som, že z toho by aj niečo mohlo vzísť. Po ešte pár skladbách, aj zo svojich skladieb, sme zašli na pivo, pokecali čo a jak a že môžeme sa aj častejšie stretnúť. Potom už klasický priebeh ako víkendové posedenia pri pive, zoznamovanie sa s ďalšími metalistami (s basákom) a hľadanie skúšobne, keďže tu garáž na sídlisku im zrušili. Poznal som Koronasa a tak som sa ho opýtal, či nevie o nejakej skúšobni a rovno sme sa dohodli a skúšali sme u nich, kde skúšal s Moranou. A tam sa začali tvoriť prvé, vtedy ešte bez názvu kapely, skladby. Názov Prarod ako taký ani nemal predchodcu či modifikácie, proste chcel som niečo slovenské, tematicky smerovane na predkresťanské obdobie, rodnoverie, prírodu, zvyky, taký ten klasicky folklór obyčajného ľudu a tak ďalej. Ako som došiel k názvu už popravde neviem. Ale Pra– hovorí jasne, že prastarý a Rod asi zjavne som uvažoval o Slovanskom rode na našom území. Chalanom som povedal názov a oni boli nadšení. A tak sa začala púť menom Prarod.

Aká bola tematická myšlienka, ktorá stála za hudbou Prarodu? O čom pojednávali texty?

Vzhľadom na odpoveď predtým je jasné, že tematika bola zameraná na vieru starých Slovanov, ich zvyky, s tým spojene uctievanie matky prírody a sem tam sa zašlo aj k zvykom a obyčajom. Na albume Na ceste k zániku už sa textovo rozdelili sily a dosť veľa prispieval gitarista Ľubo. Tam sa už tematicky hýbalo viac na ten ľud, jeho jednoduchosť, slepotu a naivitu voči systému a sľubom, ľahkovážnosť bežného ľudu nad stratou slobody na úkor obohatenia a také tie ako to poznáme…Na Panské! Samozrejme ušlo sa aj témam prírody, Slovanstvu a histórii.

Ako si spomínaš na účinkovanie v Prarode. Prečo taký rýchly koniec po dvoch materiáloch?

Spomínam veľmi rad. Nie raz si pustím demo či aj album, dokonca aj live vystúpenia , ktoré sú na youtube a nostalgia je veru silná. Bolo to krásne obdobie, robili sme čo nás baví, ľudia sa bavili, koncerty boli vždy plné, a aj tie po koncertné posedenia mali čo do seba :D.

Prišli ale krušné časy, kedy sme museli hľadať náhradu za basáka, ktorý ukončil činnosť. A od vtedy sa to akosi tiahlo len horšie a horšie. Ja som ukončil štúdium v Trenčíne a odišiel do iného mesta. Chvíľu sme ešte fungovali takto na diaľku, že som dochádzal na skúšky, ale už to strácalo takú tu celistvosť. Prestali sme byť partia kamarátov, ktorí trávili spolu skoro každý voľný čas, ale už sme začali byť len spoluhráči a tam sa ukázalo, že hudba nebol pre nás ten hlavný hnací motor. Prišli iné záujmy, gitarista odišiel do BA za prácou a po par skúškach sme sa dohodli, že to uzavrieme. A takto sa dopísala posledná kapitola.

Najslávnejšie časy má už folk metal či pagan black metal dávno za sebou. Zaujímaš sa ešte o tento žáner? Dá sa nájsť po tých rokoch ešte niečo zaujímavé na folk/pagan scéne?

Zaujímať sa, sa už nejako extra nezaujímam. Sem tam na mňa vybehne niečo nove na youtube, alebo si pustím nejaké staré dobre klasiky. Aj v mp3-ke mam zopár folk metalových či folk BM albumov, takže náhodný výber mi zariadi, že čas od času mi zaznie v ušiach nejaký Pagan Reign, Kroda, alebo Natural Spirit. A či sa da niečo nájsť? Určite! Nie je toho tak veľa, ako kedysi, ale stále sa nájdu kapely čo oprášia tento subžáner a obohatia svoje metalové postupy s folkovými prvkami a inštrumentmi. Väčšinou už sa nejedna o Black Metal, ale skôr to ťahá ku klasickému metalu až rocku. Viď aj naša domáca Poľudnica. (založil ju bývali gitarista Prarodu).

Ako by si zhodnotil odkaz, ktorý táto hudba vo svojej tvorbe niesla? Narážam na záujem o slovanskú históriu, bohov, ľudovú kultúru atď. Začiatkom milénia sa zakladali slovanské občiny, vznikali hudobné skupiny, koncertné podujatia, aktivít bolo v tomto smere naozaj veľa. Dnes je situácia úplne odlišná. Malo to z odstupom času zmysel? Aká je podľa teba budúcnosť slovanského pohanstva?

Určite to malo zmysel. S každým vypočutím skladby nesúcej odkaz k histórií, predkom či starej viere (najlepšie ak je k tomu aj text), je pripomenutie si kým sme boli, kým sme a kým stále môžeme byť. Niekto to vezme len ako hudbu, pokýve hlavou, podupe nohou a pretočí list v pomyselnej knihe jeho svetonázorov. Ale sú jedinci, u ktorých to prebudí, nie len záujem pre danú tematiku, ale aj pomôže nájsť také to smerovanie, prehĺbi vnútorne chvenie sa za hrdosťou k rodu, túžbe po prírode, láske k vlasti. Dokonca aj s odstupom času, sa nájde niekto, čo sa pripomenie s Prarodom, že to boli jeho prvé začiatky s tematikou slovanstva a rodnej viery a od toho momentu už šiel, ako hladný vlk po ovci, po danej tematike a podobnej hudbe. Trocha ma mrzí, že s koncertmi na smerovanie danej tematiky sa to akosi uťalo, ale tak stále sa nájdu ešte organizátori (vieme o kom je reč), čo čas od času spravia nejakú pagan akciu.

Rovnako to je aj s občinami. Vznikali, zanikali, premenovávali sa ale stále tu sú. Kto chce, si cestu nájde. Tu ale treba už viac pozornosti, lebo ako ľudia sú rôzny, tak aj pojem Rodnoverie si tu vysvetľujú rôzne. Nie ako samotný názov či jeho význam, ale jeho smerovanie ako takého. Využívajú sa rôzne pofidérne zdroje, interpretácie histórii a tak ďalej. Na druhej strane, ma teší že pojem Slovanstva sa dostáva čoraz viac do pojmu verejnosti, a nie len ako pojem z literatúry či dejepisu, ale aj ako pojem rodovej príslušnosti. Nachádzame tu už rôzne spolky, občiny, občianske združenia, ktoré sa zaoberajú ľudovými tradíciami, zvykmi, dokonca aj robia obrady a to všetko v rámci otvorenej verejnosti. Hneď ma napadá Staroslovanská Vatra, ktorá sa organizuje už nejaký ten rok pri Turčianskej Štiavničke. Tak isto tradičné jarmoky, kde čoraz viac je možne vidieť viac tradičných slovanských vzorov na košeliach, príveskoch, karetky, a pod. Veľmi veľkej obľube sa teší aj obchod www.PERUNSHOP.sk, ktorý ma veruže čo ponúknuť.

Ako sa pozeráš ako dlhoročný člen domácej scény na slovenský underground? Skupín je málo a väčšinu tvoria práve starí hudobníci. Je u nás black metal už dožívajúci žáner?

Tak ja nemám pocit, aby to bolo pred predtým nejako lepšie. Kapely stále sú, len tým, že BM koncertov je extrémne málo, sa tie kapely ani nemajú kde ukázať. Rovnako sa o tých kapelách ani nemáš kde dozvedieť, bo aj keď dnes je internet všemocný :D, nie každý ho využíva na 110% aby zaspamoval pol sociálnych sieti. Veľa BM kapiel sú vlastné projekty, lebo sú to buď jednočlenne, alebo dvojčlenne projekty, ktoré nie sú schopne koncertovať, alebo ani nechcú koncertovať. A potom tu mame subžánrové kapely používajúce prvky black metalu, prevažne vychádzajúce z crustu, punku, či alternatívneho rocku a tie si môžeš užiť na každej druhej mainstreamovej metalovej akcii, ale asi nie ak hľadáš Black Metal. BLACK METAL dožil? Určite nie! Len treba ho hľadať tam, kde ma svoje prirodzene miesto, v undergrounde!

Na začiatku nového milénia si začínal v skupine Legion Obscure. Okrem skromných informácií o dvoch demách z metal-archives je Legion Obscure celkom veľká neznáma. Aké boli tvoje hudobné začiatky?

Ako každého. Odhliadnuc od problémového hľadania skúšobne, členov čo by hrali Black Metal v malom meste plného punku, a finančných prostriedkov z brigád, to šlo vcelku rázne. Prvé sedenia za bicími boli skôr zoznamovacie, či vôbec človek na to ma. Po asi polroku navštevovania starého rodinného domu kamaráta, ktorý mi aj prepožičal bicie, a naučenia sa asi dvoch základných rytmov, som sa rozhodol že idem do toho. Našla sa skúšobná, presunuli sa bicie, aparáty, a začalo sa učiť a skúšať. Po cca dvoch rokoch od začiatku ma raz oslovil v Pube Jarldrahn, že či som ten a ten a že či by sme niekedy nešli zahrať do skúšobne. Keďže som nemal vždy gitaristu po ruke, tak jasne. Dali sme par stretnutí, zahral mi nejaké svoje veci, ja do toho niečo zabúchal a už bolo počuť prvé zárodky Legion Obscure. Po čase sa nahralo demo v skúšobni. Potom sa chystali skladby na album, ktoré ale už so mnou za bicími neuzrelo svetlo sveta. Prišlo na názorové nezhody a naše cesty sa rozišli. On pokračoval a nahral ten album s automatom a či ďalej pokračoval alebo či pokračuje, to už neviem. Dlho nie sme v kontakte.

Ku skupine Hromovlad si sa pridal v roku 2011. Po gitare a speve si presedlal na flautu. Dnes ťa vidieť na koncertných pódiách ako bubeníka. S ktorým nástrojom sa cítiš najlepšie/najistejšie?

Najlepšie samozrejme za bicími. Najistejšie ani za jedným. Aj keď to človek môže trénovať xy hodín, vždy ťa prekvapia buď hracie podmienky, hardvér, zlý psychicky stav (nálada) a tak ďalej. Ale hlavu si z toho nerobím. Keďže som samouk a nejdem striktne po nejakých predpísaných postupoch, improvizácia je môj najlepší kamarát :D. Hra na bicie ma baví asi najviac zo všetkého, takže v prvom rade si to snažím užiť a dodať čo najviac tej energie aj von.

Nedá sa nespýtať na Krajiny Hmly, kde posledné roky pôsobíš. Čo máte nové v skupine? V akom štádiu je avizovaný štvrtý album?

Ja už ani neviem čo je nové a čo staré. Akosi sa predierame s neustálym problémom na poste druhej gitary, ale v tvorení Nás to nijako neobmedzuje. Štvrtý album by mal uzrieť svetlo sveta tento rok, ak bohovia dajú a nič neskríži naše plány.

Ďakujeme za tvoj čas. Posledné slová patria tradične tebe.

Ja ďakujem za nastolenie prijemnej nostalgie pri spomínaní na krásne, miestami bezstarostne, časy a o záujem, ktorého odkaz verím neostane len v tieni týchto riadkov ale posunie nie jednu myseľ o krok vpred.