Dnes sa vrátim k druhému full albumu domácej kapely Obšar a nadviažem tak na recenziu ich debutu od kolegu NKH. Prvotina s názvom R.U.N.E. oslovila aj mňa a považujem ju za veľmi vydarený album, či už po kompozičnej alebo zvukovej stránke. Poďme sa však pozrieť ako obstál jeho nasledovník. CD s názvom Počornily horŷ, počornily lisŷ vyšlo o 4 roky neskôr u holandského vydavateľstva Void Wanderer Productions. Ako spomenul NKH v recenzii na debut, Obšar tak trochu zdedili nálepku „nasledovníka Ancestral Volkhves“, a to z dvoch dôvodov. Spieva tam Černorog z Ancestralu a texty sú po rusínsky. Hudbu Obšar však charakterizuje pomalšie tempo a podstatne väčšie využitie kláves, ktoré je ešte silnejšie na práve recenzovanej nahrávke.
Počornily horŷ, počornily lisŷ je o čosi dlhší album ako jeho predchodca, konkrétne o dve skladby. Čo však kritizoval NKH pri debute platí aj tu, pretože minutáž niektorých piesní je príliš krátka. Aj keď oceňujem priamočiarosť a snahu umelo nenaťahovať skladby, pri niektorých je škoda nepracovať o čosi dlhšie s kompozíciou. Je to kritika a kompliment zároveň, pretože táto rusínska partia vie poskladať naozaj dobrý materiál. Keď už sme pri porovnávaní, tak celkovo je tento album o čosi menej tvrdý a rýdzo black metalové postupy sa tu hľadajú ťažšie, napriek tomu, že prvá skladba Album napovedá svojim úvodom čosi iné. Miestami pripomína dobre známych nórskych Einherjer, či už pre svoju epickosť alebo pasáže hrané bez distortion skreslenia. V niektorých skladbách zas viac počuť rockové prvky, či už v piesni E-nhet alebo vplyvy melodického death metalu (a práve tu aj black metalu) v záverečnej Dovhŷ tŷni. Za úplne zbytočnú považujem skladbu Pid Javorinou, ktorá znie ako klávesový soundtrack k filmu a pôsobí tu vyslovene ako vata. Mojou obľúbenou skladbou albumu je Dirava studňa, ktorá rovnako začína rockovo a veľmi umne pracuje s gradáciou, avšak skôr ako sa človek nazdá, pieseň už končí. Minutáž 3:21 je naozaj žalostne málo, keďže asi minútu sa skladba len rozbieha a svojou atmosférou len pripravuje poslucháča, a to je veru veľká škoda.
Ak sa debutový album Obšar v niečom podobal na Ancestral Volkhves, tak druhý album je už úplne iná muzika. Počornily horŷ, počornily lisŷ prináša odlišný materiál, kde sa neboja hrať aj s menšími experimentami v podobe ženských vokálov a rockových vyhrávok. Obšar stavajú predovšetkým na podmanivej atmosfére v strednom, až pomalom tempe a veľmi dobre nafrázovanom vokále. Druhý album je určite nadpriemerným materiálom v rámci domácej scény. Tento text však ešte nekončí a mám pre vás pár bonusových riadkov.
Hodnotenie: 7/10
Živý mŕtvemu neverí
Album Počornily horŷ, počornily lisŷ vyšiel 18. februára 2022, čo je len pár dní pred ruskou inváziou na Ukrajinu. Čo to má spoločné s Obšarom? Pár mesiacov od začiatku vojny vydali rusínski chlopci v apríli singel s názvom Živŷj mertvomu neviryt, ktorý je venovaný ukrajinským obrancom. Rusíni sú na Slovensku uznaní za etnickú a jazykovú menšinu a ich dejiny sú silno späté s Ukrajinou. Tento náročný vývoj si však necháme na niekedy inokedy, v samostatnom článku.
Pieseň Živŷj mertvomu neviryt pokračuje v duchu (v tom čase) čerstvo vydaného albumu a v úvode tu značne dominujú klávesy. Najdôležitejším „nástrojom“ tejto skladby však je podľa môjho názoru vokál. Od momentu kedy začína klasický black metalový škrek (kde sa riff mierne podobá na spomalený Ancestral Volkhves) až po melodický čistý spev vo folklórnom duchu. Ten sa miestami môže zdať, že nie úplne harmonizuje s melódiou v pozadí, ale mne sa to svojím spôsobom páči.
Divkŷ na berehu – pisni spivajut,
spality maru ditinŷ vtikajut.
Nebude nam vece kradnuty spaňa,
nešahne na nas ruka nezvana.
Štruktúra celej skladby ma skutočne baví, či už je to black metalový základ alebo symfonická časť s melodickým spevom. A predovšetkým stopáž! Živŷj mertvomu neviryt je dlhšia ako, ktorákoľvek pieseň na plnohodnotnom albume. Mínusom skladby je očividne jej slabší zvuk oproti vyššie recenzovanému albumu.
Napísal: S.
English overview
In 2022, a Slovak band with Ruthenian roots released its second album Počornily horŷ, počornily lisŷ. Some would call their genre a melodic black metal, others folk/progressive black metal, but in general, it doesn’t matter. Obšar is building their atmosphere precisely with symbiosis of guitar melodies accompanied by a keyboard. If the debut album was compared with the previous band of singer Černorog, Ancestral Volkhves, then the second one finally lost this label. Obšar formed their face, added more rock elements, and in general music is less aggressive. The biggest minus of this album is the length of the songs. I consider many of them as too short and musicians of Obšar could work more with the composition and its duration.
