„…vydať maximálne úsilie na to, aby sme našim prístupom, vyjadrením, každým tónom a slovom prinavrátili nazad serióznosť black metalu.“ S týmito slovami sa prezentoval zakladajúci člen kapely AIN v rozhovore pre Hlukoskop P. Ain Dust. Kapela, ktorú dovtedy nikto nepoznal, nemala za sebou žiadnu nahrávku, či aktivity na black metalovej scéne (minimálne teda mne neznáme) si naložila svojím vyjadrením na plecia poriadnu ťarchu. A podarilo sa im tú serióznosť teda priniesť? Ach, nechcem začínať recenzie týmito priblblými rečníckymi otázkami (ako z veľkej knihy bulvárnej žurnalistiky), ale rovno vám na ňu odpoviem. Samozrejme, že nie. Jediní komu mohli priniesť serióznosť sú oni sami, zhmotniť svoje reči do činov, v tomto prípade pretavené do nahrávky. Žiadny prevrat v black metale sa nekoná, to je asi zrejmé každému, ale v nasledujúcich riadkoch sa triezvo pozrieme na ich prvotinu. Ešte teda vydržte, no už o chvíľu sa dostanem k samotnej nahrávke. Kapelu alebo hudobnú entitu človek (recipient, aj recenzent v tomto prípade) vníma v kontexte a v celom jeho obraze, ktorý ona sama vytvára, spadajú teda do toho aj rozhovory, spôsob akým vystupujú, vzhľad a v neposlednom rade spomínané činy. Reči o tom, že hudbu a názory, či správanie hudobníka treba oddeľovať si strčte niekam hlboko do temnoty. Samotná prezentácia kapely je takmer vždy v rovnakom pomere s hudobnou produkciou. Prezentáciu AIN som videl naživo ešte pred vydaním tohto EP a vôbec to nebolo márne, pre viac dojmov si prečítajte teda môj starší report z Nitry, môže byť dobrým úvodom k tejto recenzii.

V roku 2019 prichádza teda očakávané EP s názvom Strengthening of The Black Flame v kazetovom formáte a o čosi neskôr aj ako CD. Zaobstaral som si kazetu, pretože tento formát som už nepočúval celkom dlho. V ponuke bola aj kazetová krabica, šípil som, že tam bude niečo na viac, tak teda davaj sem! O vydanie MC sa postaralo vydavateľstvo Morbid Chapel records, zatiaľ čo o CD Iron Blood and Death Corporation. Kazetový box si kapela (hádam) vyhotovila sama a vyzerá vcelku minimalisticky. Keďže klasická CD a MC verzia texty neponúka v plnom rozsahu, tu sú pribalené ako bonus, rovnako aj nejaké ďalšie zaujímavé veci. Je teda cítiť, že kapela berie samú seba s vážnosťou. V úvode nás AIN uvíta vyvolávaciou formulkou „Zazas Zazas Nasatanada Zazas“, takže textová náplň je už asi každému jasná.

Hudobne máme pred sebou takmer pol hodinu black metalového materiálu rozdeleného do troch skladieb s názvami King, Sea, Serpent. Art work nahrávky je spracovaný umelkyňou Dhomth, ktorá rozhodne nepatrí do nejakej tretej ligy a činila sa aj pri novom albume Cult of Fire. Vnímavý človek si všimne, že kráľ, had a more sú aj súčasťou vizuálne kompozície.

Čo sa týka hudobného a skladateľského hľadiska je AIN postavený na klasických black metalových postupoch, ktoré sú príznačné pre chaos-gnostickú vlnu. Dôraz kladie predovšetkým na atmosféru a melodickú časť, obidve gitary tu majú jasne dané svoje miesto. Pravdou je, že hudobne to páchne ako Watain, a taktiež je počuť aj postupy Stutthof/Acherontas. V reporte z Nitry som síce písal čosi o tom, že tam cítiť aj Mglu, ale naozaj neviem či som nemal len halucinácie, Mglu si tu naozaj nepredstavujte. Spomínanú grécku inšpiráciu registrujem predovšetkým v druhej polovici skladby King, melodická linka tu je priam nadiktovaná z dielne starého Stutthof-u. Pol hodina hracej doby na EPčko je slušná dĺžka, a tak jednotlivé piesne majú poriadne výživnú stopáž, a to necháva priestor na zmenu rytmov a temp, ktorých je tu požehnane. Pozitívom je, že tieto riffy nepôsobia akoby boli na seba umelo nalepené, ale majú nejakú logiku a usporiadanosť. Pri podobnom nadväzovaní na rytmicky odlišné časti leží výsledný efekt aj na práci bubeníka, ktorý dokáže byť veľmi dobrým tmelom a premostiť jednotlivé pasáže. Keď sme už pri bicích, treba zmieniť, že z kazetovej nahrávky znejú bicie surovo a celkom „živo“, ale popravde si nie som istý, či bola realizovaná klasickou analógovou cestou, alebo je to až dodatočné digitálne prehranie. Každopádne smerom k bubeníkovi nemám čo vytknúť.

Iné je to už v prípade basgitary. Tá je na nahrávke v mixe poriadne vysoko, popravde tu mám niekedy dojem, že pôsobí až rušivo, častokrát kopíruje linku vedúcej gitary, čím ju vytláča do úzadia. Niektoré melodické pasáže ma popravde vyložene serú, asi v prvej polovici skladby Serpent som myslel, že ma z tej basgitary už porazí. Neberte ma zle, väčšinou sa človek sťažuje, že tej basy býva na nahrávkach málo, poprípade absentuje, tu je to pravý opak. Aj napriek tomu, že nahrávku mixoval Nihil z Fúrie, je v tomto ohľade zvuk dosť nekonzistentný a zráža to celkový dojem. Taktiež by sa našlo niekoľko gitarových liniek, ktoré mi prídu zbytočné a pôsobia ako viac menej vata. Hlas speváka a celkový prejav je v absolútnom poriadku, black metalový škrek nevybočuje z rámcov dobrého štandardu.

Už som toho hádam napísal dosť o trojskladbovom EPčku dosť. AIN sa predstavili nahrávkou Strengthening of The Black Flame v dobre nastavenom svetle. Zrkadlo ich prinajmenšom naivným rečiam zo začiatku dala práve ich práca a samotná odozva na ňu. Bez okolkov môžem povedať, že ich hudba ma neposadila k hypnotickému tranzu, ale nejde ani o žiadny trapas. Vydali sa cestou, kde pravdepodobne uzavreli pakt s ezoterickou vetvou black metalu a inšpiráciu nehľadali na zlej strane. Zatiaľ nám bude visieť otáznik, či v sebe prebudia hada alebo sa budú len plaziť v tieni Apopovho kultu. Na Bese si vystačíme s hodnotením – takmer nadpriemerná nahrávka.

Hodnotenie: 6,5 / 10 (hodnotené na základe MC verzie)

Napísal: S.

English overview

Debut EP of Slovak black metal band AIN was released on MC and CD format. For this review, I chose the old-school one in a limited tape box. I appreciate the effort they put into handmade boxes and lyrics on burned papers inside. Artwork done by talented artist Dhomth captures the names of three songs: King, Sea, Serpent. A musical way of AIN follows concepts of Watain and occult black metal wave. The first mentioned is really notable inspiration in the whole musical creation. I would also point out the band Stutthof/Acherontas as they are coming into my mind while listening to the second part of the first song King. Almost half an hour material is fair enough for EP and band´s presentation. AIN is building atmosphere and melodic parts wisely, although I consider some riffs to be padding. Sound of drums and guitars is decent for a black metal record, only the bass guitar is really loud and it disturbs the whole atmosphere – I would say it is annoying. In the end, we get almost above-average record from our home garden. Finally!