Pri obrovskom množstve hudby, ktorá sa každý rok vyprodukuje, je občas dobré obzrieť sa za staršími nahrávkami. Niekedy aj za takými, ktoré vznikli v „kamennej dobe“ internetu. Narážam tým na začiatok milénia, obdobie kedy kolovali niekoľkokrát prehraté kazety, napaľované CD pochybnej kvality a mamutie kompilácie mp3 stiahnutých zo stránok, ktoré dnes oddychujú na smetisku internetu. Oproti minulosti máme však veľkú výhodu, keďže dnes sa vieme k akejkoľvek hudbe dostať pomerne rýchlo. U mňa padla nostalgia na jedno, dnes už pomerne zabudnuté, dielo poľsko-ukrajinskej spolupráce s názvom Piorun. Vopred musím priznať, že i napriek tomu, že som celkom zbehlý v pagan bm undergrounde a toto meno som poznal už dávno, nikdy som mu nevenoval dostatočnú pozornosť. Čo je najskôr škoda, a preto sa pokúsim vám dnes predstaviť toto zabudnuté dielo poľského undergroundu.
Piorun je spojenie, dnes už pomerne známych mien pohanskej scény z Poľska a Ukrajiny. Podľa dostupných zdrojov, a tých je nie je veľa, sa tu stretli prominentné mená ako Wilk Wojbor (Bialy Viteź), ktorý sa zhostil spevu, Wojnar Sławigrom (Wojnar, Saltus) na klávesoch a gitare, Munruthel (Nokturnal Mortum) na bicích, Saturious (Nokturnal Mortum) píšťaly a Gniew Gromosław tiež spev. Ako prezrádza zostava nástrojov, Piorun sa svojou tvorbou pohybuje v neofolk pagan ambiente, takže black metal je tu zbytočné naozaj hľadať, čo i len v náznakoch. Poďme teda na samotný materiál.
Stajemy Jak Ojce obsahuje jedenásť skladieb a bol vydaný v roku 2004 na CD v poľskom Eastside Records. Ak by som mal hodnotiť album podľa prvej skladby, tak táto recenzia neexistuje. Prípadne by bola tak negatívna, že by zrejme nemalo zmysel ani jej uverejnenie. Celkom pekný folkový úvod prejde do totálne rozladenej kakofónie nástrojov. Všetko, čo by tu malo ladiť, a teda hlavne jednotlivé píšťaly, sú tak rozbité, že to celé piští a škrípe ako zle namastené dvere. V tejto fáze albumu určite vytrvajte, prípadne prepnite na ďalšiu vec. Totiž od druhej skladby Już Nadszedł Czas sa nástroje zosúladia a Piorun dávkuje celkom počúvateľný akustický pagan folk mixnutý s ambientom. Ak poznáte a máte radi skupiny ako Krajina Bez Wiatru, Wojnar, Perunwit, rozhodne nebudete sklamaní. Texty sú samozrejme v poľštine, v hovorenom slove. Tu prichádza druhý kameň úrazu, a to nekonzistentnosť vokálov. Kombinácia dvoch odlišne položených hlasov prípadne chórov nejde dokopy, prípadne to opäť budí dojem miernej falošnosti, ako napríklad v skladbe Nam Ojczyzny Nie Wydrzecie. V nahrávke sa dočkáme aj ženského spevu v skladbe Nadbużański Zmierzch, prípadne šepkajúcich hlasov, ktoré doprevádzajú hlavnú vokálnu linku.
Album Piorunu môžeme rozdeliť na dve pomyselné časti. Prvou sú skladby v štýle pohanského neofolku s jasných odkazom na folkové pasáže v starších albumoch Nokturnal Mortum (Taste of Victory, skladba As The Steel Eagle Into Golden Svarga), kde jasne cítiť rukopis Saturiousa. Druhú časť albumu tvorí pagan ambient, v štýle Wojnarového sólového projektu s doprovodným vokálom a gitarou. Oba štýly sa tu nebijú, naopak pekne splývajú a snažia sa vytvárať atmosféru starých predkresťanských čias a heroických bitiek ako napríklad v skladbe Biaty Rumak Bozyca. Keď v tomto prípade ešte rozumiete poľštine, máte vyhraté. U mňa je poľština v úplných základoch a k textom som sa nedostal, takže túto časť nebudem analyzovať. Rozoberať dopodrobna jednotlivé skladby na Stajemy Jak Ojce je úplne zbytočné. Pokiaľ máte radi východoeurópsky pagan black metal a zaujímate sa aj o pohanský neofolk v začiatku milénia, táto nahrávka vás i napriek očividným nedostatkom poteší. Pamätníkom vybaví istú nostalgiu, tak ako mne za obdobím, kedy som hltal podobné nahrávky jednu za druhou. Hodnotenie tentokrát nedám, nakoľko by to asi nebolo veľmi objektívne. Preto mi ostáva jediné, pokiaľ vás moja recenzia zaujala určite Piorun neobíďte.
Napísal: Blutkrieg
English overview
Piorun Stajemy Jak Ojce is a relic of the pagan ambient of the Eastern European underground scene. 11 anthems of neofolk and ambient with a pagan focus will transport fans to pre-Christian times, heroic battles, nostalgia of the Polish pagan underground of the 90’s. Despite occasional musical shortcomings, Stajemy Jak Ojce contains of interesting ideas and even after 19 years it still has something to offer for the fans of this genre.
