Strigôň – Dunaj (2018)

 

Ako filmový nadšenec si všímam aj hudobnú zložku audiovizuálnych diel. Niekedy preto vyhľadávam OST na internete a častokrát sa tak nejakým spôsobom dostanem k zaujímavému prevedeniu pôvodného soundtracku. Inak tomu nebolo ani pri kapele Strigôň. Pred pár rokmi som mal možnosť vypočuť si Posledného mohykána v krásnom novom šate. Tuniky, historické nástroje a interiér Oravského hradu, kde sa video nakrúcalo, to všetko dýchalo stredovekom. Tešil som sa, že na Slovensku sa našli ľudia, ktorí dokázali vytvoriť nejaký, skutočne hodnotný obsah v domácom prostredí, v časoch, kedy youtube ovládali ľudia ako GoGo, FattyPillow, či Jirka Král. To som vtedy ešte netušil, že za pár rokov sa mi do rúk dostane od Strigôňa aj CD s názvom Dunaj.

 

 

Možno je to choroba z povolania, ale podľa môjho názoru je pri prezentovaní kapely dôležitý vizuál. Nech už hovoríte, že pri kapele má ísť predovšetkým o hudbu – súhlasím, ale pri neznámych kapelách predáva to, ako album vyzerá. Obal Dunaja pôsobí zvláštne melancholicky a hypnotizujúco. Dve postavy na tmavom brehu rieky osvecuje žiara luny. Červená, vysoko-kontrastná farba, na postavách prezrádza nejaké dramatično a samotné osoby sú zložené v takom romantickom klbku. Pôsobí to na mňa ako scéna z Rómea a Júlie, po tom čo sa obidvaja skántrili (akurát Júlia by už nemohla mať na hlave vienok).

 

O obálku albumu sa postaral Azraelangelo, ktorý sa už na Slovenskej UG scéne podieľal na niekoľkých
graficko / vizuálnych projektoch. Spomenúť môžme napríklad klip Lunatic GodsNa Tlstej rastie zlatá tráva.

 

Vo vnútornej strane obalu sú ďakovačky a fotografia kapely. Speváčku poznám už z iných folkových počinov a zaujímavé je, že všade hrá na niečo iné. So Žiarislavom v bytostiach zvolila štyri struny basovej gitary, v trochu tvrdšom projekte Crossbreeds zase hrá na elektrickú gitaru a v Strigôňovi sa zase vrátila k štyrom strunám, no tentokrát je to violončelo. Myslím, že na Dunaji je oproti demo nahrávke od Crossbreeds počuť v jej vokálnom prejave značný progres. Barbora spieva čisto v obidvoch projektoch, to sa musí nechať – intonačne je doma, avšak, mám taký pocit, že piesne na Dunaji jej polohovo pasujú viac. Podľa biografie kapely na facebooku, Strigôň založil Michal Jankuliak, ktorý má na albume svoje miesto pri dobových strunových nástrojoch ako kantele, buzuki či oud. Michalovo meno môže tiež niekomu rezonovať v ušiach, pretože aj on hráva ešte v inej kapele – konkrétne Eagleheart. Jakub a Jano, ostatní dvaja členovia posádky, sú takisto multi-inštrumentálne naladení, hoci, ak hrajú v nejakých iných hudobných telesách, neviem o nich. Každopádne, pre kapelu Strigôň sú veľkým prínosom a neoddeliteľnou súčasťou, ktorá konzistentne tvorí výsledný zvuk kapely. Jano zastupuje perkusie a gitaru, Jakub zase aerofónne nástroje a violu. Všetci chalani nahrávali aj vokály a treba povedať, že zvládli aj náročnejší viac-hlas na výbornú, a speváčke Barbore tak dotvárajú skvelé “křoví“.

Po hudobnej stránke nemám čo vytknúť, piesne na CD plynú, presne ako voda v Dunaji. Na nahrávke nepoznať najmenšie zaváhanie a v jednotlivých skladbách počuť rôzne vplyvy. Jednak je to spôsobené rôznorodosťou hudobných nástrojov, ktoré ponúkajú spektrum kultúr, v ktorých vznikli a vyvíjali sa, ale takisto po melodickej stránke – stredoveké keltské melódie bolo počuť napríklad aj v úvodnej piesni Dunaj. Šíra voda, morskí vlci a ich írske melódie zase v Kartárovi. Prekvapený som ale bol, keď som počul aj nejaké byzantské vplyvy – aspoň tak na mňa skladba Vrbice vrbo zelena pôsobila. Keď si predstavím tieto východné melódie, ktoré dodnes pretrvávajú v liturgických obradoch grékokatolíkov, celkom mi to k tomu pasuje. Strigôňovi sa tak podarilo “zmapovať“ všetky vplyvy stredovekej hudby do jedného albumu. Čo sa týka vokálnej intepretácie, ako som už vyššie spomínal, spevy sú dotiahnuté do dokonalosti (intonácia, viac-hlasy,…). V skladbe Kolovrátok je použitá aj formálna hlasová úprava, ktorá vytvára zvláštne pochmúrny efekt. Pasáž, kde sa Barborin šepot nadpája na Jakubovu píšťalkovú vyhrávku, vytvára až nepríjemné mrazenie na chrbáte (nepríjemné v tom najlepšom slova zmysle, presne, ako keď si pozriete nejaký vynikajúci horor).

Po textovej stránke cítiť, pre folkové kapely typickú, fascináciu mytológiou, či rôznymi poverami alebo rozprávkami. V 19. storočí, kedy bol rozpad feudálnej spoločnosti a monarchií na vrchole, bolo obdobie, kedy si rôzne národy uvedomovali svoju potrebu sebaurčenia. Bolo to obdobie, kedy si aj Slováci a Česi uvedomovali, že sú národ, majú svoj jazyk a kultúru. V týchto časoch vznikali rôzne národnobuditeľské spolky, ktoré zbierali materiál ako ľudové piesne, balady, rozprávky a slovesnosť a vyzdvihovali ich sebaurčovací potenciál. Jedným z takýchto autorov bol aj Karel Jaromír Erben s dielom Kytice. Práve vyššie spomínaná pieseň Kolovrátok, mi po textovej stránke silno pripomína jednu baladu od tohto autora. Myslím, že v dnešnej spoločnosti, keď sa všetko znovu nejakým spôsobom globalizuje, je dôležité ľuďom pripomínať odkiaľ sú a odkazovať na toto hodnotné dedičstvo, ktoré kedysi pomohlo formovať národy. Takto má podľa môjho názoru vyzerať zdravé vlastenectvo. Zaujímavá je aj kombinácia stredovekej hudby s textami, ktoré, ako som už spomínal, boli typické skôr pre tú záverečnú fázu stredoveku.

Na albume sa nachádza osem skladieb. Aby som však ale úplne všetko nevychválil, mám trochu problém s poslednými dvomi skladbami, ktoré sú pridané ako bonus. Dunaj aj Kolovrátok sú určite albumové vychytávky. Ich inštrumentálna hodnota je neodškriepiteľná, no ich zaradenie do albumu aj v tejto podobe, mi skôr príde také, že nemáme tam čo dať, tak tam capneme ešte inštrumentálne verzie. Dúfam však, že sa mýlim a pravda bude niekde úplne inde.

 

Hodnotenie: Výborné 9/10

Napísal: Ad-mi-rall

 

English overview:

Album Dunaj from band called Strigôň is basically high quality record. Band members are instrumetally skilled. You can hear it on the arangement of the songs. You can hear various medieval influences, which makes overall image of the music from this age. Album is pleasant for listening and unique with its own character, and listener will not get bored. I would say that is opposite – Listener will not stop, and record will make him to listen it few times in the loops.

Author: Ad-mi-rall

2 thoughts on “Strigôň – Dunaj (2018)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.