Veľkonočný piatok a všeobecne väčšie sviatky, kedy ľudia migrujú za rodinou nebývajú najšťastnejšími termínmi pre konanie koncertov. Napriek tomu sa v tento večer v banskobystrickom Klube 77 uskutočnilo už šieste pokračovanie undergroundovej akcie s názvom Kill Fisch.
Koncert otvárali s odbitím ôsmej hodiny blackmetalisti s írečitým slovenským názvom Žriebädlo. Toto zoskupenie zo Serede videl naposledy kolega Blutkrieg v roku 2018 v Bratislave a prečítať si o tom môžete tu. Odvtedy už uplynula nejaká doba a od posledného koncertu v Banskej Bystrici (kedy som ich mal možnosť vidieť ja) sa im aj pomenila zostava a vydali svoj druhý full album Samodruhú (2021). Od začiatku vystúpenia sprevádzal kapelu zlý zvuk a v niektorých momentoch asi aj neistota členov v tom, čo hrajú. Žriebädlo je na štúdiovej nahrávke o čosi lepšou kapelou, ako tomu bolo dnes večer, a to som sa vyjadril ešte diplomaticky. Nepomohli tomu ani veru mierne infantilné vtipy na margo Ježiša, ktorý podľa speváka neexistoval (verím, že historickú postavu zaznamenanú u viacerých rímskych kronikárov spochybnil len zo žartu). Myslím, že Seredčania by dokázali zahrať aj lepšie vystúpenie a celkom precízne klepačky z posledného albumu, či niektoré riffy vyčnievajúce zo šedého priemeru nie sú úplne na zahodenie.
Druhou kapelou boli domáci Gágor s rovnako svojráznym názvom odkazujúcim na pestrosť slovenského jazyka a jeho nárečových variant – pre tých čo nevedia, „gágor“ je hltan hydiny, odvodené od slova gágať, čo v prenesenom význame znamená aj veľa rozprávať. Bystričania však príliš nelamentovali a svoj energický crossover spustili do publika pekne od podlahy. Minulý rok som mal možnosť vidieť Gágor pri krste ich albumu a veru to vedia naživo roztočiť. Hudba je energická, skočná vďaka d-beatu, ktorý servíruje bubeník na svojej minimalistickej sade. Nájdeme tu množstvo vplyvov crustu, punku (niektoré veci v štýle punkového Darkthrone), ale aj death a thrash metalu, čo svedčí aj o solídnej technike oboch gitaristov. Kolega B., ktorý so mnou na tomto koncerte bol poznamenal, že „Možno by im ešte svedčali viac tie crust alebo punk/blackmetalové polohy, ako rôzne gitarové sóla z deathmetalovej školy.“ Vystúpenie dopĺňala charizmatická speváčka s dobrým growlom a celkovo bol počas ich setu zvuk už o poznanie lepší. Za mňa dobrô a taká onakvejšia zábava!
Ako tretí sa na pódiu chystali, na domácej scéne, dobre známi Patriarcha s ich melodicko-technickejším poňatím death metalu. Koncom minulého roka vydali singel pomenovaný po starogréckej bohyni Artemide, s čím prišiel aj čiastočný posun do istej úrovne profesionality. Kapela sa na pódiu prezentuje s novým imidžom (nebudem tvrdiť, že úplne originálnym) v čiernych kapucniach a s čiernou malovkou tváre. Napriek tomu, že ide o žáner, ktoré aktívne nevyhľadávam, nedá sa tomu uprieť punc dobrého žánrového remesla. Spomínaná novinka funguje naživo veľmi dobre. Ja ako fanúšik menej technických a viac atmosferických vecí, som si niektoré skladby celkom užil. Škoda, že tu dnes s nami nebol niekto z našich fotografov. Patriarcha sú celkom fotogenickí na pódiu.
Nasledovalo dlhé zvučenie a ľudia sa počas tejto pauzy rozpŕchli po bare, pričom niektorých už zmáhala únava. Poslednou kapelou večera bola česká goregrindová partička Praselizer z moravsko-sliezského kraja. Na pódiu sa začalo kvíkať o stošesť, avšak vokál speváka bolo počuť o čosi menej ako basgitaristu, celkovo to bolo zvukovo znova menej čitateľné (ale čo sa sťažujem, veď je to goregrind). Nech som sa snažil ako som chcel, veľa pozornosti som im nedokázal venovať. Tento žáner ide mimo mňa a diplomaticky to zakončím len konštatovaním, že svojich fanúšikov si to pod pódiom ešte našlo.
Na záver už len dodám, že večer to bol príjemný a podobné undergroundové akcie, kde sa stretnú starí známi, ale aj nejaká omladina (veru nejaká tu bola) sú proste základom fungovania scény. Skupiny tu môžu dostať kritickú odozvu a možnosť posunúť sa niekam ďalej, snáď.
