Welicoruss – Siberian Heathen Horde (2020)

Hneď v úvode musím povedať, že som sa tri týždne odhodlával urobiť túto recenziu. Čas bohužiaľ veľmi rýchlo ubehol a tak mi neostalo nič iné len sa do toho pustiť. Možno sa pýtate načo robiť recenziu na niečo, čo nepočúvate a prechovávate k tomu silnú dávku odporu. Jednoducho, úlohou Besu od začiatku svojej existencie bolo mapovať domácu scénu, kam českú scénu svojim spôsobom čiastočne zaraďujeme. Welicoruss síce nie je tak úplne českou skupinou, keďže ju tvoria hlavne Rusi, no bývajú v Českej republike a tu sa aj dosť často prezentujú. Sám som ich mal možnosť vidieť aj v našich končinách na koncerte v Bratislave a viem, že to nebolo jediné turné u nás za posledné roky.  Okrem toho o Welicoruss sa toho za posledné mesiace veľa popísalo a tak bolo na mieste pozrieť sa na novinku aj na našich stránkach.

Welicoruss produkujú symfonický pagan black metal, respektíve tak sa to o nich na internete píše. Na konte majú niekoľko demáčov, EP a tri albumy, z ktorých ten aktuálny nesie názov „Siberian Heathen Horde“. Album má okolo 47 minút nasúkaných v deviatich skladbách a vyšiel pod nemeckým vydavateľstvom El Puerto records. Každopádne všetky info si môžete dopátrať asi na štrnástich oficiálnych kanáloch. Celé to je pompézne, orchestrálne, nadupané, plné vlkov, krvi, kože a bojových warpaintov. Človek by mal pocit, že opisujem niektorú z tých veľkých, severských hviezd, ktoré už aj zabudli, že kedysi hrali black metal. Pri Welicoruss mám presne ten istý pocit, len s veľkou dávkou snaživého gýču. Stačí si pozrieť klip k skladbe „Siberian Heathen Horde“ a divák má pocit ako keby pozeral pohanskú, ruskú verziu Cradle of Filth mixnutú s Dimmu Borgir. Plaziace sa polonahé ženy, hektolitre krvi, už nám tu chýba len Satan zabalený v kožušine. Kým, ale Dimmu Borgir či Cradle of Filth presvedčili niektorých poslucháčov aspoň svojou staršou tvorbou, Welicoruss by ma nepresvedčil ani po fľaši tej najkvalitnejšej vodky. Najnovší album je jednoducho šitý na mieru klasického mladého metalistu, ktorý doma dusí Amon Amarth, Eluveitie, Cradle of Filth a na svojej školskej taške hrdo nosí nášivku Finntroll a Stratovarius. „Siberian Heathen Horde“ nasleduje bez štipky originality hudobný odkaz vyššie spomenutých gigantov symfonického black metalu anglo-nórskeho razenia v pseudo-pohanskom prevedení. Celé to zaobaľuje tým klasickým sterilným, čistým zvukom bez duše. Podpriemerné riffy sa tu striedajú s priemernými v kombinácií s tými akože tvrdými pasážami, kde kapela ukazuje, že niekde pod tým saténovým srdiečkom drieme nasratá čivava. Vokál sa strieda cez čisté pasáže na štýl švédskych Ghost, až po smiešne šepkačky Daniho Filtha a občas zabrdne aj do klasického blackového škreku. Popri tom sa všetci natriasajú, strúhajú drsné pózy až sa z toho Quorthon obracia v hrobe a Dead nabíja opäť raz brokovnicu. Seriózne, keby Dead vedel kam sa raz vyvinie warpaint tak sa na to vyslovene vyserie.

Tu nemá naozaj zmysel riešiť jednotlivé skladby. Našiel som tu možno len naozaj pár momentov, kedy som sa vyslovene necítil debilne. Nakoniec som po dopočúvaní „Siberian Heathen Horde“ (bolo to naozaj náročné) nadobudol pocit, že takto sa to naozaj nerobí. Miestami som mal dojem, že zaraďovať túto skupinu do black metalu je asi chyba. Skôr to vidím na teatrálny, symfonický metal s menšími odbočkami do tvrdších žánrov. Tu naozaj underground čakať nikto nemôže a ani nechce. Pravdepodobne by mal tento album väčšiu odozvu tak pred dvadsiatimi rokmi dozadu, keď mal tento žáner asi najväčší úspech. Dnes naozaj netuším koho má osloviť. Ak by niekto mal chuť na niečo podobné, odporúčam skôr veci z prelomu milénia.

Nebudem Vás už oberať o čas a dám jednoznačné finálne hodnotenie, ktoré zodpovedá mojim pocitom. Tak ako ma svojho času Welicoruss nepresvedčili naživo, tak sa im to opätovne nepodarilo ani so svojou aktuálnou novinkou.

Hodnotenie: Slabé 2/10

Napísal: Blutkrieg

 

English overview

Welicoruss is coming this year with their third album „Siberian Heathen Horde“.  The new album is following the legacy of Nordic pioneers of symphonic black metal in Russian pagan style. The album from the end of March features below-average riffs without a hint of innovation in sterile and boring sound. Siberian Heathen Horde would probably have a greater response twenty years ago, when this genre was probably the most successful. Today, I really have no idea for whom is this material interesting. For me personally, this album represents the pinnacle of music despair, which corresponds my rating.

 

Author: Blutkrieg

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.