Čo sa týka Slovenska a black metalu, vždy sa snažím venovať sústredenejšiu pozornosť príchodu nového „hráča“, nového komponentu tejto našej miniscény, aj keď to častokrát za veľa pozornosti nestojí. සමූහය na mňa odkiaľsi vyskočila, myslím na instagrame, kde som sa dočítal, že by malo ísť o kombináciu experimentálneho raw black metalu, doomu, droneu, dark ambientu, noisu… skrátka hravý mix. Zakrátko som s nimi prečítal aj rozhovor a povedal som si, že to musím počuť. A keď som to počul, tak som si povedal, že sa k tomu musím aj vyjadriť.
සමූහය alebo „samuhaya“ v sinhálštine, čo je jazyk používaný jedným z etník na Srí Lanke, znamená „zoskupenie“ a názov albumu අවුල් , alebo „avul“ by malo znamenať niečo ako „chaos“ alebo „zmätok“. Kapelu tvorí štvorica z Nitry a na self-released deme nájdeme jednu takmer 24-minútovú skladbu s rovnomenným názvom dema. Zámerne som použil slovo „skladba“ a nie „pieseň“, lebo nazvať toto „piesňou“ mi nepríde vhodné.
Experimentálny black, doom, dark ambient, drone, noise, to sú žánre, ktoré mi vôbec nie sú cudzie a koncept dlhých skladieb založených výhradne na budovaní ťaživej atmosféry v abstraktnom duchu si viem veľmi užívať… keď je to spravené dobre. Ako sa Samuhaya vyjadrujú v rozhovore, ich hudba „obsahuje situačnú improvizáciu“ a vznikla „s totálnou absenciou kontroly a štruktúry“. Ako to počúvam, pre mňa obsahuje skôr situačnú komédiu a totálnu absenciu nápadu (ba-dum-tss). Samuhaya to hrajú na to, že ich pieseň nikdy nezahrajú dvakrát, lebo vznikajú automaticky a vyjadrujú sa, že práve takáto kombinácia rôznych žánrov im „dáva obrovské možnosti toho, čo vieme vytvoriť“. Ak im to dáva také obrovské možnosti, tak potom nerozumiem prečo je táto ich 24-minútová pieseň dookola stále to isté. Pomalé funeral doomové bicie, pomalé dookola opakujúce sa podladené riffy a do toho sem-tam nejaké mrnčanie, hučanie a vzdychanie, čo sa hrá na vokály a znie to absolútne smiešne. Nemáme tu žiadne striedanie rytmov, tempa, melódií… proste 24 minút pomalého opakovania sa. Ani nemôžem povedať „opakovania nápadov“, pretože tu žiadne nie sú. Kde-tu zapiští syntetizátor ako v Bčkových hororoch v 80. rokoch, na konci sa čiastočne zmenia vokály, ako keby začali pišťať viacerí, ale vyznieva to stále proste idiotsky. Ba čo viac, ešte sa aj mýlia, utekajú z rytmu, netriafajú… pridáva to na autenticite? Asi áno, ale či to je práve tá autenticita, ktorá by stála za ocenenie…
Skrátka a dobre: celé toto demo vyznieva len ako improvizovanie na skúške, ktoré si dáš o polnoci, keď už ťa nebaví hrať tvoje skladby, máš vyžraté a nastavíš si mobil na nahrávanie. Nečakal som od nich číročistú kvalitu nahrávky, melódie, premyslené nápady, čakal som bordel, ale toto ani ten bordel nie je. Toto je jednoducho zlé a skúšobňová kvalita pridáva na akejsi amatérskosti toho, nie na atmosfére. Uberá na vážnosti. Atmosféru to nemá priam žiadnu, prečo to viac nenaefektovali, nenareverbovali, keď sa hrajú na drone, prečo tie hlúpe vokály nechali tak ako sú a nehodili na ne nejaký hall? Však keď nemáte nápad alebo schopnosť, tak choďte metódou „fake it ‘till you make it“, zahrabte neschopnosť za tonu efektov a aranžmá a mohlo to v skutočnosti aj nejak vyzerať. Na tejto nahrávke nie je nič experimentálne, dark ambientové, raw blackové… drone a noise možno naozaj s veľmi prižmúrenými očami.
Ja ale asi viem, čo je so Samuhayou problém. Stačí si prečítať ich rozhovor a pozrieť to ich live-ko, čo je dostupné. Nie je za tým žiadna hĺbka, žiaden premyslenejší nápad, všetko čo o sebe hovoria a ako pôsobia sú len samoúčelné plytké bullshity chalanov, čo si povedali, že „ideme spraviť strašne temnú podivnosť, ale len preto, aby sme urobili strašne temnú podivnosť“. Však sa na to pozrime: čo nás hneď prvé zaujme na Samuhayi je tá sinhálština. Každý si položí otázku, prečo práve sinhálština? Vychádzajú z nejakých srílanských pohrebných rituálov alebo tradícií? Nie! Dovolím si citovať kapelu samotnú:
„Používame ho preto, lebo nám prišiel zaujímavý sám jazyk, ako aj písmo, ale hlavne ho doteraz nepoužila žiadna iná slovenská skupina.“ Čiže zaujímavosť samotného jazyka je okej, kontext to mať nemusí, ale hlavne sa žiadni Slováci takto ešte nevolajú. Pseudointelektuálne nekoherentné brblaniny o smrti a utrpení, ktorému slúžia opomeniem, lebo to ani neviem odkiaľ uchopiť, keby som to mal kritizovať, ale poviem len toľko, že je úplne evidentné ako chalani vôbec netušia o čom hovoria a teraz nemyslím len tú ich „filozofiu smrti“ samotnú, ale aj koncept improvizačnej hudby ako taký.
Tak vymýšľate to za pochodu, či nie?
„Aj hudba, ktorú tvoríme obsahuje situačnú improvizáciu, ktorá je zakomponovaná v pevnej schéme, v ktorej sa držíme. Preto je aj tá istá skladba vždy iná.“ Čo…? Takže je to improvizácia, ale v pevnej schéme, ale aj tak skladba znie vždy inak?
„Naša tvorba vznikla automaticky, s totálnou absenciou kontroly a štruktúry.“ Čiže už neplatí pevná schéma, v rámci ktorej improvizujete?
„Nápad vznikol spontánne a hudba taktiež. Žiadna skladba nebude z našich nástrojov hrať dvakrát, pretože vtedy sa dostanú pod našu kontrolu a teda stratia na autenticite. Náš trik je v tom, že našu hudbu neovládame, ale ona ovláda nás.“ Aha. Takže naposledy: nikdy žiadnu pieseň nenachystáte nijak vopred, všetko vzniká na mieste, áno?
„…môžete si pozrieť a vypočuť záznam z nášho koncertu, pre ktorý sme špeciálne zložili dve piesne a divadlo.“… Je mi to jasné.
Ach áno, to divadlo… keby som na to poznal vhodný slovenský ekvivalent, tak by som ho použil, ale žiaľ môžem použiť len slovo „cringe“, ktoré absolútne vystihuje to live-ko Samuhaye. Vyzerá to hlúpo a infantilne a opäť: plytko. Ako môžem brať vážne kapelu, ktorá sa teatrálnymi pomalými pohybmi hýbe s nožom v ruke a bodá a hladká figuríny s corpse-paintom a tričkami Lifelover a Shining? Nie je mojou rolou hodnotiť šou, ale opäť to pre mňa súvisí s tým, prečo aj hudba Samuhaye je zlá. Je to gýčové a aj to zle gýčové, lebo ani ten gýč nedotiahli.
Ja skutočne nemôžem pochváliť ani jeden jediný aspekt na tomto deme a nemám dôvod byť nejak účelovo prehnane kritický. Na tomto fakt nie je dobré nič a tým rozhovorom si ešte aj ublížili, lebo ukázali svoju profánnosť a v skutočnosti nevedomosť. Môj dojem z tejto kapely celkovo je, že sú to nejakí tínedžeri, maximálne mladí 20tnici, ktorí sa ešte len hľadajú a musia sa oťukať a… z niektorých vecí akoby dospieť. Nie každá hudba musí byť ultrahlboká a filozofická, ale Samuhaya sa tvári, že o tom celom ich kapela je, tak potom kde sú tie idey? A nemyslím tie bludy čo o sebe popísali, lebo tým len dokázali, že idey im absentujú. Nechcem vyznieť, že som zjedol všetku múdrosť sveta, alebo ich nejak patronizovať, ale môj názor je, že pri takýchto žánroch by idea nemala byť zároveň aj formou spôsobom „robím hluk, lebo chcem robiť hluk“. Iste, dá sa to poňať aj takto, ale potom sa v rozhovore netvárim ako zenový majster na vrcholku hory v Himalájach, lebo to skôr či neskôr niekto odhalí. Aj improvizovať treba vedieť, ba dokonca je to ešte ťažšie ako si sám vkľude zložiť skladby, ktoré vieš upravovať podľa potreby a konštantne vylepšovať. Pri improvizácii ideš s kožou na trh a čo z teba vypadne to leží a čo leží to nebeží. A pritom sa tieto žánre naozaj dajú robiť dobre, veď keď už nič iné tak spomeňme 777 Babalon (reportáž z časov fungovania tohto projektu). Ich albumy asi neboli úplne improvizované, ale živé vystúpenia áno a taktiež mali namiesto setlistu napísané 1. ambientná pasáž 2. blackmetalová pasáž 3. doomová pasáž a fungovalo to. Pretože idea za ich hlukovou formou im dávala vždy tú víziu, ktorú sa snažili naplniť. Netreba sa potom čudovať, že Samuhaya len tápa, lebo iste viete z čoho bič neupletiete.
Hodnotenie: 0/10
Napísal: B.
Citácie z rozhovoru so skupinou boli prevzaté z webu Hlukoskop
Ďalšia nedôsledná recenzia v tomto „magazíne“ podaná plochým a slepým spôsobom. Autor poukazuje na plytkosť skupiny, popritom ich skúma tým najplytkejším spôsobom, akým plytký človek skúmať dokáže – skúmať celok bez skúmania významu celku. Čo ak je celá skupina vtip, zosmiešnenie scény alebo čokoľvek iné?Našťastie, recenzia nie je až taká zlá, ako napríklad bol článok o Ramchat na tejto stránke. To sú plusové body. Niekedy premýšľam, odkiaľ týchto redaktorov vôbec beriete. Jedna recenzia z dvadsiatich má aspoň minimálnu cenu. Možno je za týmito žvástami aj fakt, že takéto recenzie vzbudia pozornosť. Stačí si prezrieť poslednú aktivitu a vidím, že tento príspevok, aj napriek svojej novote, je a bude váš najpopulárnejší na nejaký čas, presne ako pri spomínanom prípade s Ramchat.
V recenzi se vychází ze samotného materiálu a z toho, co o své tvorbě tvrdí sami autoři v dohledatelném rozhovoru. Je to dáno do kontextu a jsou z toho udělány závěry. Jestli ti tohle přijde plytké, tak by mě zajímalo, co bys považoval za „důsledné“? Z tvého komentáře bych si tipnul, že důsledným bude pro tebe čtení myšlenek autora a domýšlení si neexistujících významů tam, kde žádné nejsou. Můžeš nám prosím sdělit, na základě konkrétně čeho jsi zjistil, že celá skupina je „vtip, zesměšnění scény nebo cokoli jiné“? Nebo je to všechno jenom výplod tvojí bujné představivosti? Mluvíš o nějakých významech, aniž bys je mohl čímkoli podpořit.
Ale jelikož ses neudržel a otřel se slovíčkem o recenzi na Ramchat, která tě očividně rozezlila, tak si upřímně nemyslím, že vůbec chápeš význam termínů, které používáš a dokonale jsi se tím diskreditoval, at už se tu pustíš do další debaty, nebo ne, Jakube.
Čo dodať, myslím, že ti to Jan vysvetlil veľmi pekne. Pracoval som s „dátami“, ktoré sú dostupné, nie s „fikciami“, ktoré by mohli byť. Nastavil som tézy („Samuhaya je zlá“ a „dôvod prečo je zlá je lebo nemá za sebou žiadnu ideu a musí variť z vody) a položil dôkazy na potvrdenie téz („lebo v rozhovore nevedia o čom hovoria a protirečia si“ a „lebo ich vystúpenie je infantilný gýč“). Neviem, či si si ty nejakým spôsobom Samuhayu sledoval, ale nič z ich vyjadrení alebo správania sa na internete nenasvedčuje tomu, že by malo ísť o satirickú skupinu. A takisto, neviem, či sa ti ich hudba vôbec páči, keď ich obraňuješ, lebo ani jeden jediný krát si mi nevyvrátil žiadne tvrdenie o nekvalite Samuhaye, ani raz si nepovedal, že „tamto a tamto spravili pra´veže dobre!“, iba plačeš nad tým, že Bes dáva kapelám zlé hodnotenia. Naopak, fakt, že dávaš do éteru možnosť, že je Samuhaya vtip mi skôr hovorí, že ti tiež ich hudba a vizáž príde komická. Ale keďže si premostil na Ramchat, ktorý je podľa teba ešte horšie napísaný, mám dôvod sa domnievať, že v skutočnosti to je recenzia, ktorá ťa najviac rozľútostila, v ktorej sa ťa Jan bytostne dotkol a preto ťa neštve, že som zdrbal Samuhayu, ale že som ti pripomenul traumu rozkopaného Ramchatu a komentuješ, len aby si komentoval. Tiež plytké?
Urobil som tú chybu že som si toto „dielo“ pustil v aute pred začiatkom, jazdy, takže som som sa s tým mučil až do konca. Je to proste úplný grc, príde mi to, že parta nadrbaných chalanov ktorí nikdy nedržali v rukách nástroje vtrhla ku kamošom do skúšobne a tam 23,42 minút ničili cudzie nástroje. Trochu mi to pripomenulo album Svatého Vincenta z roku 1990, akurát že ten bol na rozdiel od tohto aspoň vtipný a originálny. Hodnotenie v recenzii je úplne na mieste, neviem za čo by táto s*ačka mala dostať aspoň jeden bod.