Lyricko-epická báseň Detvan od Sládkoviča v sebe určite nesie isté posolstvo pre budúcu generáciu. V jej popredí hlavne stoja idealizované kladné morálne vlastnosti späté s čistou krásou slovenskej prírody. Niet preto divu, že o zhudobnenie tohto diela sa niekto ujal, a to bola práve kapela z opisovaného okolia Podpoľanica.

Stojí vysoká, divá Poľana,
mať stará ohromných stínov,
pod ňou dedina Detvou volaná,
mať bujná vysokých synov:
či tých šarvancov Detvy ozrutných
Poľana na tých prsiach mohutných
nenosí a nenadája?
Alebo aspoň na tie výšiny
nehľadí dcéra tejto rodiny,
keď má porodiť šuhaja? —

Jedná sa síce o novú kapelu, no majú za sebou už svoj debutový album Synovia Poľany. Skladba Detvan, ako bolo už v úvode načrtnuté, preberá práve prvé dve strofy z tejto rovnomennej básne. Čo sa týka hudobného prevedenia, tak celá skladba sa nesie v melancholickej atmosfére. Úvod začína pomalým vybrnkávaním a bicími v pozadí. To sa však neustále až ku koncu skladby graduje, čo miestami vyústi až k akýmsi heavy-metalovým riffom. Hlavný spevák Ján do svojich vokálov vnára ťažkopádnosť, čo v poslucháčovi evokuje akúsi formu bolesti a emócií. Samozrejme, ako sa graduje hudba, tak s tým aj spev prechádza do akejsi recitácie a nakoniec až do growlingu.

Keď to zhrniem, musela som si túto skladbu najprv pustiť viackrát, aby som jej prišla na chuť. No ale práve vďaka tomu opakovanému prehrávaniu a uvažovania nad ňou, som ju pomaly začala oceňovať. Páčila sa mi hlavne tá ich medzi-žánrová hra, kde sa nedržali striktne akéhosi návodu. Skladba má svoju vlastnú atmosféru, melodiku, hodí sa k deju básne, obnáša prvky black, death, pagan a dokonca aj heavy metalu.  Ak je práve táto skladba predzvesť nového albumu, tak chalani sú zatiaľ na dobrej ceste a som veľmi zvedavá, s čím prídu ďalej. 

Hodnotenie: 7/10

Napísala: Devana