Takmer s presným ročným rozdielom prišla skupina Parom s ďalším albumom Slovensko (rezenziu na minuloročný album Mor ho! si môžete prečítať TU). Jedná sa o čosi inakší súdok, ako to bolo doposiaľ, čo však len potvrdzuje hravosť tejto kapely. Poďme sa teda na to pozrieť.
Rada by som začala vizuálnou stránkou celého albumu. Ako som si u tejto skupiny zvykla, a čo som vyzdvihovala už pri minuloročnom albume, je, že kapela si tvorí vlastné návrhy. Teda presnejšie ich maľuje Peter Novák, ktorému sa darí už len do vonkajšku zakomponovať niečo, čo nesie akúsi symboliku a prakticky aj kontext celého albumu. Opäť tomu nie je inak. Podobne ako v predošlých albumoch, do očí hneď ako prvý vrazí majestátny Parom, týčiaci sa nad Tatrami. Znovu je tu akási obraznosť, ktorá poslucháčovi našepká, v akom duchu sa bude niesť tento hudobný zážitok. Napríklad, to dlhovlasé žieňa hrajúce na flaute pre páva, symbolizuje pieseň Páslo dievča pávy. A domievam sa, že takto úspešne do coveru zakomponovali Zuzanu Gregušovú, ktorá robila doprovodné vokály a, samozrejme, hrala aj na flaute. Väčšina nákresov sa situuje hlavne na ľudový podtatranský život a veľmi šikovne to do seba zapadá. No ale ešte väčšie prekvapenie nastáva pri otvorení celého jadra albumu. Už len nosič poukazuje na decentný vkus, a zaručene je to jedno z tých vydarenejších CD, aké som doposiaľ videla a má veľmi dobrú estetickú hodnotu. V jednoduchosti je proste krása. A takýmito detailami by som mohla pokračovať donekonečna. No čo som ako prvé márne hľadala bol booklet. Ale po úvahe som som si nakoniec uvedomila, že ten by bol v podstate úplne zbytočný, keďže sa jedná o ľudové básne a piesne, ktoré máme všetci akosi zakódované v hlavách. Takže, tu nemám veľmi čo vytknúť, znova nenastalo sklamanie.
Ako som už načrtla v úvode, jedná sa o iný šálok kávy, ako sme zvyknutí. Nenájde sa tu akási prelomová a vlastná tvorba, ktorá dominovala v albume Mor ho!. Skôr sa jedná o akúsi snahu oživiť a dať druhý dych typickým slovenským ľudovým piesňam, ako aj zhudobniť básne, ktoré nám boli odmala štiepené do hláv. Čo je v podstate veľmi pozitívna myšlienka, keďže niekedy má človek fakt pocit, že naše ľudové tradície a hlavne piesne časom zaniknú, vzhľadom na klesajúci záujem komunity. Bolo veľmi záživné počúvať túto povedomú tvorbu v ich vlastnom prevedení. Celý album bol význačný použitím rôznych ľudových ľudových nástrojov, striedaním tempa ako aj zaujímavých vokálových partií. Čo najmä kvitujem je zakomponovanie doprovodného spevu Zuzany Grešovej, ktorá k tomu dodala patričný šmrnc a celé to akosi zjemnila.
Nuž, za intro a celkovo vstup do celého zvolili pieseň Pásli ovce valasi, ktorá bola komplet inštruméntalna. Nálada úplne čisto rýdzo slovenská, čo evokovalo hlavne použitie drumble a pravdepodobne aj fujary. Cover, ktorý ma asi najviac chytil a sprevádzal takmer celý deň, bol Po nábreží koník beží, čo bola hneď druhá pieseň. Krásne bolo počuť súlad nástrojov od huslí, harmoniky, kachónu, gitár a tak ďalej. Samozrejme, aj podmaz basy, ktorý tomu dodával akúsi baladickú atmosféru. A čo nemôžem zabudnúť je rytmická vybrnkávačka, ktorá mala miestami až akýsi španielsky nádych. Takže veľmi vydarená kompozícia a to som si vážne myslela, že ma tento album veľmi ničím neohúri, keď som sprvu videla setlist. Ostatné piesne by sa dalo povedať, že boli baladickejšie, možno až na bodrú pieseň Tam pod Tatrami. Tu by som možno ešte rada vyzdvihla melachonlickejšie skladby, ktoré boli Páslo dievča pávy a Ranená breza, ktorou sa celý tento priam až rozprávkový počin ukončil. Ale tu sa musím priznať, že som akosi pozabudla na verše Ranenej brezy a bola som sčasti zaskočená tým depresívnym textom, ktorý asi každý z nás vedel kedysi naspamäť.
Setlist:
Pásli ovce valasi
Po nábreží koník beží
Páslo dievča pávy
Na kráľovej holi
Tam pod Tatrami
Slovenské mamičky
Nad Tatrou sa blýska
Ranená breza
Album Slovensko bol pre mňa veľmi nostalgickým počinom. Pripomenul mi školské časy, kedy som sa snažila do hlavy nasúkať rýmy Ranenej brezy alebo „úmorné“ učenie sa národnej hymny. Interpreti tak vcelku kvalitne vzkriesili slovenskú klasiku, čím jej tak dali akoby druhú šancu aj v 21. storočí. Avšak, tento album nemôžem až tak plnohodnotne hodnotiť a ani mu dať vyššie hodnotenie, ako bolo pri Mor Ho!. Každopádne jeho myšlienka bola vydarená a celkové zhudobnenie obsahovalo veľa gradácií, ako aj kombinácií, či už nástrojových alebo zakomponovania doprovodného spevu, ako aj značných Jaroslavových kvalít, a samozrejme, celkovo kapely. Takže určite sa jedná o ďalšiu vydarenú nahrávku, za ktorú sa netreba hanbiť.
Hodnotenie: 8/10
Napísala: Devana
