Minulý rok sa nám podaril urobiť pomerne rozsiahli rozhovor s bratislavskou skupinou Ethereal Pandemonium. Dnes by som sa rád pozrel na nemenej známu formáciu opäť z Bratislavy, ktorá zohrala v mladosti nejedného fanúšika extrémnej metalovej scény svoju rolu. Spomínam v mladosti nakoľko najslávnejšie roky tohto zoskupenia patrili do začiatku nového milénia. Skupina sa však pred niekoľkými rokmi vrátila na scénu a za sebou má rovno dva albumy a množstvo koncertov. Reč bude o Orkrist a na nasledujúcich riadkoch si spolu prejdeme ich celú diskografiu od pamätných prvých vydaní až po aktuálnu novinku. Ako bonus spomeniem vedľajšie projekty v ktorých sa hlavný mozog skupiny Crom angažoval. Jednotlivé albumy nám ochotne okomentoval, takže čitateľ tak bude mať možnosť nahliadnuť za „oponu“ každého vydania. Rozhovor som kvôli rozsahu rozdelil na dve časti. V prvej sa formou recenzie a rozhovoru povenujem tvorbe skupiny Orkrist a predchádzajúcim projektom Croma, v druhej sa zameriam na aktuálny album a zákulisie skupiny.

 

Reginae Mysterium

Keď sa povie Orkrist nejednému poslucháčovi napadne pri názve tejto skupiny charizmatický frontman Crom a práve debutový album Reginae Mysterium z roku 2002.  Žiadne demá, split albumy, ale rovno debutový album v pomerne slušnej kvalite s výrazným zvukom a pútavým obalom. Album tvorí jedenásť dynamických skladieb z toho niekoľko inštrumentálnych. Hudba je melodická založená na klávesových kompozíciách. S prižmúrenými očami poviem, že mi svojou metodickosťou, klávesovými aranžmá a folkovými vyhrávkami pripomína tento materiál miestami debutový album Goat Horns (1997) ukrajinských Nokturnal Mortum. Samozrejme black metalových elementov je tu poskromne až na typický black metalový škrek, niekoľko postupov a klepačiek. Crom vlastne spojil viacero elementov cez štandardný heavy metal, black metalový škrek, folk metal a symfonické black metalové prvky aby namiešať tento debutový kokteil. Na bratislavskú scénu to bolo v čase vydania nič netradičné nakoľko bratská skupina Ethereal Pandemonium postupovala veľmi podobne.

Orkrist to však namiešal pomerne úspešne, nakoľko album má „drive“ a v dobe vzniku zaznamenal slušné ohlasy. Zo skladieb ktoré ostanú v pamäti môžem spomenúť úvodnú Nocturnal Rite, The Ancient War Spirit, Euthymia či „cradle of filth“ ladenú Desire in the Grace of the Night. Obrovskou devízou tohto albumu je hlavne jeho zasnená fantasy atmosféra, slušné hráčske výkony bez väčších prešľapov a klávesový um hlavného mozgu skupiny Croma. Samozrejme za spomenutie patria aj balady speváčky Lýdie s tolkienovským nádychom či ambientové veci ako Reginae Mysterium. Crom si na debutový album zaspomínal nasledovne.

„Reginae bola naša prvotina. Skladby majú čaro v tom, že sú to také tie nevinné prvotiny. Jednoduché, priamočiare, ale majú svoju atmosféru/rukopis, ktorou sa kapela uviedla do hudobného povedomia sveta naokolo. Ako totálne neskúsený hudobník som mal v danom čase kvantum nápadov (tie úplne prvé veci vyšli až v roku 2023 ako môj sólo projekt Cromworx, ale tie komplexnejšie, ktoré mali potenciál pre klasickú metalovú nástrojovú zostavu, sa dostali práve do Orkristu). Skladby vznikali ako podnet zo života mladistvého metalistu, ktorý sa len pofľakoval po lesoch, chatách, krčme, zažil nejaké tie mladistvé lásky. Pocitovo sa to všetko prejavilo práve v tomto albume. Preto sú tam skladby melancholické – od smutných nálad po mystické, bojovno-nasraté. Pôvodne som chcel album nazvať „Best of“, čo by bolo pre debut dosť provokačné , ale originálne. Nahrávalo sa v štúdiu Moonset v Šali, kde sme mali kamošov a kde nahrávali okolité kapely. Nič iné sme ani nepoznali. Rezonovalo vtedy meno štúdia myslím Exponent, kde chodili známejšie SK kapely, ale nechceli sme zase úplne profi štúdio, kde by na nás pozerali ako na bandu retardov, ktorí ani nevedia hrať. Tu som prvý raz pochopil – môžeš hrať koľko chceš a kde chceš, ale až štúdio preverí tvoje schopnosti, tu počuješ každý zlý tón, každú chybu. A oprava každej chyby = čas = peniaze = tlak a stres.

Čo sme chceli albumom povedať – nič konkrétne. Chceli sme zanechať vo vtedajšom slovenskom UG svete plnom death metalu nejakú atmosférickú stopu. Pridať sa ku kapelám Galadriel, Morgain, Ethereal Pandemonium a možno sa pokúsiť zanechať ešte hlbšiu stopy ako oni a aj mimo Bratislavy. Zároveň sme sa štýlovo zadefinovali – aj keď tých našich štýlových označení sme skúšali niekoľko. Nikdy to nebolo také jednoznačné, ale najviac sa ustálil asi „atmosférický black-doom metal“. Dalo by sa tomu vždy niečo vytknúť. Black metalisti na nás môžu zazerať, lebo tam chýba tá pravá blacková špina, ale na druhej strane tam je aj blackový spev, gitarové šumienky a klepačky na bicích (pod pojmom black metal rozumej nie klasiku ako Mayhem, Darkthrone, … ale skôr atmosférické alternatívy na spôsob Cradle, Dimmu z čias albumu Enthrone…., Mystic Circle, Hecate Enthroned alebo paganom ladený Forlorn). Doom metal to tiež nie je úplne, ale máme pasáže s ťahavými riffmi, ženským spevom prelínaným s murmurom, klavír, klávesové husle (inšpirácia prvým albumom od Theatre of Tragedy). Okrem tohto tam nájdeme ale aj nejaký ten heavík (gitara/bicie), nejakú tu renasančnú pasáž s čembalom a flautou. Ako inak toto celé nazvať a pritom nevyzerať schizo ???“

 

Grond

Nasledovník debutového albumu z roku 2003 nadviazal tam, kde predchádzajúci album skončil. Album opäť otvára symfonické intro For Lordaeron po ktorom nasleduje When the Autumn Comes s krásnou úvodnou klávesovou vyhrávkou. Dynamika sa nemení rýchlejšie skladby sa striedajú s inštrumentálnymi medzihrami. Cromov havraní vokál ostáva rovnaký, murmur tiež a dočkáme sa aj opätovnej podpory od ženského hlasu speváčky Lýdie. Kým prvý album nebol lyricky vyprofilovaný Grond ťaží z tolkienovskej tematiky naplno. Hudobne sa však nič veľmi nemení. Komu sa páčil debut rozhodne nezostal sklamaný. Osvedčený postup ako nakombinovať prvky jednotlivých žánrov ostal zachovaný a tak je Grond skoro identickým bratom Reginae Mysterium. Samozrejme tento fakt nemyslím v zlom. Nakoniec na takéto identické albumy sme zvyknutí aj v tvorbe iných skupín. Čo sa týka hudby tak ako predtým nám Orkrist opäť naservíruje veľmi podobnú súhru epických, baladickejších skladieb s tými tvrdšími. V tomto prípade ide o skladby ako Angmareddon či Rotten Veil of Nakedness, kde sa snúbi symfonickosť a epickosť klávesov s black metalovými postupmi na štýl dnes už spomínaných Cradle of Filth. Z dnešného pohľadu môže táto inšpirácia symfonickým black metalom 90 rokov pôsobiť mierne rozpačito, Orkrist sa však úspešne vyhol lesbickému vampirizmu a „gýčovému“ satanizmu, ktorý k niektorým skupinám tejto vlny patril.

Album Grond však ponúka aj osvedčené postupy, ktoré platili na poslucháča pri jeho predchodcovi. Príde teda aj na klávesové balady ako The Ode: Fall of Gil-galad, kde sa činí hlavne speváčka Lýdia alebo inštrumentálne skladby ako Grond. Bonusom tohto albumu je cover verzia od skupiny Team Prievan v peňaženke, ktorý dostal nový názov Dreams of Life Beyond My Shire Beloved aby tematicky zapadol na album. K skladbe bol natočený aj klip, ktorý rozobral náš šéfredaktor S. vo svojom článku Slovenská populárna hudba v domácom metalovom undergrounde. Materiál na záver uzatvára majestátna inštrumentálna skladba There and Back Again: The Return. Nakoľko sa po vydaní albumu Grond Orkrist na štrnásť rokov rozpadol bolo by na mieste uzavrieť túto etapu skupiny pár vetami.

Z oboch materiálov srší veľká dávka nostalgie za obdobím z pred 20 rokov, časov Winter Solstice Eve, časov kedy tieto albumy patrili k základným kameňov domácej metalovej scény. Tak ako v prípade skupiny Ethereal Pandemonium aj Orkrist formoval domácu scénu, písal jej históriu do podoby akú má dnes. Význam oboch albumov vidím hlavne v atmosfére, symfonickosti a folk metalových postupov. Ak sú teda medzi našimi čitateľmi mladšie ročníky, ktoré tvorbu skupiny Orkrist nepoznajú, určite odporúčam vypočuť.

„Mega kreatívne obdobie po Reginae stále pokračovalo, nápady stále boli. Skladby boli tentokrát inšpirované Tolkienovým svetom – v danom čase vyšiel Pán prsteňov a Hobit prvýkrát v slovenčine a pochopil som konečne, na čom je atmosférou postavená moja obľúbená kapela Summoning, ktorá mi už predtým úplne rozvrátila dovtedajšie vnímanie metalu. Tieto knihy ma absolútne pohltili a preto je aj celý album atmosférický, fantasy ladený, s viacerými klávesovými medzi-vyhrávkami a aj prispôsobenou grafikou v booklete CDčka. Možno nebol až taký rôznorodý ako Reginae, ale bol koncepčnejší a z môjho hľadiska priniesol premyslenejšie kompozície. A tiež si nás všimli poslucháči/subjekty pohybujúce sa na poli fantasy (hudba., knihy, PC hry, …). Najväčšia pocta bola pre mňa, keď mi kamoš (Viktor, vtedy bubeník z Galadrielu povedal, že naše motívy by mohli byť kľudne podmaz k počítačovej fantasy hre na spôsob Warcraft II). Skladby vznikali (rovnako ako Reginae) u mňa doma na synťáku, v izbe, v ktorej bol priestor na pohyb 1 x 2 metre = žiadny. Dalo sa tam len obmedzene prejsť a zmestila sa tam akurát jedna stolička, ktorá bola prisunutá k stolu so synťákom. S vypeckovanou hudbou v slúchadlách som si pospevoval predbežné vokálne linky, z času na čas sa otvorili dvere s nechápavým pohľadom jedného z rodičov a napomenutím nech som tichšie. Nahrávalo sa opäť v Moonsete v Šali, ale už to nebola prvá skúsenosť, vedeli sme do čoho ideme. A bolo nám ľahšie na duši, lebo sme vedeli, že náklady nám pokrýva vydavateľ a nie my sami.“

 

Artifacts of Life

Poďme sa ale pozrieť kam sa posunul Orkrist po svojom návrate v roku 2018. V podstate nie až tak ďaleko ako by sme mohli očakávať po tak dlhej pauze. Artifacts of Life pomyselne nadväzuje tam kde skupina v roku 2004 skončila. Produkciu netreba v zásade riešiť Orkrist nikdy nepoľavil v zabehnutých štandardoch i keď bicie mi tentokrát znejú mierne umelo. To čo bol zabehnutý recept na úspech tejto skupiny sa opakuje aj tu. Tvrdšie veci, ktoré reflektujú z odstupom doby zabudnutý symfonický black metal anglického strihu stále presakujú riffmy. Nachádzajú sa tu aj balady, stopáž skladieb je podobná ako pri predchádzajúcich albumoch. Spev je klasicky zastretý, no k starému vokálu Croma tu niečo chýba.

Celkovo mi na tomto albume niečo chýba. Fanúšik Orkristu určite nebol sklamaný z návratu skupiny a z tohto vydania. Mne však prídu skladby mierne generické. Riffy sú poskladané štandardne,  no potenciál sa akosi vytratil. Nájdu sa tu však aj zaujímavé momenty ako úvodná Forest’s Bride, Last MMIV alebo niekoľko nápadov v Incarceration of Innocence – Artifacts of Life. Všeobecne sa však pri počúvaní nudím a skladby pôsobia veľmi podobne. Osobitý folk metalový nádych z predchádzajúcich albumov sa niekam vytratil. Čo je v prípade Orkristu určite škoda. Artifacts of Life však nie je vyslovene zlý album, mňa však bohužiaľ nenadchol. Pokiaľ by sa na albume nachádzalo viac skladieb ako Last MMIV ešte by som prižmúril oči, prípadne doomovo ladená Cold Winter Leave. Prinieslo by to podľa mňa svieži vietor do celého materiálu. Artifacts of Life však nie je poslednou novinkou a tak sa posunieme do roku 2023, kedy vyšiel aktuálny album Luea. Návrat skupiny v podobe tretieho albumu zhrnul Crom vo svojej odpovedi nasledovne.

„Prvý album po našom comebacku. Pôvodne som ani nedúfal, že s comebackom sa podarí niečo iné ako naučiť sa staré skladby a zahrať pár nostalgických koncertov. Nejakým zázrakom sa ale zozbierali ďalšie skladby. Pre mňa bol rozdiel hlavne v tom, že už som nebol mladý, bez záväzkov, s kopou času (môcť si brnkať na klávese kedykoľvek cez deň), bez povinností, stresu. Naopak, musel som si nájsť čas popri rodine, práci a iných povinnostiach, kde už človek nemá tú typickú metalovú pôdu. Začal som tým, že som vykopal staré nápady na disketách (áno, čítaš dobre, mám synťák, kde sa nápady zaznamenávajú na diskety a editácia je príšerne manuálna a prácna). Navyše diskety mechanicky odchádzajú, ale popri tom prišli nové nápady, tých bolo aj reálne viacej ako starých. Tento album mi dosť pripomína Reginae – rôznorodosťou skladieb. Ja osobne ho mám z našej diskografie najradšej – skladby, obal, zvuk – nejako to všetko do seba zapadá a dáva atmosféru, ktorú som ani neočakával. Ľudia sa tu občas pozastavujú nad umelým zvukom bicích, ale ja to neriešim. Bolo to vtedy riešenie, ktorému sme sa nevyhli a osobne mi ten zvuk možno udrie na začiatku do uší, ale s počúvaním celého albumu si človek na to zvykne. Od poslucháča osobne neočakávam hodnotenie zvuku a jednotlivých nástrojov, ale ako sa mu páčia skladby a atmosféra. A tu prišli pozitívne reakcie v tom, že je ojedinelé vrátiť sa po 17 rokoch v tej istej zostave  nadviazať štýlovo tam, kde sme skončili. Čo sa týka nahrávania, zvolili sme štúdio Pulp v Bratislave, kde chodí viac kapiel aj z mainstreamovej oblasti, a Kubo odtiaľ nám veľmi pomohol, čo sa týka produkcie. Toto bol pre mňa najnáročnejšie nahrávanie zo všetkých albumov – časovo (chodil som domov o 22tej) a aj energiou (vek je sviňa). Úplne ma to vyfľuslo, ale hovorím si, že to stálo za to.“

 

Luea

Aktuálny album Luea vydaný v minulom roku 2023 predstavuje súčasnú tvár skupiny Orkrist. Čo čakať od nového materiálu v porovnaní s ostatnými. Luea obsahuje 8 plnohodnotných skladieb z toho jednu klasickú „orkristovskú“ inštrumentálku. Tých inštrumentálnych pasáží tu však nájdeme viacero ako napr. v skladbe Black Bird’s Beard. Celkovo je aktuálny album opäť zmes viacerých žánrov. Oproti Artifacts of Life je materiál pospájaný súdržnejšie. Tempo je podstatne rýchlejšie, riffy sú zaujímavejšie a hlavne údernejšie. Orkrist sa po dvadsiatich rokoch posunul vo svojej tvorbe povedal by som, že vyzrel. Dnes tu máme našlapaný symfonický metal s black metalovými prvkami. Folkové postupy išli mierne do úzadia tak ako na predchádzajúcom albume. Čo však dostalo priestor je gitara čo má teší nakoľko popri štandardne dominantných klávesoch je to určite dobrá voľba. Basu musím pochváliť tiež,  nakoľko znie naozaj výborne.

Na albume opäť nechýbajú tvrdšie skladby ako Raven of Revenge a Salt Not More than Gold či doomovo ladená Farewell. Čo musím vyzdvihnúť je opäť vyslovene „hitový“ potenciál niektorých vecí ako Prince of Melancholy alebo The One Who Rides the Dragon. Práve v poslednej menovanej Orkrist vyskúšali slovenský text s motívom čarovných rozprávok. Z môjho pohľadu pomerne úspešne a určite by v tom mohli pokračovať. Nielen kvôli tomu, že slovenských skupín ktoré podobné témy riešia je ako šafranu, jednoducho tieto pasáže mi k Orkristu pasujú. Taktiež použitie rodného jazyka nie je vôbec zlý nápad. Nakoniec posledné roky ukázali, že napr. v prípade svetovo známych Malokarpatan to vôbec nie je žiadna prekážka. Poďme, ale späť k Orkristu. Najnovší album nadviazal na predchádzajúcu tvorbu a konečne posunul skupinu o krok ďalej. Ostali samozrejme verní svojmu štýlu, no robia to zručnejšie a premyslenejšie.  

„Náš aktuálne posledný album. Čo sa týka vzniku skladieb, tu prišla najväčšia technologická zmena a je to prvý album, ktorý nevznikal na mojom starom klávese (Roland XP-60). Prešiel som na PC, DAW a VSTčka. Skvelý posun čo sa týka možností komponovania, práce či už s digitálnymi nástrojmi alebo nahratým audiom, editáciou, ktorá je neporovnateľne rýchlejšia ako na starom disketovom synťáku. Tu musím povedať, že môj systém skladania nie je, že mi napadne v duchu melódia a hneď si ju musím nahrať / zapamätať, kým nevyšumí z hlavy (aj keď s pripravovaným piatym albumom mávam občas už aj toto). Môj systém bol vždy skúšanie/kombinovanie zvukov a pri konkrétnom zvuku prišiel nápad. Tu som už vyčerpal zvukové možnosti môjho synťáku a PC mi odhalilo úplne iné obzory a zvukové možnosti od viacerých výrobcov ako jeden synťák. Čiže dostal som novú studňu možností, na základe ktorej vznikol celý album. Skladby sú dlhšie, komplexnejšie a možno menej priamočiarejšie ako predtým, avšak logicky sa vyvíjajú, nabaľujú, vrcholia. Nahrávali sme väčšinu sami v skúšobni, do môjho PC. Naučil som sa nejakú základnú editáciu nahrávok, prácu s audiom a nejako to pozliepal. S mixom a masteringom nám už pomohol gitaristov brat v štúdiu, kde však nie je typická metalová pôda. Dôvod na toto domáce-hybridné riešenie bola cena a čas v štúdiu, ktorý by som po Artifacts asi už nedal. Takto si to viem pohodlne robiť z domu podľa času, ktorý mi vyhovuje a nemusím byť nárazovo zavretý dva týždne v štúdiu.

Albumom nechceme zase povedať nič konkrétne, ale len to čo vždy – vytvoriť melódiu a atmosféru, za vrčania drsného mužského hlasu a do toho nežný ženský element. Uniesť poslucháča z bežného sveta starostí a problémov do rozprávkovo-fantasy dimenzie a objaviť v sebe zbytky fantázie, ktorú strácame čim sme ďalej od detského veku. Napríklad mňa v tejto dimenzii ako-tak držia staré filmové rozprávky ako Soľ nad zlato, či Kráľ drozdia brada (obe majú aj skvelé temno-romantické hudobné motívy). Z tej druhej menovanej pochádza aj  nosná melódia skladby Black Bird´s Beard, ktorú som si ale dovolil dotvoriť v takej Summoning podobe.“

 

Na záver by bola škoda pár vetami nespomenúť dva bočné projekty v ktorých sa Crom v minulosti angažoval. Prvým je black metalová skupina Meán Geimhridh, druhou dungeon synth Cromworx. 

 

Meán Geimhridh/Ravenarium – Podivný sme my rod…

O Meán Geimhridh toho veľa nevieme až na niekoľko základných informácií o zostave v ktorej figuroval Crom a Feďa (Ravenarium). Tematicky sa táto skupina titulovala ako pagan black metal i keď Feďa nám vo svojom rozhovore prezradil, že lyrický záber bol podstatne širší než iba pagan témy. Texty boli písané v slovenčine, čo na koniec 90 rokov bola v slovenskom black metale celkom rarita. Split album vydaný v roku 1999 obsahuje 14 skladieb z toho prvých 5 patrí práve Meán Geimhridh. Štúdiová produkcia na akú sme zvyknutí v prípade vydaní Orkrist sa tu nekoná. Nie je to však zvuková katastrofa, prípadne nepodarený rehearsal pokus, naopak produkcia je celkom zrozumiteľná s klasickým zašumením starých, archívnych nahrávok. Z hráčskeho hľadiska je toto demo obstojné. Skladby sú dynamické, kvalitne vyklepané, gitarové kompozície zaujímavé. Spev je ukričaný, miestami až do hysterických polôh. Kláves tu funguje skôr len ako občasný doplnok. Je to škoda, nakoľko celá tvorba Meán Geimhridh by sa posunula úplne inam. Zo skladieb možno vyzdvihnúť veci ako Morrigan či Podivný to bol rod. 

Časť Ravenarium reprezentuje debutové demo s 9 skladbami, ktoré vyšlo rok po vydaní tohto split albumu ako samostatné vydanie. Skupina sa prezentuje práve tým čo sa stane neskôr jej charakteristickou značkou, teda atmosférickým black/death metalom. Kvalita nahrávky je celkom slušná, riffy sú technické, chytľavé, skladby sú vystavené zaujímavo, nenudia. Nakoľko Feďa stojí za strunovými nástrojmi v oboch skupinách, podobné gitarové nápady nájdeme na celom materiáli. Zložitejšie kompozície sa striedajú s ultra rýchlymi, údernými tempami ako napr. v skladbách Škótska Svadba, Warrior či Tram ta dam. Basa je hlasitosťou celkom výrazná, nehrá však druhé husle, ale plnohodnotne sekunduje ostatným nástrojom. Taktiež oceňujem použitie klávesov v Absorbed to Inside. Split album Podivný sme my rod… stojí určite za vypočutie ak ho samozrejme zoženiete nakoľko ide o pomerne staré a nedostupné vydanie. Má samozrejme aj svoje „mladícke“ nedostatky, každopádne ide o prvotiny v oboch prípadoch a tak to treba aj brať. Celkovo však ide o nadštandardnú nahrávku. O krátkom pôsobení v skupine nám porozprával Crom.

„Tu viem byť len stručný. Kapelu som bral už len preto, že som chcel nejakú skúsenosť, poznali sme sa z krčmy/koncertov a s MG som mal asi aj prvý koncert vôbec. Štýlovo to nebolo pre mňa to úplne pravé – menej atmosféry a priamočiarosti, ale sám som ešte presne nevedel čo chcem. Zase akási potreba niekam aktívne patriť, získať skúsenosti. Chalani vedeli dobre hrať, fičali na Emperor. Viem asi o jednom, možno dvoch koncertoch, a potom ani neviem ako to odišlo do zabudnutia. Problém týchto malých kapiel bola chýbajúca energia, drive, pevná vôľa a robiť napr. výmenné koncerty, aby sa aj samotná kapela niekde hýbala. Nesadli sme si ani úplne ľudsky, stáva sa, pozerám sa na to viac bez emócií a s pochopením dnes s odstupom času, ako keď je človek mladý a nevie ešte zvládať takéto veci. V každom prípade, klávesy tu boli len občasný podmaz, nič čo by nieslo nosnú, nejakú štruktúru skladby. Ako vznikal album ti nepoviem, lebo toho súčasťou som ani nebol. Prišiel som myslím až po albume.“

 

Cromworx – Cromworx

Sólový projekt Croma čerpajúci z nápadov, ktoré buď nedostali využitie v skupine Orkrist alebo sa stali základným kameňom pre niektoré piesne z albumov. Asi tak by sa dal charakterizovať 21 skladbový, jediný album tohto projektu. Nachádzajú sa tu vlastne všetky atribúty klasických prvých dvoch albumov Orkristu. Melodické fantasy motívy, stredoveké kompozície či klasický melancholický ambient alebo dungeon synth. Niektoré skladby sa pohybujú v stredných tempách iné gradujú v rytmoch automatických bicích. Skladby sú kratšie často poskladané z niekoľkých nápadov, prípadne veľmi krátke ako intermezza. To samozrejme vôbec nie je na škodu práve naopak, album drží tempo a poslucháč sa nenudí.

Občasne sa objaví aj Cromov spev či ženské doprovodné vokály, tipujem speváčky Lýdie. V tomto prípade to beriem ako mínus nakoľko na tieto veci sme zvyknutý hlavne v Orkriste. Príde mi to ako zbytočná duplicita. Zo skladieb zaujmú napr. Das Opfer deiner Finsternis, Sea, Wind and the Moonlight Chant, Horns are calling. Album sa počúva veľmi dobré a pokiaľ máte radi Cromovú metalovú tvorbu tento album je pre vás povinnosťou. Aby som nezabudol, Cromworx bol oficiálne vydaný v Northern Silence Productions a v dostupnosti je ešte pár kusov na oficiálnom bandcampe. Aký má vzťah Crom k dungeon synthu a čo nám povedal o svojom projekte sa dozviete v poslednej odpovedi.

„Cromworx je staré dielo. V rámci jeho proma uvádzam všade, že sú to skladby z počiatkov Orkristu, kde som mal to najkreatívnejšie obdobie a nápady chrlil v desiatkach. Niektoré to dotiahli do Orkristu – skladby ako Sword and Sorcery, Ancient…., Grond, medzivyhrávky na Gronde, The fall of Gil Galad, ….a niektoré sa mi už ako skladby do Orkristu nehodili. Majú svoje čaro v tej svojej prvoplánovej primitívnej jednoduchej forme, kde je cítiť vplyv Summoning, Pazuzu (album Awaken the Dragon), Die Verbannten Kinder Evas (prvý album), Weltenbrand, Evol (Saga of the horned King), trochu Forlorn (Forlorn EP). Minulý rok som sa prinúti ich vykopať, nahrať z diskiet do PC, trochu upraviť zvuk, dorobiť pár vokálov a išlo to von. Nie je to moc rozšírené, ale kde sa to dostalo, sú reakcie veľmi pozitívne. Že je to na dungeon rôznorodé, pestré a originálne. Ono to asi ani nie je ten typický dungeon, s hutnými temnými zvukmi. Dungeon býva normálne taký bahnitý, drží sa pomerne úzkej škály zvukov, nepotrpí si na nápadité melódie, často býva aj trochu psycho. Toto sú skôr vyhrávky pri predstave vstupu na hradný jarmok, bojové pochody, ódy o drakoch a trpaslíkoch atď. Proste to isté, čo možno niektorí poznáte z našich klávesových medzi-vyhrávok na Gronde alebo Artifacts. Čo je zaujímavé, našlo si ma vydavateľstvo Northern Silence Productions, kde to vyšlo. S Orkristom o nás nikto zaujímavý nezakopne a tuto hľa aký malý medzinárodný úspech. Ja ale okrem uvedených ambient vecí z 90tych rokov dungeon nepočúvam.“

 

Pokračovanie v ďalšej časti o týždeň

---

Súvisiace rozhovory:
Rozhovor s Cromom (Orkrist, Meán Geimhridh, Cromworx) časť II. – Minulosť vs. prítomnosť (2024)
Rozhovor s Ravenarium (2016)