Slovo pohan z anglického „pagan“ je v súčasnosti terminus technicus ako v akademickej obci, tak aj v bežnom hovorom štýle, ale predovšetkým v metalovej a neopohanskej komunite. Nuž vidíte už aj na úvod som musel použiť slovo neopohanskej. Poďme si však vysvetliť bližšie odkiaľ máme toto slovo, čo vlastne vyjadruje a ozrejmiť jeho používanie.

Na začiatku som uviedol, že pohan je z anglického slova pagan, kde označuje toto slovo človeka, ktorý neverí v semitské náboženstvá, poprípade neznaboh. Ak budeme viac stopovať koreň tohto slova, tak sa dopracujeme k latinskému jazyku a výrazu „paganus, a a,um“ čo označuje človeka žijúceho mimo mesto, teda jednoducho dedinčana. Ako toto všetko súvisí s predkresťanskou vierou, ktorú má v súčasnosti označovať? To vám prezradí bližšie štúdium historických reálií antického Ríma a latinského sveta.

Každému je istotne dobre známe, že kresťanstvo sa začalo presadzovať na štátnej úrovni poprvýkrát v Rímskej ríši, kde vo svojich začiatkoch bolo „religio illicta“ tzv. nedovolené náboženstvo. Jeho strastiplnú cestu až k pozícii štátneho náboženstva tu nebudeme rozpisovať, nás však zaujíma práve obdobie kedy už zvíťazilo na štátnej úrovni. Stále sme sa však nedostali k onému slovu „paganus“ no vysvetlenie základných reálií je tu nezbytné pre pochopenie celého kontextu. Organizácia a život elity samozrejme prebiehal v mestách starovekého Ríma a keďže práve títo ľudia prijali oficiálne kresťanstvo ako prví, jeho šírenie sa dialo z mestského a intelektuálneho prostredia. Bežný dedinčan, vidiečan žijúci na periférií nebol tak konfrontovaný s novým náboženstvom, poprípade nie do takej miery ako ľudia v meste. Títo ľudia zachovávali staré predkresťanské zvyky, poprípade mali svoju synkretickú verziu náboženstva. Ako sme si uviedli vyššie „paganus“ je dedinčan a práve tento dedinčan bol ten, kto ešte neprijal krst. Toto slovo v latinčine dostalo teda neskôr druhý význam, a teda človek, ktorý nie je kresťanom a ani židom a vykonáva staré rituály.

Paganus vo všetkých jeho gramatických formách sa počas stredoveku, kedy kresťanstvo prežívalo svoj triumf nad predkresťanským svetom používal ako hanlivé označenie ľudí, ktorí neprijali krst a vykonávali „pohanské“ rituály. Stal sa z neho teda zaužívaný termín.

V súčasnej dobe bola postavená otázka niektorými ľuďmi, čo sa venujú vzkrieseniu predkresťanských náboženských kultov, či slovo „pagan“ nie je pre nich v skutočnosti urážkou. V tomto prípade môžeme uviesť príklad, ktorý je rovnakého rázu a tým je používanie slova „Indián“ pre pôvodných obyvateľov Ameriky, ale ten príbeh určite poznáte.

Napísal: S.