Poprad predstavuje na mape black metalových koncertov exotickú destináciu. Zvedavosť na stav miestnej scény a zároveň veselá dramaturgia, ktorá skĺbila zabehnuté mená Algor, Malokarpatan s nováčikmi z Machina Baphometa a Zhor, nás vyhnali na cestu. Už prechod Čertovicou v najhustejšej hmle za posledných 200 000 tisíc rokov za zavýjania Koronasovej vlčej hlavy bol black metal jak sviňa, a tak sme správne naladení vyskákali pred Rockovou Fabrikou, kde o pol siedmej zmätene pobehoval akurát tak organizátor.

Až po 20tej sa na pódiu usalašila trojica zo Zhoru a spustili svoj black metal, ktorý sa dnes už na Slovensku príliš nenosí. Agresívne, no epické a melodické piesne striedali tie  baladickejšie, ktoré však boli stále príjemne nasraté. Veci určite neuškodilo, že spevákogitarista Tvor si dral hrdlo na maximum a čo chvíľa z neho vypadlo nejaké to extrémne vrešťanie. Aby som tento vágny popis trochu spresnil – vy, ktorí stále zaspávate so Slavigromáckym CD „Návrat slovanskej nenávisti“ pod vankúšom, mali by ste skúsiť aj debut Zhor pomenovaný, že „Zrod“ a (zrejme) nebudete sklamaní. Po druhej skladbe sa práve táto nahrávka krstila. Nejaký chlapík dostal do ruky borovičku a kazetu, že reku už bude vedieť, čo s tým robiť. Nevedel – až po piatich minútach ho napadlo nešťastnú kazetku popolievať. Koniferka kolovala baviacim sa publikom. Za zmienku stojí aj výkon bubeníka Vreda, ktorý sa (vraj) svojmu nástroju venuje zhruba rok. A bolo to aj vidieť. Žiadne technické finesy sa nekonali a chlap do nebohých bicích mlátil barbarskou silou. Už po prvej piesni, vyzeral že je pred srdcovou príhodou, a keďže sa potil jak vojak v Tobruku, paličky mu každú chvíľu vyleteli z rúk. Tento jeho „štýl“ sa však k muzike Zhoru hodil a v konečnom dôsledku len podčiarkol uvoľnený dojem z vystúpenia. Bodkou na záver bol duet Porenuťáka a MorHa – „mládencov“ bez ktorých by v sobotu nebolo čo krstiť. S kapelou si odspievali, že: v každom z nich je borovička a satan bol tam s nimi a bol tam vítaný a ja som sa pristihol s debilným úsmevom na tvári. Zhor – veľmi príjemné prekvapenie. 

S Machinou Baphometa sa všetka uvoľnenosť vytratila. Na pódiu sa zjavila veľká plechová opacha, rohatá kozlia hlava a panenka Mária v obkľúčení čiernych sviečok. Vedľa nich stál „krvou“ zakydaný  spevákogitarista a hromotĺk Sakchuras s charakteristickým pentagramom namaľúvaným cez čelo. Dopĺňal ho Bes, ktorý basoval už v Zhore. Ten stihol prezliecť svoje alko-párty tričko za niečo kvltovejšie, hodil čierno-bielu maľovku na ksicht a zrazu tam stál ako Abbathov mladší brat. Za bicími sedel Azazel, aka Robo z Inferu, a každý kto ho už niekedy videl hrať vedel, že nás čaká zaujímavé divadlo. Hudba Mašiny bola omnoho komplexnejšia, inštrumentálne náročnejšia než tá Zhorácka, a v úvodných skladbách som sa neraz stratil. Hrali sa nejaké nové veci –  zachytil som názov „Chaos Star“, čosi z prvého EP „On the Ruins of Empires“ (titulná skladba a „Black Hole“) a pre potešenie pamätníkov sa Baphomeťáci vrátili aj k svojej predchádzajúcej inkarnácii: projektu Mesačný tieň. No priznám sa, že ma toto vystúpenie práve dvakrát neohúrilo. Návrat k starším veciam síce priniesol do hudby viac melodiky, no s pribúdajúcim časom Sakchuras pôsobil nejak rozklepane a postupne mu odchádzal vokál. Jeho neustále chripenie nebolo príliš blahodárne pre moje sluchovody a pripomínalo paródiu na hlasový prejav Dagona z Inquisition (ktorý môže byť za paródiu považovaný už sám o sebe). Viacero ľudí, ktorí videli Mašinu v akcii na skúškach, sa zaprisahávalo, že to takto znieť nemalo a zrejme šlo o kombináciu nervozity a zlého zvuku na pódiu (inak zvuk v klube bol celý večer výborný!). Neviem. Moje pindy sú však zbytočné, keďže väčšina osadenstva si vystúpenie užila.

Naozaj neviem čo napísať k Algoru, ktorých je ťažšie nevidieť, než vidieť. „Úder pohanského hnevu“ a „Hierofánia“ už takmer zľudoveli, no osobne ma nenadchla ani jedna položka v ich diskografii. Keď Algor v Poprade zahral na melancholickú nôtu, páriky v temnotách sa na seba ešte viac nalepili, keď zajebali jednu z agresívnejších pasáží, v kotli (či skôr kotlíku) pod pódiom sa išli všetci zbesnieť. Rutinérsky, s obrovským prehľadom a pokojom zahraný set, vystavaný na oboch hlavných nahrávkach, ktorému naozaj niet veľmi čo vyčítať (ak máte radi produkciu tejto kapely). Bonusom na záver bol cover GG Allina „Bite it You Scum“ a na šmykľavej podlahe Rock Fabric sa po chvíli vytvorila neprehľadná hromada ľudských končatín. Dekadencia ako má byť. 

Z nepochopiteľných dôvodov ostal klub pred vystúpením Malokarpatana poloprázdny. A to bola veľká chyba všetkých odíduvších! Niečo tak bizarné, ako to čo vybehlo na pódium sa často nevidí. Guľatí, hranatý a „slovenský Nocturno Culto“ Temnohor sú naozaj nevšednou partičkou. Zatiaľ som s nimi mal tú česť len raz v rámci spoločného vystúpenia s Kringou, kde ma však asi v polovici setu prestali baviť. Na albume bola zaujímavá celková vinársko legendická tematika, no hudobne ma to vôbec nebralo (narozdiel od posledného Remmirathu!) Pod Tatrami ich drevne, staroškolsky poňatý black metal nadobudol úplne novú dimenziu. Bez (prehnanej) haldy reverbu a s parádnym zvukom sa na nás vyvalila tona nápadov, pri niektorých sólach som si dokonca spomenul na amerických Negative Plane, čo je možno zase len odraz mojej jebnutosti, ale berme to ako poklonu kapele. Samostatnou kapitolou je Temnohor, ktorý nielenže  produkoval úžasné pazvuky a popevky, no vo svojom vínnom náleve rozhadzoval charizmu po celom klube. S obratnosťou leňochoda sa tmolil po pódiu, hľadajúc najbližšiu fľašu, hrozil, čupel, rukami mával… slová sú zbytočné, treba vidieť. Ak som doteraz nechápal popularitu bratislavského projektu, po sobote už musím Malokarpatanovi len aplaudovať v stoji!

Tak a to je všetko, v Poprade sa z hudby nezrodila tragédia, ale jeden podarený koncert! Hádam sa tam niekedy stretneme znova!

Napísal: Neplex „pilník“ hulihan