S.

Bol som na ceste do Vilniusu, šoféroval som, keď som sa dozvedel, že jeden z mojich najbližších priateľov je v kóme v nemocnici. Ani neviem ako som zvládol prísť do hlavného mesta Litvy, do toho všetkého sa mi celé Poľsko nedalo telefonovať, netuším čo bolo s mojím operátorom. Až na druhý deň vo Vilniuse som dostal telefonát od Riša zo Slaviboru, že náš kamarát Vlkan (Matej Králik) zomrel po mozgovej príhode. 

Osobne sa s tým stále neviem vyrovnať, píšem však tieto riadky ako spomienku na skvelého človeka, neskutočného dobráka a blízkeho priateľa, s ktorým som preskákal množstvo vecí. Vlkan mal veľké srdce, pomáhal mi pri organizovaní koncertov či obradov našej pohanskej svorky okolo Horehronia. Bol veľmi aktívny človek, okrem turistiky, zálesáctva, airsoftu a hudby sa venoval vedeniu historickej skupiny Slavibor. Celá living history komunita ho poznala ako dobráka, čo vždy rád pomohol. Jeho rodné mesto Brezno bude teraz bez neho pre mňa prázdne. Či už to bolo turné Noc Besov, ktoré sme celé prešli spolu alebo výlet s koncertom Svidník v Ohňu, ale kopu ďalších spoločných zážitkov ostane navždy v srdci a pamäti.

Minulý rok sme organizovali akciu Dožinky, práve v Brezne a chcel aby sme z toho spravili tradíciu. Aspoň to málo čo môžem teraz urobiť, je že mu prianie splníme a v septembri zorganizujeme túto akciu ako spomienku na neho. Vlkan alebo či už Šegy (jeho staršia prezývka) bol blízky nielen mne, ale aj ďalším členom redakcie. 

Odpočívaj v pokoji, hoduj s bohmi. Mal som ťa tak strašne rád priateľu…

Úprimnú sústrasť celej rodine a priateľke Michaele vyjadruje Stanislav.

B.

Telefonát, ktorý som v sobotu dostal od Stanislava a jeho prvá veta sa mi dookola opakujú v mysli, či bdiem či spím. Neviem sa cez to preniesť, je to pre mňa nereálne a chcem, aby to nereálnym aj ostalo. Ľudia ako Vlkan sa ťažko nachádzajú a ešte ťažšie strácajú. Nebudem opakovať Stanislavove slová, ale Vlkan nielen svojou dobrotou bol unikátna existencia. Vraj hnev pomáha zažehnať smútok, ale ja neviem na koho, alebo na čo sa hnevať, ako si pomôcť. Spomienky na tých niekoľko hudobných projektov, čo sme spolu rozbiehali, rady do života, ktoré sme si vymieňali a dohovárali si, keď ten druhý konal nesprávne, hlúposti, čo sme spolu vystrájali sa mi menia na akýsi čiernobiely spomalený, bolestivý film. Ani neviem, čo mám napísať, je toho toľko a moje myšlienky sú momentálne absolútny chaos, tak radšej skončím, aby som tvoju pamiatku nehyzdil pátosom. Na existenciu a duchovno sme mali iný názor, ale teraz dúfam, že som sa mýlil a ty si mal pravdu. Ostalo tu po tebe prázdno, hlboký smútok a všade len trpké memento…

„Life is a comfort of a good old friend’s advice…“ Ty vieš.

Pripájam sa k Stanislavovi a prajem úprimnú sústrasť rodine a priateľke Michaele. 

NKH

Osobne ani neviem, čo napísať. Priateľ, s ktorým som sa pravidelne vídal rovnako na turistických chodníkoch, hudobných koncertoch a obradoch Rodnej viery, človek, ktorého som stretol len pred pár týždňami na letnom slnovrate, tu už s nami nie je. Stále akosi podvedome čakám, že sa to celé vysvetlí ako nejaký zvláštny omyl, ako nepodarený žart, hoci dobre  viem, že sa to nestane. Z nejakého dôvodu odchádzajú tí najlepší a my ostatní tu máme pokračovať. Asi bude pravda, že plameň, ktorý žiari dvakrát tak jasne, horí dvojnásobne rýchlo. Budeš nám tu chýbať.

Na tvoju večnú pamiatku, drahý priateľu!

Úprimnú sústrasť rodine a priateľke Michaele vyjadruje Kamil.

[Ukázať prezentáciu]