S kapelou Ravenoir som sa prvýkrát stretol len nedávno a to pri príležitosti ich pripravovanej albumovej novinky Nocturne. Album si zobralo na starosť slovenské vydavateľstvo Gothoom Productions a termín vydania je stanovený na 2. 11. 2024.

Do našej redakcie sme dostali e-mail s informáciou o pripravovanom albume kapely Ravenoir. Keďže som dlhšie nepísal žiadnu recenziu, podujal som sa, že ju spracujem.

Ravenoir je český projekt, ktorý má na konte už tri albumy a Nocturne bude ich štvrtým. Kapelu založili v roku 2020 bývalí členovia Root. Pre mňa osobne za zmienku stojí gitarista Jíři Háb, ktorý na najnovšom albume nahral gitarové sóla. Tie ma aj upútali a vďaka ním sa mi album podarilo vypočuť do konca. Ani toto meno mi však pred oboznámením sa s kapelou nič nehovorilo, ale poďme pekne postupne.

Na albume sa nachádza desať nahrávok, z toho prvá je intro a posledná outro. Takže skutočne je to osem plnohodnotných skladieb. Štýl kapely je označovaný ako blackened/death. Tento album je trošku iný, pomalší a ťahavejší – inými slovami by sa dal označiť ako doom. To som sa ale dozvedel až pri počúvaní.

Intro s názvom Beyond the Horizon of Emptiness sa mi páčilo a už v ňom sa mi zdalo, že gitara na albume bude zaujímavá v pozitívnom slova zmysle. Po intre nasledovala skladba Reincarnation a úvodná gitarová melódia mi trochu pripomenula moju obľúbenú skladbu Eraser od švédskej death metalovej kapely Hypocrisy. Celkom sklamanie však pre mňa boli bicie. Zmocnil sa ma pocit, že to s nimi tak bude na celom albume a skúsil som si skladby preklikať. Moja zlá predtucha sa potvrdila. Celý album sa niesol v podobnom duchu a myslel som, že od recenzie nakoniec upustím. Nakoniec som sa premohol a vypočul si ho až do konca. Postupne som si ten ťažkopádny rytmus prestal všímať. Myslím si, že v skladbách bol slušný priestor na to, aby sa niektoré bicie pasáže dali prepracovať kvalitnejšie. Možno je to tým, že autori si na to nepotrpia a pri ich tempe štyri albumy za štyri roky chceli skôr kvantitu ako kvalitu. Za mňa to je však veľké mínus tohto albumu.

O kapele som pred vypočutím albumu vedel iba to, že ju založili bývalí členovia z Root. Netvrdím, že sa mi Root páči, ale ich album Kärgeräs alebo gitarový riff skladby Píseň pro Satana boli hitovky a nevyhli sa ani mojim metalovým začiatkom ešte v časoch strednej školy takmer pre dvadsiatimi rokmi. Preto som očakával energickejšie skladby a agresívnejšie riffy. Nedalo mi to a načrel som aj do minulosti Ravenoir, či vždy hrali takýto štýl. Aj keď v prípade tejto kapely je slovo minulosť možno trošku prehnaný pojem, keďže kapela má iba cca štyri roky. No za dobu svojho pôsobenia sa im podarilo vytvoriť celkom slušný počet albumov. Aj keď ktovie, niekedy je možno menej viac. Ich predchádzajúce albumy však potvrdili moje predpoklady, že skladby boli viac technickejšie a aj rýchlejšie a pravdepodobne iba tento nový album je doomový. Prijal som teda fakt, že to bol ich zámer a zmieril som sa s tým, čo ma čaká. Až do poslednej skladby sa neudialo žiadne prekvapenie v zmene štýlu a skladby pôsobili jednotvárne.

Pri študovaní informácii o kapele som natrafil na rozhovor s Jíři Hábom v Metalovej spovědnici. Jeho meno mi nič nehovorilo, ale v popise videa bol označený ako člen Ravenoir, Eagleheart a bývalý člen Root. Keďže v Eagleheart poznám aj niektorých členov a ich hudbu som počúval, pustil som si video, lebo ma zaujímalo, ako je to celé prepojené.

Jíři vo videu rozpráva o svojom pôsobení v kapelách Root a Eagleheart a spomína aj ako vznikla spolupráca s Ravenoir a dozvedel som sa teda, že sóla na albume Nocturne nahral on. Tie sa mi vážne páčili a vďaka Ravenoir som teda takto spoznal kvalitného a inšpiratívneho gitaristu.

To by som mohol označiť ako pozitívum albumu, vďaka ktorému môže mať album lepšie hodnotenia. Ak by som mal zhrnúť celkové dojmy albumu Nocturne, zaujali ma teda niektoré gitarové riffy, ktoré boli fakt zaujímavé a kreatívne. Gitarové sóla boli veľmi profesionálne a prepracované do detailov a podľa môjho názoru potiahli album vyššie, ako by bol bez nich. Čo však kazilo celkový dojem boli bicie nástroje. Niektoré skladby začali chytľavo no po zapojení rytmu energia opadla a skladby mi tak zneli jednotvárne. Zvykne sa hovoriť, že keď má kapela dobré bicie, je to polovica úspechu. Netvrdím, že bubeník je tu nekvalitný, ale mohol byť kreatívnejší.

Zvuk albumu bol dobrý, ale asi by som ho neoznačil ako niečo nadštandardné.

Podľa rozhovoru vo videu kapela vraj nekoncertuje a hudbu len produkuje. Ja by som sa na ich mieste zameral do budúcna skôr na kvalitu a ak by sa aj rozhodli pokračovať v štýle doom metalu, zahrnul by som do toho aj pestrejšie pasáže alebo skladby.

Hodnotenie: 6/10

Napísal: Serenity

English overview
Ravenoir is blackended/death metal band from Czech Republic founded in 2020. They have four albums. New album Nocturne (2024) is doom metal album and has ten tracks. Album was released by Gothoom Productions.