Tohto roku som sa rozhodol trocha zmeniť svoju doterajšiu koncertnú rutinu s tým, že upustím od frekventovaných návštev lokálnych blackmetalových kluboviek a namiesto toho sa občas vyberiem na kapely, ktoré chcem prioritne vidieť, hoc aj do zahraničia.

Novú dogmu som začal uplatňovať v Prahe návštevou koncertu Einara Selvika a kompánie, a ako druhý prišiel na rad kapely Rome v Krakove. Luxemburgský projekt, za ktorým stojí meno Jerome Reuter, sledujem asi tak desaťročia, a tak som správu o poľských zastávkach turné k aktuálnemu turné prijal s nadšením. Rovnako tak aj traja ďalší kamaráti, s ktorými som sa napokon vydal smer Krakov ešte deň pred koncertom.

Tým vznikol čas navyše, ktorý umožnil pozrieť si mesto i jeho zákutia, čo sme v prípade prvého večera využili predovšetkým na ochutnávku remeselných pív v istom miestnom metalovom podniku. Chuťová škála špeciálov sa pohybovala od naozaj podivuhodne zlých až po skutočne vydarené kúsky. Nie je divu, že plán druhého dňa nabral istý sklz a mesto sme si nepozreli tak, ako si to zaslúži (predovšetkým mrzí vynechanie miestneho archeologického múzea). Aj tak môžem konštatovať, že historické jadro Krakova patrí medzi najkrajšie, aké som dosiaľ videl, ak nie je priamo najkrajšie. Obzvlášť oceňujem vzhľad historických pamiatok vrátane vzorne opravených mestských hradieb. Celému mestu kraľuje Wawel, ktorý sme si pozreli spolu s davmi ľudí.

Tak sme sa postupne prepracovali k hlavnému bodu programu – koncertu kapely Rome. Po chvíli hľadania sme medzi historickými priemyselnými budovami našli klub Zet Pe Te, v ktorom sa mal koncert odohrať. Priestory klubu i koncertná miestnosť vyzerali veľmi dobre, akurát stĺpy v druhej menovanej podľa mňa dosť výrazne narúšali vizuálny zážitok z nasledujúceho koncertu.

Ten sa začal vystúpením miestnej predkapely s názvom Grave of Love. Dvojčlenný projekt zložený z gitaristu a spevák v jednej osobe a perkusionistu predstavil asi ten najgenerickejší a najplytší neofolk, aký som mal v svojom živote zatiaľ tú česť počuť. Kapelu som vydržal pred pódiom trpieť asi dve skladby, z ktorých jedna sa podľa mňa skladala tak asi z troch akordov do zblbnutia hraných v tom istom rytme. Umeleckému zážitku nepomáhal ani hlasový prejav pozstávajúci striedavo z monotónneho deklamovania a nekontrolovaného hulákania. A celé to nevylepšil ani silný poľský akcent v anglických textoch, až to celé miestami hraničilo so sebaparódiou. Pre takéto zážitky by mal človek chodiť za zubárom, nie na koncert. Ďakujeme, odíďte!

Po krátkej prestávke nasledoval Rome. Ten predchádzajúce hudobné utrpenie zmazal behom niekoľkých minút. Kapela sa predstavila v trojčlennej zostave. Jerome Reuter obstaral akustickú gitaru a hlavné vokály. Sekundoval mu gitarista so sólovou elektrickou gitarou a pekusionista. Obaja sa tiež podieľali na backing vokáloch. Na koncertoch Rome je zaujímavé, že kapela mení zvuk od turné k turné, a ako sa vopred sľúbilo, tentokrát pôsobila viac akusticky.

Odznel prierez tvorbou kapely, kde značný podiel tvorili skladby z najnovšieho Le Ceneri di Heliodoro a albumu The Hyperion Machine z roku 2016. Popri tom zazneli aj rôzne staršie hity kapely, ale aj tri úplne nové skladby z pripravovaného nového albumu vrátane piesne „Kali Yuga űber alles“.

Pred koncertom som mal menšie obavy podložené aj videnými záznamami z niektorých starších živých vystúpení, že to všetko neklapne tak, ako by malo, a ostanem sklamaný. Výkon kapely však bez výnimky rozptýlil moje pochybnosti. Ani na Jeromových čistých vokáloch som nenašiel nejakej chyby. Ocenil som aj jeho skromné pódiové vystupovanie bez nejakých nadbytočných rečí medzi skladbami. Ani neviem, čo by som považoval za vrchol vystúpenia, ale aj s prítomnými kamarátmi som sa zhodol na tom, že najlepšie vyzneli skladby podané v martial industrial duchu, kde si aj Jerome zobral do rúk bubon (Spanish Drummer, Sons of Aeeth, Kali Yuga űber alles). Pri piesni „One Fire“ si vzal do rúk bubon aj druhý gitarista a skladbe to dalo riadny švung. Kapela aj po roztrhaní struny a výmene akustickej gitary pokračovala v nastolenom trende a na záver ešte pridala poriadnu nádielku bonusových skladieb.

Osobne nemám viac čo dodať. Hodnotiť krakovské vystúpenie Rome ako vydarené sa mi nezdá dostatočné. Už aj preto, že kapela mení aranžmá a podáva aj staré skladby v novom šate, si Rome určite pôjdem pozrieť i na nejakom ďalšom budúcom turné.

Rome zoznam skladieb:

1) The Secret Germany (For Paul Celan)

2) Celine in Jerusalem

3) Blighter

4) Like lovers

5) Nová pieseň

6) Spanish drummer

7) Uropia a Morte

8) Sons of Aeeth

9) Skirmishes for Diothima

10) One Lion’s Roar

11) Kali Yuga űber alles (nová pieseň)

12) A Farewell to Europe

13) West knows best

14) Who Only Europe Know

15) One fire (bonus)

16) Our Holy Rure (bonus)

17) Feuerordal (bonus)

18) Neue Erinnerung (bonus)

19) Swords to Rust (bonus)

20) Nová pieseň (bonus)

Napísal: N.KH