Jednou z najdôležitejších aktivít Besu je podpora domácej black metalovej scény a dnes prinášame zaujímavý rozhovor s jednou z osôb, ktoré zasvätili časť svojho života práve black metalu. O rozhovor medzi dvoma žurnalistami sa postaral náš redaktor NKH.
Zdravím Dagon. Domnievam sa, že pre ľudí, ktorí sa pohybujú a vnímajú (česko)slovenský black metalový undergound, tvoje meno nebude neznáme. Žurnalista, vydavateľ, hudobník a vzhľadom na to všetko asi predovšetkým oddaný fanúšik. Zabudol som na niečo, čo by si chcel k tomuto predstaveniu dodať?
Zdravím ťa. Nezabudol si asi na nič. No, možno ešte človek, pre ktorého je tvrdokovová hudba už takmer 30 rokov nielen prekrásnym koníčkom, ale aj spôsobom života a zároveň drogou, bez ktorej by som snáď ani nemohol existovať. Okrem toho mám samozrejme aj zopár iných záujmov a aktivít, ale tie sú v porovnaní s hudbou druhoradé.
Začneme tým, čo je pre mňa z tvojich aktivít, momentálne asi najzaujímavejšie. Po dlhšej odmlke si sa vrátil k vydávaniu papierového zinu a v krátkom čase vyšli dve čísla Unholy Pagan Fire. Čo ťa viedlo k myšlienke znova sa vrátiť k vydávaniu papierového zinu? Aký vidíš rozdiel medzi jeho momentálnou a pôvodnou podobou?
Zaujímavá otázka. Pôvodná myšlienka na rozbehnutie klasického tlačeného zinu vznikla niekedy v roku 1999, kedy som dostal chuť byť súčasťou celej tej podzemnej scény o čosi viac, než iba ako pasívny konzument. A tak sme spolu so Sickom postupne rozbehli to, čo sa o nejaký pol rok premenilo na prvé číslo Unholy Pagan Fire (čo sa názvu týka, nechal som sa inšpirovať jednou z rovnomenných skladieb z albumu BEHERIT – Drowning Down The Moon, ktorý patrí dodnes k mojim najobľúbenejším black metalovým dielam). A v krátkom čase vzniklo druhé číslo, ktoré však prinieslo aj prvé, spočiatku malé, no neskôr narastajúce nezhody, čo sa zamerania zinu týkalo. Dnes je môj pohľad na tieto prvé dve čísla značne zmiešaný. Na jedenej strane sa pri listovaní týchto zošitov prenesiem do tej dávnej doby, no zároveň musím hodnotiť grafickú podobu ako aj celkovú náplň ako zúfalo amatérsku. Škoda že tretie číslo, ktoré bolo z 90% dokončené nikdy nevyšlo. Jeho kvalita totiž šla prudko smerom nahor. Ten materiál mám dodnes vo svojom PC a v súčasnosti sa pohrávam s myšlienkou, že by som niektoré z príspevkov zverejnil, ako sondu do minulosti J.
A ako prišlo k znovuzrodeniu Unholy Pagan Fire? S tou myšlienkou som sa začal zaoberať pred pár rokmi, no rozhodujúci impulz, ktorý to všetko spustil bola kniha Martina Lukáča – Monstronomicon, resp. obrazová príloha tejto knihy, kde sa objavilo foto spomínaných prvých dvoch čísiel. To ma definitívne presvedčilo, že nastal ten pravý čas pre veľkolepý návrat J. Touto cestou Martinovi ďakujem.
Možno trochu vyhodnotenia. Ako si spokojný s výsledkom, a aká bola odozva na vydanie papierového zinu? Je niečo (napríklad rozhovor s nejakou kapelou), čo by si na dvoch aktuálnych číslach rád vyzdvihol? Aké sú tvoje budúce plány v tomto smere?
S výsledkom som spokojný, no zároveň stále rozmýšľam, ako konečný výsledok neustále vylepšovať. Tak napríklad nové číslo, ktoré je prakticky hotové, by malo byť tlačené v profi tlačiarni, čo bude v porovnaní so súčasnou domácou kopírkou určite krokom vpred. Odozva bola lepšia ako som očakával a potešujúci je hlavne fakt, že záujem medzi návratovým tretím a štvrtým číslom citeľne stúpol. Občas dostávam otázky, prečo nemá zine viac strán… iste, mohol by som počkať, kým by sa nazbieralo dostatok materiálu na (povedzme) 100 stranový zošit, ale vrámci aktuálnosti sa mi zdá prirodzenejšie, aby vyšiel zine 4-5 krát ročne, čím sa zvýši možnosť reagovať na aktuálne dianie na scéne. A nejaký rozhovor ktorý by som špeciálne vyzdvihol? Cením si každého rovnako. Kapely, ktoré oslovím ma musia v prvom rade niečím zaujať a je úplne jedno, či sa jedná o známe a všeobecne uznávané meno, alebo garážové teleso, ktoré na svojom konte nemá ani poriadnu nahrávku. Iste, niekedy odpovede zaostávajú za mojim očakávaním, ale s tým treba počítať.
Keďže si naznačil blížiace sa vydanie ďalšieho čísla Unholy Pagan Fire, môžeš nám povedať aj niečo bližšie týkajúce sa jeho obsahu?
Nechcem priveľmi prezrádzať obsah nového čísla, tak aspoň zopár mien. Čitatelia sa určite môžu tešiť na rozhovory s Mortiisom, Stworz, Goatcraft, Blackoshom či špeciálny pokec s Vlastom Henychom. Samozrejme, bude toho oveľa viac a to nehovorím o chystaných interview, pričom niektoré mená budú stáť rozhodne za to.
Niečo k tvojmu pôsobeniu v internetových webzinoch. Viem, že si donedávna písal pre dnes už nefunkčný Mortemzine. Ako by si zhodnotil svoje pôsobenie v Morteme? Môžeš nám nejako priblížiť dôvody, pre ktorý tento webzine po istej stagnácii ukončil svoju činnosť?
Pre Mortemzine som písal 4 roky a dodnes si myslím, že to čo sme spoločne vytvorili bol bezkonkurenčne ten najlepší metalový webzin, ku ktorému sa ostatné podobné ziny ani nepriblížili. Tým nechcem samozrejme znižovať ich úroveň, ale je to tak. Boli to krásne 4 roky a je veľkou škodou, že všetko skončilo tak ako skončilo. Nechcem sa tu príliš zmieňovať o podrobnostiach konca Mortemu (je to skôr otázka na Dufaqa alebo Dalihroba), ale prezradím, že najväčšiu zásluhu na tom majú ľudia, ktorí s Mortemom nemali takmer nič spoločného.
V súčasnosti píšeš pre ďalší zine „spoza rieky Moravy“ – R.U.M. Ako vnímaš rozdiel medzi písaním pre tento webzine a prácou na papierovom zine?
Pre R.U.M. zine som začal písať ešte počas fungovania Mortemu a v tejto činnosti hodlám samozrejme pokračovať aj naďalej a zároveň chcem touto cestou poďakovať Allovi, ktorého entuziazmus a zápal pre vec je obdivuhodný. Keďže R.U.M. zine je (v porovnaní s Mortemom alebo Unholy Pagan Fire) prakticky žánrovo neohraničený, je písanie pre mňa v podstate relaxom, ktorý si patrične užívam. Mám na mysli hlavne seriály o Black Sabbath, Bathory, Megadeth, ktoré mapovali celú diskografiu týchto telies a ku ktorým sa najbližšie pripojí Motorhead. Okrem toho píšem samozrejme o nových nahrávkach, ktoré by však v Unholy Pagan Fire nemali svoje miesto. Hlavný rozdiel je predovšetkým v tom, že v prípade R.U.M. zine stačí odovzdať napísaný článok a o ostatné sa postará All, kým v Unholy Pagan Fire je výsledok potrebné prispôsobiť veľkosti a počtu strán, čo (hlavne pri finalizovaní čísla) zaberie veľmi veľa času.
Predpokladám, že aj vďaka svojej práci v metalovej žurnalistike, máš celkom dobrý prehľad o dianí v undergroundovej hudbe. Čo ťa v poslednom čase, povedzme roku, zaujalo doma i v zahraničí? Sú nejaké nové nahrávky, ktoré by si vyzdvihol a sú nejaké avizované nahrávky, na ktoré sa vyslovene tešíš?
No za tie roky istý prehľad samozrejme mám a zároveň ma baví objavovať stále nové a nové mená. Nahrávok, ktoré ma za posledné obdobie zaujali je samozrejme veľa, tak len v krátkosti: Necromantic Worship, Ord, Fluisteraars, Shaidar Logoth, Thromos, Sepulchral Zeal (z tých menej známych)… A tak by som mohol pokračovať donekonečna. Z domácich nahrávok to boli rozhodne mená ako Malokarpatan, Goatcraft, Remmirath, Krolok, 777 Babalon alebo Blackosh. No a z avizovaných vecí by som určite upriamil pozornosť na nový Darkestrah – Turan, projekt Ivara Bjørnsona (Enslaved) a Einara Selvika (Wardruna) nazvaný Skuggsjá. Ich debutový album A Piece for Mind & Mirror je niečo, čo rozhodne treba počuť. Inak tradične výborný materiál priniesli Ulver – ATGCLVLSSCAP a Ihsahn – Arktis. A rozhodne si netreba nechať utiecť návratové EP Hades Almighty – Pyre Era, Black!, vychádzajúce onedlho ako split s Ukrajincami Drudkh.
Ako vidíš vývoj blackmetalovej hudby? Myslíš, že dnešok v porovnaní s minulosťou prináša dostatok kvalitných nahrávok alebo sú takéto diela skôr výnimkami v mori nezaujímavého balastu? Nejaké trendy (kapely), ktoré ťa oslovujú alebo naopak úplne serú?
Dobrá otázka, o ktorej by sa dalo debatovať celé hodiny. Myslím, že dnešok prináša dostatok kvalitných nahrávok. V porovnaní s minulosťou, kedy boli niektoré výtvory možno až nekriticky prijímané, sú dnešné opusy veľakrát oveľa sofistikovanejšie a hudobníci neporovnateľne skúsenejší. No problém je v tom, že všetkého je až príliš veľa a sledovať celý ten vývoj je prakticky nemožné. A z tohto dôvodu nemôže ani tá najlepšia nahrávka získať také meno, ako nejeden titul v minulosti. Čo sa žánrového vývoja týka, v tomto smere sa mi zdá ako dobrá alternatíva ambient so svojimi odnožami (industrial/noise…), ktoré dokážu mierne stagnujúci čierny kov nesmierne obohatiť.
Zaujímajú ťa ako fanúšika aj koncerty alebo skôr oceníš hudbu osamote? Ako veľmi je pre teba dôležitý formát hudby? A čo ty a zberateľstvo? Je pre teba dôležité vlastniť nahrávky aj vo fyzickom formáte?
Na koncerty síce chodím, ale nie som typ, ktorý by vymetal každú jednu akciu. Ročne to je naozaj iba zopár show, ktoré navštívim. Oveľa radšej dávam prednosť venovať sa hudbe osamote, keďže som chorobne vášnivý zberateľ LP, CD aj MC, ktorých mám doma na tisíce, pretože jedine fyzický formát považujem za skutočný.
Pod menom Unholy Pagan Fire funguje aj menšie vydavateľstvo. Môžeš nám v skratke predstaviť jeho činnosť? Aké sú tvoje budúce plány a predstavy ohľadom jeho fungovania?
No, jedná sa naozaj o miniatúrne a hlboko podzemné vydavateľstvo, takže o nejakej činnosti sa snáď ani nedá hovoriť. Na svojom konte mám zatiaľ 2 vydania. Prvým z nich je (zatiaľ) posledné EP môjho projektu DAGON – A Mind Wandering Through The Endless Caves Of Eternal Solitude a druhým je reedícia splitka MISTY FOREST/KRAJINY HMLY – Keď padnú hmly. Čo sa týka plánov do budúcnosti, chystám sa v dohľadnej dobe vydať profi MC prakticky neznámeho slovenského projektu STRONGHOLD – Volanie stromu smrti. Jedná sa podľa môjho názoru o naozaj zaujímavé black/ambient dielo, pripomínajúce vzdialene rakúsky SUMMONING. Okrem toho mám v pláne ešte nejaké 2-3 veci, ktoré sú ale viac-menej v štádiu nápadu, takže by som o nich nerád hovoril niečo bližšie.
V minulosti si sa pod pseudonymom Dagon prezentoval aj rovnomenným projektom. Ak sa nemýlim, išlo štýlovo o dungeon synth. Môžeš nám tento hudobný projekt predstaviť bližšie? Ako vnímaš spojenie medzi „temnou stránkou“ ambientnej hudby a black metalom? Máš do budúcnosti nejaké plány na pokračovanie tohto projektu alebo by si sa chcel hudobne realizovať iným smerom?
Áno, je to presne ako píšeš. Ide o primitívny a jednoduchý dungeon synth ambient starej školy. Doteraz vyšli nasledovné veci: EP Cesta do Nawie , singel Oblaky, album Temná rieka, EP Yog-Sothoth, album Cântec De Sange, Moarte Şi Distrugere a už spomínané EP A Mind Wandering Through The Endless Caves Of Eternal Solitude. Prvé tri veci boli bežne dostupné a prakticky celý náklad je preč. Avšak potom, ako som začal svoje veci nachádzať voľne stiahnuteľné v občas naozaj nedostatočnej kvalite som sa pýtal sám seba, či niečo takéto má vôbec zmysel. A tak nasledujúce počiny vyšli v striktne limitovaných počtoch nepresahujúcich 20 kusov, ktoré som rozdal medzi známych. Do budúcna samozrejme existujú nejaké plány, ktoré budem postupne realizovať, ale asi zostanem pri pár kusových nákladoch. Čo sa týka hodnotenia jednotlivých nahrávok, s odstupom času sa mi niečo páči viac a niečo menej, ale určite by som vyzdvihol Temnú rieku a hlavne Cântec De Sange, Moarte Şi Distrugere s ktorou som spokojný najviac. Túto nahrávku sa v budúcnosti chystám vydať aj vo vinylovej podobe, ale znovu sa bude jednať o max. 20 kusový náklad.
Čo sa týka spojenia ambientu a black metalu, o tom som sa zmienil v jednej z predchádzajúcich odpovedí. Už dlhšiu dobu mám pocit, že čierny kov je možno až príliš tesne zviazaný istými nepísanými, ale o to tesnejšími okovami a práve ambient (prípadne amient/noise, či príbuzné kombinácie) mi prídu ako nepopísaný list, ktorý dokáže priniesť nejednu zaujímavú a v konečnom dôsledku podmanivú a objavnú nahrávku. No žiaľ (alebo našťastie) to takmer nikdy neprekročí rámec najhlbšieho undergroundu.
Tvoj pseudonym i názov jedného EP (Yog-Sothoth) odkazujú na tvorbu H.P. Lovecrafta. Spojenie medzi Lovecraftom, ale aj ďalšími autormi hororovej, fantasy, ale aj sci-fi litaratúry je evidentné a vinie sa metalovou hudbou v podstate takmer od jej začiatkov. Aký je tvoj vzťah k tvorbe tohto spisovateľa a ďalšej podobnej literatúre?
Lovecraftova tvorba ma ohúrila a fascinovala okamžite pri prvom stretnutí a jej čaro neprestalo pôsobiť ani po takmer 20 rokoch o čom okrem iného svedčí aj môj pseudonym. V tomto smere ma neskonale potešilo nedávne päťzväzkové vydanie jeho poviedok ilustrované Františkom Štormom. Jeho vplyv na celú metalovú scénu je nepopierateľný a spolu s E. A. Poeom a J. R. R. Tolkienom tvorí bezodnú a nevyčerpateľnú studnicu inšpirácie.
Ďakujem za rozhovor! Je niečo, na čo sme zabudli a chcel by si to ešte dodať? Záverečné slová sú na tebe.
Ďakujem za zaujímavé otázky a poskytnutý priestor. Nech sa darí.
