Jeden z najvýraznejších alebo priamo najvýraznejší nový zjav slovenskej black metalovej scény menom Stangarigel ešte v lete vydal EP Metafyzika barbarstva (2023), no v dnešnej recenzii sa spätne pozriem na ich debutový album pomenovaný Na severe srdca (2022). Ten vyšiel začiatkom minulého roka (kapela si zatiaľ drží slušnú kadenciu) pod domácim vydavateľstvom Hexencave Productions.
Za kapelou stoja Adam S. pôsobiaci v dobre známych spolkoch Malokarpatan, Krolok a Remmirath, ktorý v Stangarigeli pod pseudonymom Lesodiv obhospodaruje gitary, basu a synťáky, spoločne so Stalagnatom, ktorý má na oboch spomínaných nahrávkach na starosti bicie a vokál.
Hudobne možno Na severe srdca opísať ako v tom najlepšom zmysle tribút nórskemu black metalu polovice 90-tych rokov minulého storočia. Na mysli mám to predovšetkým viac melodické a atmosférické nahrávky, ktorými začali svoju kariéru Gehenna, Dimmu Borgir alebo Satyricon. Zároveň však kapela prináša niečo vlastné a tvorivé, čo ju kladie vysoko nad spolky, ktorých najvyššou ambíciou je replikovať dávno zašlé časy.
Tak by bolo možné Na severe srdca charakterizovať ako epický či atmosférický black metal, ktorý sa nesie hlavne stredných tempách s občasnými rýchlejšími pasážami. Výraznú úlohu v celkovom vyznení hrajú klávesy a hojne použité akustické gitary. Tie prvé však väčšinou hrajú rolu podmazov a celok nepôsobí nevhodne preklávesovane, ako to niekedy pri podobných nahrávkach býva. Pomerne „mäkká“, ale zároveň dobre vyvážená produkcia pripomína zmienené nahrávky. Nič príliš nevytŕča, no všetky elementy spolu tvoria niečo, čo je viac ako len ich súčet.
Najsilnejšími časťami nahrávky sú prvé dve skladby: Mytogenéza doby bronzovej a Zasvätenie v slnovratnej hore a potom album naplno korunuje záverečná pieseň Poklad Tatier, ktorú nostalgicky uzatvára sample z filmu Medená hora. Je nutné uznať, že už len samotné názvy skladieb vyvolávajú množstvo asociácií. Občas teda ľutujem, že nie všetkému rozumiem a anglické preklady textov v booklete sú pre mňa kdesi na samotnom horizonte čitateľnosti, čo pre mňa predstavuje jeden z nemnohých nedostatkov albumu, ktorého grafickú stránku spracoval PB z Hexencave.
Už som to isto niekde napísal a veľakrát povedal, ale Na severe srdca by som spolu s nahrávkami Hellheimu, Nécropole, Serpent Ascending a Funeral Mist považoval za to najlepšie, čo black metal ponúkol v minulom roku. Mne osobne nahrávka veľmi ulahodila a na základe môjho subjektívneho pohľadu by som povedal, že je podľa kritérií Besu kdesi medzi veľmi dobrým a výborným. Ak sa chcete hudobne preniesť do roku 1995 a zároveň duchom blúdiť kdesi po rozľahlých a človekom nedotknutých Karpatoch, tak Na severe srdca sa zdá byť ideálnym odporúčaním.
Hodnotenie 8,5-9
Napísal NKH
English overview
Na severe srdca by Stangarigel was in my opinion one of the best black metal releases of 2022. Album presents mid-tempo black metal with use of keyboards and acoustic guitars and epic melodies. It definitely succeeds in creating strong atmosphere that evokes both Norwegian scene around 1995 (early Dimmu Borgir, Satyricon, Gehenna) without sounding derivative and some ideal romanticised jurney through deserted vastlands of Carpathian mountains and valleys.
