V Banskej Bystrici sa dejú občas zaujímavé akcie a medzi jednu z nich patril aj sobotný večer s ďalším obyčajným koncertom. Predstavili sa black metalové kapely z domácej scény a jedna z rodiska jedného známeho, neúspešného maliara. Pravdupovediac ma tie kapely až tak nelákali, ale domácu scénu treba podporovať. V smradľavom Tirish Pube s príjemnou čiernou výzdobou a sviečkami navôkol sa zhlukovali skupinky indivíduí, vyznávajúcich obskúrne hudobné žánre. Všetko od začiatku napovedalo, že to je proste undergroundová akcia a víťazom nihilizmu a deštrukcie sa stali legendárne „tajrišácke hajzle“.

Ako prvá kapela sa na pódiu predstavila domáca zostava Porenut. No poviem vám, že ako som nad tým ohŕňal nos z CDčka, tak naživo to malo proste grády. Svjatogor na bicích je skutočne jeden z tých bubeníkov na Slovensku, ktorí hrať vedia a chalani musia byť skutočne radi, že pôsobí práve s nimi. Všetko bolo fajn, gitarové linky zaujímavé, striedavé tempá, nenudilo to a občas bolo rozumieť aj írečité texty Neplecha. Najlepšie hodnotím predposlednú skladbu v štýle Peste Noire a poslednú Stena Samoty z albumu Sebaklam.

Druhá záležitosť na pódiu bola kapela Babalon 777, s ich hlukovým terorom, ktorý dostával tú správnu šťavu s pripojením sa gitary, ktorá svojou improvizáciou dotvárala vynikajúcu atmosféru. Darmo, nehrá na nej žiadny amatér. Len pokiaľ tam nebola práve tá gitara, tak ma to mierne nudilo. Páni sa s tým nesrali a Svjatogor znova za bicími predvádzal celkom slušný náklad.

Potom, ako si Babalon odniesli svoje šuštibúdky a zložili perkusie, nasledovala black/punková show v podaní Satanic Vomit. Vokále boli nahouby, čo si budeme klamať, ale zatancovať sa dalo a pozvanie na distingvovaný valčík prijalo viacero gentlemanov.

Ďalšou kapelou bol neznámy spolok, o ktorom som nemal ani šajnu. Kapela Tujarot, momentálne už prekrstená na fujarot si pripravila okultný stolček, prestri sa a začala sa paráda. Atmosferický black metal s trochou hluku a šumu nebol vôbec na zahodenie. Trochu nevýrazné spevy a mierna absencia nápadov bola asi jediným mínusom. Oceňujem tzv. „teplé“ clean pasáže, to ja mám rád (ale ináč, som heteráč).

Po Tužarote sa chystala na pódium bratislavská úderka Goatcraft. Za ľúbivého intra nastúpili na pódium traja páni v koži a mohlo sa chystať black/death metalové šialenstvo. Priznám sa, že nie som fanúšikom tejto vlny bm/dm, ale na koncerte je to rozhodne dobrá vec. Ľudí to bavilo, sviečky horeli, smrad sa šíril ďalej a večer sa prehupol do nočných hodín. Ďalšie riadky sú zbytočné, tí, čo boli, vedia. Mimochodom, chalani vydali len nedávno prvý full album cez Iron Bonehead, tak si to zahustite do hlavy, ak ste fanúškovia tohoto štýlu.

Poslednou kapelou boli rakušáci Kringa. Celkom úspešná mladá kapela, ktorá si to momentálne ide v tom occult black metalovom štýle s kopou rekvizít a zase raz smradom grátis. Hudba to bola teda dosť punková až rock´n rollová. Mňa predovšetkým zaujali basgitarové pasáže, ale musím sa priznať, že ma to miestami dosť nudilo. A to som bol asi jediný, takže možno chyba je asi vo mne, alebo len dopadla únava.

Na záver vtip večera: „Dievčatko nájde mamu v spálni ako ju nakladá pštros. Príde za otcom a hovorí: Oci, mama má emu.“ cit. N. KH

 
Napísal: S.